Od nadobudnutia účinnosti vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách nastali zmeny v označovaní pekárenských výrobkov. Tieto zmeny majú za cieľ poskytnúť spotrebiteľom jasnejšie a presnejšie informácie o produktoch, ktoré kupujú.
Povinnosti pre predajcov pečiva
Vyhláška prináša nové povinnosti pre predajcov pečiva, ktoré sa týkajú označovania určitých výrobkov v mieste ich ponuky na predaj. Podľa § 3 ods. 4 a 5 vyhlášky je potrebné:
- Označovať slovom „rozmrazené“ nebalený pekársky výrobok, ktorý bol v hotovom stave zmrazený a spotrebiteľovi sa ponúka v rozmrazenom stave.
- Označovať slovami „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“ pekársky výrobok vyrábaný mimo pekárne dopečením z predpečeného chladeného alebo zmrazeného polotovaru.
Okrem toho, ustanovenie § 3 ods. 7 vyžaduje, aby nebalené pekárske výrobky určené na predaj boli označené zložením a členením výrobku podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1. Predajcovia sú tiež povinní uviesť ďalšie povinné údaje vyplývajúce z § 14 vyhlášky o označovaní potravín, ako napríklad hmotnosť výrobku a alergény.
Kategórie a podnázvy pekárenských výrobkov
Vyhláška č. 24/2014 Z.z. rozdeľuje pekárke výrobky do troch hlavných skupín:
- Chlieb
- Pečivo
- Ostatné pekárske výrobky
Tieto skupiny sa ďalej delia na podskupiny. V prípade pečiva ide o:
- Bežné pečivo
- Jemné pečivo
- Trvanlivé pečivo
Podskupinami ostatných pekárenských výrobkov sú napríklad strúhanka, suchár, tyčinky a parené výrobky.
Všetky pekárske výrobky, či už balené alebo nebalené, musia mať v názve uvedené ich začlenenie podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 vyhlášky. Príklady takýchto názvov sú „rožok bežné pečivo“, „vianočka jemné pečivo“, „strúhanka, ostatný pekársky výrobok“ alebo „chlieb ražný“.
Praktické označovanie výrobkov
Označovanie výrobkov musí byť viditeľné pre spotrebiteľa. Informácie o produktoch, vrátane informácií o dopečení alebo rozmrazení, by mali byť umiestnené priamo v blízkosti nebalených pekárskych výrobkov, napríklad na cenovkách alebo iným vhodným spôsobom. Toto viditeľné označenie zabezpečí, že spotrebiteľ dostane jasnú a jednoznačnú informáciu o produkte bez nutnosti hľadať ju v iných dokumentoch. Na štítku s názvom výrobku by malo byť dostatok miesta aj na uvedenie povinných údajov, ako sú alergény.
Príklad označenia nebaleného pekárskeho výrobku na štítku/cenovke:
Kaiserka 50g, bežné pečivo, zloženie: pšeničná múka, voda, tuk... obsahuje alergény: ...
Ak ide o dopekaný výrobok, musí byť pridaná aj informácia „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“.
Pravidlá platia pre všetky prevádzky
Tieto pravidlá označovania sa vzťahujú na všetky prevádzkarne, ktoré uvádzajú na trh pekárske výrobky, cukrárske výrobky a cestoviny, bez ohľadu na ich veľkosť. To znamená, že aj menšie prevádzky, ktoré dopekajú pečivo, musia dodržiavať tieto predpisy.
Dovezené pečivo a klauzula vzájomného uznávania
Národné predpisy nesmú brániť voľnému pohybu tovarov v rámci Európskej únie. Výrobky vyrobené v iných členských krajinách EÚ, ktoré spĺňajú požiadavky európskej a príslušnej národnej legislatívy, nesmú byť na trhu SR odmietnuté. Toto je zakotvené v tzv. klauzule vzájomného uznávania.
V praxi to znamená, že predajca v SR, ktorý dopeká dovezené polotovary, ich musí označiť podľa platnej slovenskej legislatívy. Rovnako je povinný označiť aj dovezené rozmrazené pekárske výrobky. Okrem toho, všetky nebalené pekárske výrobky musia byť označené povinnými údajmi podľa § 14 vyhlášky o označovaní potravín, vrátane názvu výrobku, hmotnosti a alergénov.
Príklady:
- Predpečená žemľa vyrobená v Rakúsku, ktorú Billa dovezie a na Slovensku len dopečie, musí byť označená podľa § 3 ods. 4 a 5 vyhlášky č. 24/2014 Z.z. a § 14 vyhlášky č. 127/2012 Z.z.
- Zmrazené upečené pečivo vyrobené v Maďarsku, ktoré slovenský obchodník dovezie a predáva na Slovensku rozmrazené, musí byť tiež označené v zmysle platných vyhlášok.
Krájané pekárske výrobky
Podľa § 5 vyhlášky č. 24/2014 Z.z. sa krájané výrobky, ktoré sú nakrájané a zabalené výrobcom už v jeho prevádzkarni, predávajú balené. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na nebalené pekárske výrobky. Predajca teda môže na požiadanie zákazníka prekrojiť nebalený chlieb (za dodržania hygienických podmienok) a predať mu napríklad polovicu.
Označovanie dátumu spotreby pri cukrárskych výrobkoch
Pri cukrárskych výrobkoch s trvanlivosťou viac ako 24 hodín platia špecifické pravidlá:
- Pri balených výrobkoch sa dátum spotreby uvádza na obale podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 24/2014 Z.z.
- Pri nebalených výrobkoch je potrebné dodržať požiadavky na označovanie nebalených potravín podľa § 14 vyhlášky č. 127/2012 Z.z. V prípade výrobkov naukladaných v neuzatvorených prepravkách stačí uviesť dátum spotreby v sprievodných dokladoch. Predajca je povinný uviesť túto informáciu na predajnom mieste vhodným spôsobom, napríklad na výveske v blízkosti názvu výrobku.
Prevádzkovateľ musí zabezpečiť jasné označenie výrobkov, ich jednoznačnú identifikáciu, vysledovateľnosť a dodržať hygienu prepravy a skladovania.
Definícia pekárne
Podľa § 2 písm. b) vyhlášky sa za pekáreň považuje potravinárska prevádzkareň, ktorá vykonáva všetky technologické operácie potrebné na výrobu pekárenských výrobkov, vrátane miesenia, tvarovania, kysnutia a tepelnej úpravy cesta. Predajne potravín, ktoré len dopekajú mrazené alebo chladené polotovary, nie sú považované za pekárne.
Kontroly a sankcie
Kontroly dodržiavania vyhlášky sa budú vykonávať podľa plánu kontrol a na základe upozornení spotrebiteľov. Za nedodržanie povinnosti označenia dopekaných výrobkov môže byť podnikateľovi uložená pokuta od 100 do 100 000 eur.
Ako reagujú spotrebitelia na informácie o porciách na etiketách potravín a nápojov?
Ekonomické aspekty a ceny potravín
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) poukazuje na to, že ceny potravín na pultoch obchodných reťazcov rastú rýchlejšie, než aké sú nákupné ceny od pekárov. Pultové ceny kilogramového chleba v reťazcoch vzrástli za posledné štyri mesiace o 33 až 50 percent. SZPCC kritizuje vyhlásenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o plnení deklarácie o cenovej stabilite potravín, pričom tvrdí, že MPRV neuvádza celú pravdu a opomína rast cien iných výrobkov, ako aj rast cien u dodávateľov. Situácia v potravinárstve sa podľa SZPCC zhoršuje a slovenskí výrobcovia strácajú konkurencieschopnosť oproti zahraničným kolegom, ktorí dostávajú podporu od svojich štátov.
Napriek tomu, že MPRV tvrdí, že deklarácia o cenovej stabilite funguje a obchodníci dodržiavajú marže, prieskumy ukazujú, že spotrebiteľské ceny pri deklarovaných potravinách vzrástli v medzimesačnom porovnaní o 1,5 percenta. Dôležitým faktorom je aj zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. V roku 2013 dosiahol dovoz do SR hodnotu 2,579 miliardy eur, pričom najvyššiu hodnotu mali bravčové a hydinové mäso, káva, sladené nealkoholické nápoje, čokoláda, syry, tvaroh a pekárske výrobky. Slovensko zaznamenalo zápornú obchodnú bilanciu v hodnote 241 miliónov eur v obchode so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami.
Rozdiel medzi klasickým a dopekaným pečivom
Vyhláška o označovaní pečiva má za cieľ informovať spotrebiteľov o tom, ktoré výrobky sú klasické a ktoré sú dopekané z polotovarov. Cesto na dopekané výrobky je hlboko zmrazované, čo môže ovplyvniť jeho kvalitu. Čím dlhšie je výrobok zmrazovaný, tým nižšia môže byť jeho kvalita po dopečení. Okrem toho, čerstvé pekárske výrobky by nemali obsahovať konzervačné látky, zatiaľ čo pri mrazených polotovaroch sa môžu použiť na zabezpečenie trvanlivosti. Spotrebiteľ by mal mať možnosť voľby medzi čerstvým, nekonzervovaným a zdravým produktom a dopekaným výrobkom.
Technológia mrazenia a dopekania pečiva nie je nová a používa sa už desaťročia ako doplnková možnosť, ktorá zabezpečuje dostupnosť pečiva počas celého dňa. Odhaduje sa, že podiel mrazených, dopekaných výrobkov na trhu predstavuje približne 20%. Problémom je najmä dovoz týchto výrobkov zo zahraničia, kde dlhá doba skladovania a nerovnaké ekonomické podmienky (napríklad dotácie farmárom) môžu zvýhodňovať zahraničných výrobcov oproti domácim.
Pre podporu domácich pekárov je dôležité, aby spotrebitelia vedeli rozlíšiť medzi dopekaným a klasickým pečivom, čo by malo byť umožnené práve novým označením.
