Pekáreň Jozef Oremus Bánov je rodinná pekáreň s bohatou históriou a silnou pozíciou na slovenskom trhu. V tomto článku preskúmame jej vznik, vývoj a faktory, ktoré prispeli k jej úspechu.
Malí a strední pekári to v dnešnej dobe nemajú ľahké, keďže musia čeliť silnej konkurencii veľkých pekárenských spoločností. Avšak, Bánovská pekáreň, ktorá patrí k stredne veľkým remeselným pekárňam, už vyše 30 rokov úspešne udržiava a zveľaďuje tradičnú výrobu pekárenských výrobkov zo starostlivo vybraných surovín.
Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť pekárne Oremus Bánov, jej prístup k výrobe, výzvy, ktorým čelí, a jej vízie do budúcnosti.
Začiatky a rozvoj
Pekáreň Jozef Oremus Bánov bola založená v roku 1991 v obci Bánov, v okrese Nové Zámky, na západnom Slovensku. Zakladateľom bol Jozef Oremus spolu so svojím bratom Jurajom. Od svojho vzniku sa pekáreň zameriavala na výrobu tradičných pekárenských výrobkov.
Počas prvých 14 rokov svojej existencie prešla pekáreň výrazným rozvojom. Výrobné priestory sa rozšírili štvornásobne a sortiment sa rozrástol z pôvodných dvoch na 70 druhov výrobkov. Počet zamestnancov sa zvýšil na 90. Rozvoz výrobkov zabezpečovala pekáreň denne vlastnými nákladnými autami.
Rozdelenie spoločnosti a ďalší rast
V roku 2000 sa Jozef a Juraj Oremus rozhodli ísť každý svojou cestou a rozdelili si pôsobnosť v regióne juhozápadného Slovenska. Rozdelením však pekáreň nestratila svoje dobré meno, ktoré si budovala od začiatku, a to jej umožnilo udržať sa na trhu. Práve naopak, získala nových odberateľov.
Keď sa spoločnosť rozdelila, bánovská pekáreň získala nových odberateľov. Aby bol stúpajúci dopyt po jej produktoch uspokojený, museli sme postupne rozširovať výrobné priestory a kapacity, a strojový park sme museli doplniť o nové strojno-technologické zariadenia.
S cieľom uspokojiť stúpajúci dopyt po produktoch pekárne, postupne rozširovali výrobné priestory a kapacity a strojový park doplnili o nové strojno-technologické zariadenia. Sortiment sa rozšíril na 150 výrobkov, medzi nimi je 25 druhov chleba.
Cesta k pekárskemu remeslu
Cesta majiteľa pekárne Oremus k tomuto remeslu nebola priamočiara. Spočiatku pomáhal bratovi, ktorý sa venoval pestovaniu kvetov a paradajok, ako obchodný zástupca. Túžil si však vyskúšať aj život v zahraničí, a tak šesť rokov pracoval v Anglicku. Po návrate domov začal pomáhať otcovi v pekárni, ktorú on založil.
Keďže problematiku pekárstva chcel poňať komplexne a získať aj poznatky z legislatívy, bezpečnosti a z hygieny potravín ako aj ďalšie znalosti, rozhodol sa pre štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Inžinierske štúdium absolvoval v študijnom programe Technológia a spracovanie potravín na Fakulte biotechnológie a potravinárstva.
Výroba a sortiment
Z pôvodných troch druhov výrobkov rozšírila pekáreň sortiment chleba a pečiva na 150 výrobkov, medzi nimi je 25 druhov chleba. Vyrábajú všetky druhy pekárskych výrobkov počnúc chlebom, bielym a sladkým pečivom až po program predpečených a mrazených produktov.
Aj pri využívaní najmodernejších technológií sa snažia zachovať tradičný spôsob pekárskej výroby a zapojiť vysoký podiel ručnej práce pre dosiahnutie čo najvyššej kvality výrobkov. Za výsledkami pekárne stojí celý pracovný kolektív, pozostávajúci zo 100 zamestnancov. Samozrejme, pomáha aj otec. So svojimi odberateľmi si vybudovali dlhodobé vzťahy.
Inside a Modern Bread Factory: How Bread is Made in the World’s Largest Factory ( Full Process )
Predajne a obľúbené výrobky
Pekáreň má tri svoje podnikové predajne. Ražný chlieb by mal podľa legislatívy obsahovať minimum 60 % ražnej múky, toto poctivo dodržiavajú. Na rozdiel od pšeničnej múky, ktorú nakupujú od lokálnych producentov, ražnú múku si vyrábajú sami. Tento rok prvýkrát vypestovali svoju vlastnú raž a majú aj špeciálny ražný kamenný mlyn.
Pri mletí na kamennom mlyne sa zrno melie celé, takže do ražnej múky dostávajú obalové materiály zo zrna. Tým dávajú chlebíku nutričnú vyššiu hodnotu.
Kvalita surovín a výrobný proces
Pekár je doslova závislý od kvality múky. Ak nie je dobrá, nevie upiecť chutný chlieb. Dôležitá je aj zápara, ktorá dáva chlebíku nutričnú hodnotu. Ražný chlieb obsahuje záparu, v ktorej je sedem druhov semien.
Ľudia si stále pozornejšie vyberajú, čo konzumujú a chlieb, pečivo sú ako základné potraviny z tohto pohľadu vnímané ako kľúčové.
Trendy v pekárenstve
Aktuálne pekári sledujú dva trendy. Na jednej strane majú zákazníci záujem o nákup pečiva s vyššou pridanou hodnotou. Najmä mladí ľudia preferujú zdravšie varianty výrobkov s vyšším obsahom proteínov, vlákniny, vitamínov a minerálov. Rastie dopyt po remeselnom a kváskovom pečive. Novinky vyhľadáva a trvalo sa k nim vracia asi 15 percent Slovákov. Staršia generácia zostáva konzervatívna, vyhľadáva skôr klasiku, verí výrobkom z pšeničnej múky. Na druhej strane je trend, ktorý je vyvolaný znižovaním reálnych príjmov domácností.
Problémy a výzvy pekárskeho sektora
Pekárskemu sektoru chýba mladá krv. Navyše, ľudí, ktorých prijímajú, musia preškoliť. „Netvrdím, že pekár sa nedá vychovať hoci aj z obrábača kovov. Avšak progresívne výrobné technológie, inovatívne výrobné postupy a nové receptúry si vyžadujú kvalifikovaných ľudí so vzdelaním zameraným na agropotravinárstvo. Pekárske remeslo je tvrdý chlebíček.
V celom agropotravinárstve je dlhodobý problém s nedostatkom pracovníkov, avšak práve v pekárskom sektore ide o akútny problém. Podľa informácií ministerstva školstva v odbore pekár, pekárska výroba, prípadne pekár/cukrár a pekárska a cukrárska výroba môžu žiaci študovať na trinástich stredných odborných školách. Žiaľ, systém duálneho vzdelávania v našom sektore nefunguje - hoci toto vzdelávanie študenti absolvujú, po skončení školy aj tak mnohí do odboru nenastúpia. V rámci pekárskeho stavu patrí problém s chýbajúcimi zamestnancami k prioritným. Mnohé závody majú vysoký priemerný vek zamestnancov a pri odchode najstarších do dôchodku je problém nájsť nových.
Riešenia a podpora pre pekárov
Najviac by privítali systémové riešenie podpory potravinárskeho sektora a docenenie ich práce. Aby si správne zvolili odbor, ktorý chcú vyštudovať s cieľom uplatniť sa v praxi.
Konkurencia a postavenie na trhu
Spoločnosť PENAM Slovakia, ktorá patrí do koncernu Agrofert, a. s., Andreja Babiša, je po zlúčení s Prvou Bratislavskou pekárenskou, a. s., najväčším hráčom na slovenskom pekárenskom a mlynskom trhu. Dňa 31. 3. 2011 spoločnosť rozšírila svoje pôsobenie v mlynskej oblasti na východnom Slovensku kúpou mlynu v Trebišove od spoločnosti TAJBA, a.s. V roku 2014 rozšírila svoje pôsobenie na západnom Slovensku v pekárenskej oblasti, a to kúpou spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a .s. Dva roky nazad, v roku 2016 spoločnosť Penam kúpila väčšinový podiel v pekárni P E Z A, a.s.
Aktuálne spadajú pod skupinu PENAM Slovakia pekárne Bratislava (PBP), pekáreň Nitra, pekáreň Lučenec, pekáreň Peza, a .s. Žilina a Šarišské pekárne a cukrárne, a.s. Prešov. Okrem výroby pekárenských produktov sa PENAM Slovakia zameriava aj na výrobu múky a mlynských produktov v mlyne Trnava, v mlyne Ivanka pri Nitre a mlyne Trebišov. Penam Slovakia v súčasnosti zamestnáva približne 1300 zamestnancov.
PENAM dodáva svoje výrobky do obchodných reťazcov. Byť jedným z najväčších výrobcov a dodávateľov pekárenských výrobkov do nadnárodných sietí je veľakrát dvojsečné. Na jednej strane sa môže zdať, že má takáto spoločnosť dobré, alebo lepšie vyjednávacie postavenie, no na druhej strane pri vyjednávaní podstupuje oveľa väčšie riziko možnej straty významného objemu výroby - dodávok, pokiaľ by bolo rokovanie neúspešné.
Duálne vzdelávanie a nedostatok pracovníkov v PENAM Slovakia
Samozrejme ako mnohé iné spoločnosti a pekárne na Slovensku, aj spoločnosť Penam má problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Aktuálne staviame na kľúčových kmeňových zamestnancoch, ktorých je, bohužiaľ, čoraz menej. Neustále sa snažíme vychovávať a školiť pekárov z vlastných radov, no aj tie sa neustále zužujú. O prácu v pekárni nemajú mladí ľudia záujem hlavne z dôvodu nočnej a víkendovej práce, ale aj kvôli finančnému ohodnoteniu, ktoré je jedno z najnižších z pohľadu potravinárskeho priemyslu.
Stratégia a sortiment spoločnosti PENAM Slovakia
PENAM stavil na kvalitu svojich výrobkov a na zdravý štýl stravovania. Penam sa snaží osloviť svojou ponukou širokú skupinu zákazníkov. Zákazníkom, ktorí uprednostňujú klasické, základné pekárske výrobky akými sú tradičné chleby a bežné pečivo, kde sa snažíme udržať vyrovnanú kvalitu našich výrobkov, ponúkame dostatočne široký sortiment. Zákazníkom, ktorí sa orientujú na zdravý životný štýl ponúkame výrobky z úspešného FIT radu a NATUR radu (bez pridaných „E-čiek“). Myslíme aj na zákazníkov, ktorí uprednostňujú bezlepkové výrobky, ktorým ponúkame chutné výrobky z radu VITACELIA.
Celkovo vyrábame zhruba 600 druhov výrobkov.
Plány spoločnosti PENAM Slovakia do budúcnosti
Penam v najbližších rokoch neplánuje nákup ďalších pekárni, no to neznamená, že neuvažujeme o expanzii. Expanziu plánujeme hlavne vo forme kľúčových investícií do automatizácie výrobných liniek a modernizácie našich prevádzok, ktoré nám prinesie vyššiu produktivitu, kvalitu a čerstvosť našich výrobkov. No pokiaľ to bude nevyhnutné alebo to bude dávať ekonomicky zmysel, nebránime sa ani ďalšiemu rozšíreniu.
Únia priemyselných pekárov Slovenska
Únia priemyselných pekárov združuje spoločnosti Penam Slovakia, a. s., Peza, Včela - Lippek k. s. Liptovské pekárne a cukrárne, a.s., Vamex, a.s., DANUBIA, a.s., Kysucké pekárne, a.s., Senické a skalické pekárne, a.s, MPC CESSI, a.s., Pekáreň Juraj Oremus s.r.o., Jozef Oremus pekáreň Bánov.
Hlavným cieľom UPPSR - je presadenie ekonomicky oprávnených nákladov do zákonnej formy. Bohužiaľ, po aktualizácii týchto nákladov musíme konštatovať, že pekárenský priemysel sa dostáva ešte do zložitejšej situácie ako pred rokom 2014. Prioritou je práve preto ich akceptovanie u odberateľov - zahraničných reťazcov. Od vlády preto požadujú, aby pomohla vyriešiť túto patovú situáciu.
Zvýšenie príplatkov a dopad na pekárne
Národná rada SR dňa 14. 2. 2018 schválila novelu Zákonníka práce, ktorou sa od 1. mája 2018 zvýšili príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, zaviedli sa príplatky za prácu v sobotu a nedeľu a pre zamestnancov 13. aj 14. platy. Pokiaľ sa pekárom nepodarí navýšiť svoje odbytové ceny aspoň do takej výšky, ktorá vykompenzuje nárast osobných nákladov, myslia si, že dôjde k zatváraniu niektorých pekárni.
Dopekané výrobky a dovoz zo zahraničia
Ak sa následne zvýši cena čerstvých pekárskych výrobkov, nevylučujú, že sa nemôže zvýšiť dopyt po dopekaných výrobkoch, ktorých je aj tak na pultoch v obchodoch čoraz viac, alebo nevzrastie ešte viac dovoz chleba a pečiva zo zahraničia. Na druhú stranu je potrebné si uvedomiť, že aj na dopekanie mrazených výrobkov priamo v obchodoch sú potrební zamestnanci, ktorých platy sa budú takisto zvyšovať, a ak by mali obchody dopekať význame väčšie objemy pekárenských výrobkov, museli by investovať do väčšej skladovacej mrazenej plochy, ako aj do plochy na pečenie tak, aby dokázali vypiecť požadované množstvo.
Spotreba chleba a pečiva na Slovensku
V roku 2000 bola spotreba chleba 50,2 kg a pečiva 33,4 kg na obyvateľa. V roku 2010 bola spotreba chleba 41,1 kg a pečiva 29,1 kg na obyvateľa, čo je z hľadiska celkovej spotreby pokles o 17,2 % k spotrebe roku 2000. V roku 2015 bola spotreba chleba 35,1 kg a pečiva 30,0 kg na obyvateľa, čo je pokles o 22,1% k spotrebe roku 2000.
Myslia si, že spotreba týchto základných výrobkov bude ešte ďalej klesať, súvisí to s demografickým vývojom a so zmenou životného štýlu. Na druhú stranu bude určite stúpať predaj špeciálnych výrobkov s pridanou hodnotou.
Nekalé obchodné praktiky a legislatíva
Ďalším problémom, ktorý dlhodobo trápi pekárov, sú nekalé obchodné praktiky obchodných reťazcov. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná predstavila návrh zákona, ktorý by mal eliminovať skryté poplatky, skrátiť lehoty splatnosti faktúr a zároveň by dával poškodzovaným potravinárom možnosť predkladať anonymné podnety. Podporujú tento návrh a vítajú aj spomínané zmeny, ktoré určite pekárom uľahčia situáciu.
Riešenia pre slovenské pekárstvo
Možno by stačilo, aby si začali samotní pekári vážiť svoju prácu, energiu a úsilie do nej vložené.