Prvá písomná zmienka o obci Miezgovce sa nachádza v listine uhorského kráľa Albrechta Habsburgského z roku 1439, ktorý ju vymenúva medzi príslušenstvami hradu Beckov. Avšak už v roku 1389 sa o obci zmieňuje Nitrianska kapitula.
Hrad Beckov, ku ktorému Miezgovce pôvodne patrili.
Urbár a privilégiá
V polovici 18. storočia sa viedol medzi obcou a panstvom spor o staré privilégiá. Obec preto požiadala v roku 1772 o nový urbár. Vytváranie nových urbárskych usadlostí sa nedialo na základe geometrického vymeriavania, ale odhadom.
22. augusta 1785 bol vydaný patent o zrušení nevoľníctva. Patent nariadil, aby sa poddaným nerobili prekážky pri uzatváraní manželstva, venovaniu sa remeslám a umeniu, pri voľnej dispozícii majetkom, ktorý im podľa platných zákonov patril, neodstraňovali poddaných svojvoľne z pozemkov a nepresťahovali ich bez súhlasu verejných orgánov.
Poddaní obhospodarovali 49 bratislavských meríc rolí, 447 štvorcových siah kopaníc a lúk na 59 koscov.
Obec sa po zavedení urbáru domáhala premerania poddanských usadlostí tvrdiac, že ich usadlosti nedosahujú výmeru aká im bola zapísaná do urbáru. Panstvo nebolo ochotné dať usadlosti premerať a celú záležitosť odďaľovalo.
Sťažnosť poddaných
List zo dňa 26. septembra 1839 adresovaný slávnej panskej stolici obsahuje sťažnosť poddaných z Uhrovského panstva. Sťažovali sa, že musia odpracovávať viac dní ako ich predkovia, a že sú zaťažení obecnými poplatkami. Žiadali, aby ich obťažnosti boli prednesené slávnej panskej stolici.
Vývoj obce v 19. a 20. storočí
V roku 1861 sa previedla oprava klasifikácie pôdy na základe geometrického premerania. Previedla sa komasácia, zemepán si vymenil svoje pozemky v dedine a zrušil tam panský majer. V roku 1870 bol vyhotovený najpodrobnejší súpis. Celkom bolo pôdy 1481 k.j.
Podľa sčítania z roku 1921 mala obec 350 obyvateľov a 53 domov. Rozloha obce bola 865 ha.
V roku 1922 bola postavená spevnená cesta cez obec. Dovtedy viedla cez obec len neudržiavaná poľná cesta, ktorá bola v období dažďov nezjazdná pre vozy. Cestu staval staviteľ Krumpolec.
V roku 1923 bola založená miestna organizácia Komunistickej strany, tzv. "bunka Lenin". Na výzvu Komunistickej strany odišiel s družstvom Interhelpo do Sovietskeho zväzu Ondrej `agát s rodinou.
Dňa 15. októbra 1926 bol prijatý nový štatút obce. V roku 1927 sa začala stavba jednotriednej ľudovej školy. Škola bola postavená nákladom rímsko-katolíckej cirkvi za pomoci bánovského dekana dr. Jozefa Tisu, vtedajšieho ministra zdravotníctva, ktorý školu dňa 13. novembra 1927 posvätil a odovzdal do používania.
Nález mincí
V roku 1928 sa pri hĺbení základov pre novú školu našiel poklad mincí. Medzi nálezmi boli belgické zlaté mince z rokov 1598-1608, strieborné toliare zo Saska s obrazom Jána Juraja I. z rokov 1624, 1627, 1630, strieborný toliar rakúsky Ferdinanda I. okolo roku 1526, strieborný toliar uhorský Gabriela Betlema z roku 1621, strieborné denáre a polgrosze poľských panovníkov. Mince sa nachádzajú v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Existujú dve možnosti vysvetlenia, ako sa cudzokrajné mince dostali do takej malej dediny. Jedna hovorí o úkryte v čase tureckých vpádov, druhá o zakopaní koncom 19. storočia.
Život v obci v 30. rokoch
V 30. rokoch 20. storočia sa v obci často pálila domáca slivovica. Získaval sa bezfarebný, aromatický asi 55 % roztok liehu s chuťou po slivkách. Používala sa pri rôznych domácich príležitostiach.
Mnohí obyvatelia odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce do Čiech a na Dolnú zem. V zime sa nezamestnaní zapisovali u starostu obce a žiadali podporu. V roku 1932 sa miestna organizácia Komunistickej strany zorganizovala hladový pochod z Miezgoviec do Bánoviec. Následkom hladového pochodu a vynútenia si práce bolo v obci založené Vodné družstvo, ktorého predsedom bol najbohatší gazda v obci Jozef Bulík. Vodné družstvo zabezpečilo prevedenie kanalizácie lúk a reguláciu potoka Hydiny. Práce trvali dva roky.
V roku 1933 bola založená Hlinkova slovenská ľudová strana Jozefom Hejtmánkom, ktorý sa stal aj jej predsedom.
Obdobie Slovenského národného povstania (SNP)
Počas SNP sa tunajšia organizácia Komunistickej strany prešla na ilegálne metódy práce. V skorých ranných hodinách 29. augusta 1944 začali Nemci obsadzovať obec. Miezgovce sa stali súčasne zásobovacím referentom partizánov. Miestny roľníci darovali 8.rote obilie ktoré bolo uskladnené v Starom háji v bunkri.
Dňa 13. septembra po ovládnutí prievidzskej doliny ovládli fašisti za pomoci pancierových vozov aj Bánovce. Odtiaľto potom podnikali výpady proti partizánom. Partizáni zas prepadali túto posádku. Dňa 14. septembra bola vytvorená z jednotlivých rôt Brigáda Jána Žižku z Trocnova. Jej veliteľom bol Teodor Póla. Dňa 27. septembra o štvrtej hodine ráno obsadila brigáda až na budovu školy celé Bánovce. Po ovládnutí sa partizáni stiahli späť do hôr.
Následkom veľkým stratám a ťažkému drancovaniu obcí vydal štáb Brigády Jána Žižku rozkaz stiahnuť jednotlivé oddiely na Jankov vŕšok. Nemci za pomoci špiónov zistili, že sa partizáni stiahli na Jankov vŕšok a chystajú si tam zásoby na zimu. Dňa 21. novembra podnikli rozsiahlu prečesávaciu akciu. Partizánsky zväz mal vtedy asi 1600 mužov.
Miezgovská rota využijúc znalosti terénu sa prebila bez strát do chotára obce. V týchto bojoch padlo 70 partizánov a 230 bolo ranených. Veľa mŕtvych bolo medzi obyvateľmi, ktorí sa ukrývali v horách pred rasovým prenasledovaním. Na zajatých partizánoch, ktorí boli zranení sa fašisti kruto pomstili.
Počas oslobodzovania sa partizáni snažili narušiť železničnú trať na úseku Ostratice - Rybany. Dňa 31. januára vpadli Nemci do obce a odvliekli viacerých obyvateľov do Bánoviec. Dňa 1. apríla sa Nemci chceli dostať do obce na 4 nákladných autách, ale partizáni na nich začali strieľať. Nemci ich opustili. Vzápätí sa objavili ďalšie autá a hliadka preto ustúpila do hôr.
Obyvatelia obce privítali osloboditeľov - rumunských vojakov o 8. hodine ráno. Partizáni informovali rumunských vojakov o postavení fašistov pri Bánovciach.
Poválečné obdobie
V roku 1945, sa vybudovalo nové javisko v budove školy. Za predsedu MNV bol zvolený jeho najstarší syn Anton. Dňa 3. augusta 1946 vyznamenalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady za zásluhy o ČSR a oslobodenie slovenského národa našu obec Radom Slovenského národného povstania I. triedy. V tomto roku bola obec už znovu vybudovaná.
V roku 1954 bolo slávnostné otvorenie autobusovej linky Miezgovce-Bánovce. V roku 1957 bolo obci udelené Pochvalné uznanie od Krajského výboru v Nitre. Slávnostné otvorenie Kultúrneho domu bolo v nedeľu 31. augusta na hody. Kultúrny dom nesie názov Osvetová beseda Slovenského národného povstania. Dňa 5. mája 1960 udelil Prezident republiky za zásluhy o oslobodenie Československa našej obci Dukelskú pamätnú medailu.