Giraltovce, mestečko s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa nachádzajú v južnej časti Nízkych Beskýd, na sútoku riek Topľa a Radomka.
Radomka vytvorila terénny prielom, ktorého prevýšenie od hladiny po najvyšší vrch je okolo 80 m. Nadmorská výška v meste je 210 m n. m.
Prírodné podmienky
Povrch chotára v západnej časti za mestom je rovinatý. Východná časť povrchu terénu okolia mesta je mierne členitá a vytvára malebnú pahorkatinu. Geologické zloženie pôdneho súvrstvia sa skladá z treťohorného flyšu, štvrtohorných naplavenín a svahových hlín. Celoročná teplota je okolo 8 °C, ročný úhrn zrážok je 600 - 700 mm. Pôdna štruktúra chotára má nivné a hnedé lesné pôdy. Lesné porasty sú z prevažnej väčšiny len vo východnej časti. Z lesných drevín tu rastie dub, buk a breza. Prírodnou pozoruhodnosťou Giraltoviec a blízkeho okolia je viac ako 250-ročný majestátny dub.
Historický vývoj
Archeologické prieskumy potvrdili, že prvé osídlenie tohto územia sa datuje do obdobia konca eneolitu a prvej vývojovej etapy bronzovej doby. Obec pravdepodobne vznikla začiatkom 15. storočia. Pomerne veľa obyvateľov obce sa zapojilo do protihabsburského stavovského povstania. Boli poddanými Františka Rákociho. Po porážke povstania Františka Rákociho v roku 1708 pri Trenčíne došlo k čiastočnému vyľudneniu obce.
V 18. storočí tu spravovali svoje majetky Krasnecovci, Podhorániovci a Sirmaiovci. V tomto období bola v obci založená manufaktúra na výrobu fajansy a tehelňa na výrobu tehliarskych výrobkov. V roku 1787 mali Giraltovce 74 domov a 646 obyvateľov, z ktorých boli početní želiari, v roku 1828 mali 90 domov a 686 obyvateľov. Zaoberali sa plátenníctvom a pestovaním ovocia, pre ktoré tu boli vcelku priaznivé klimatické podmienky.
Giraltovce od počiatku 19. storočia dostali výsadu, že sa v nich mohli konať týždenné trhy a jarmoky. V polovici 19. storočia sa Giraltovce stali sídlom okresu a boli ním až do nového územnosprávneho členenia v roku 1960, keď bolo sídlo okresu presunuté do Bardejova.
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 sa počas prvej Československej republiky Giraltovce stali poľnohospodárskym mestečkom. V meste sa nachádzali hroby vojakov z prvej svetovej vojny (1914 - 1918), ktorí zomreli v poľnej vojenskej nemocnici. Starostlivosť o vojnové hroby v medzivojnovom období vykonávala žandárska stanica. Vojaci boli uložení do hrobov na mestskom cintoríne. Bolo tu pochovaných 64 vojakov, ktorí zomreli od októbra 1914 do apríla 1915. Z toho bolo 63 rakúsko-uhorských vojakov a jeden ruský vojak.
V období Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1944 v Giraltovciach intenzívne pôsobila vtedy ilegálna organizácia Komunistickej strany Slovenska, usilujúca sa podchytiť nespokojnosť miestneho obyvateľstva v okolitých dedinách s častými exekúciami poľnohospodárskeho majetku. V okolí Giraltoviec vzniklo významné partizánske stredisko, prvé na východnom Slovensku. Obyvatelia intenzívne podporovali členov partizánskych skupín predovšetkým zo skupiny Čapajev, ktorej velil Ľudovít Kukorelli. Giraltovce boli oslobodené príslušníkmi 1. česko-slovenského armádneho zboru a vojakmi Červenej armády 18. januára 1945.
Po roku 1948 boli v meste vybudované nové priemyselné závody (Duklianske tehelne, Kovo-drevo, Kožiarske závody , Teva, Lesný závod a iné). Obyvatelia pracovali prevažne v miestnych podnikoch a poľnohospodárstve, časť v priemyselných podnikoch východného Slovenska.
Erb a vlajka
V modrom štíte nad ostrím položeného strieborného kosáka so zlatou rukoväťou je zlatý snop. Znamenie je prevzaté z erbového pečatidla z roku 1837 a zobrazuje poľnohospodársku tematiku. Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej a žltej. Farebne vychádza z farieb mestského erbu. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Hoci sa na území obce našli archeologické nálezy už z neolitu, dnešné Giraltovce vznikli až v 15. storočí. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, na čo poukazuje aj ich erb: v modrom štíte zlatý snop a pod ním strieborný kosák. Jeho odtlačok sa našiel na dokumente z roku 1868. Je isté, že Giraltovce používali erbové pečatidlo už pred rokom 1837, pravdepodobne s iným symbolom. V roku 1837 tu pôsobil kovorytec, ktorý pečatidlo so snopom a kosákom vyryl aj mnohým ďalším okolitým obciam. Keďže tento erb je už všeobecne známy - navrhol ho Tagányi v roku 1880 len Giraltovciam, jeho kresbu uverejnil v roku 1963 M.
Kultúrne pamiatky
Giraltovce sa môžu pochváliť niekoľkými významnými kultúrnymi pamiatkami:
- Evanjelický kostol: Jednoloďová barokovo-klasicistická stavba z roku 1798, s vežou z roku 1654.
- Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda: Secesná stavba s prvkami neogotiky z rokov 1939-1942.
- Gréckokatolícky kostol Matky ustavičnej pomoci: Neobaroková stavba z obdobia pred rokom 1948.
- Kaštieľ rodiny Bánó: Barokovo-klasicistická stavba z polovice 18. storočia.
- Pomník obetiam bojov v roku 1916: Kamenná socha sediaceho leva z roku 1918.
- Pamätník výročia vzniku ČSR: Kamenný pylón z roku 1928.
- Pamätná tabuľa Adama Hlovíka.
- Socha Adama Hlovíka.
- Busta Jozefa Goldbergera.
- Pamätník obetiam holokaustu.
Významné osobnosti
S Giraltovcami sú spojené tieto významné osobnosti:
- Jozef Goldberger: Lekár, vynálezca.
- Michal Staník: Evanjelický farár, autor kníh o ovocinárstve, zeleninárstve a včelárstve.
- Adam Hlovík: Evanjelický farár, prispel do Kollárovej zbierky ľudových piesní.
- Ľudovít Medvecký: Politik.
- Rudolf Dilong: Básnik.
- Milan Hodža: Politik, prvý Slovák vo funkcii česko-slovenského premiéra.
Aktivity a podujatia
V Giraltovciach a okolí sa konajú rôzne podujatia a aktivity:
- Katarínske trhy.
- Cyrilo-metodské trhy.
- Mestský park.
- Slanské vrchy, výstup na Šimonku.
Šimonka - Výstup na Šimonku
Mestom vedie cesta I/21, ktorá je súčasťou európskej cesty 371. Medzi ulice v meste patria Bardejovská, Budovateľská, Družstevná, Dukelská, Fučíkova, Hviezdoslavova, kpt.
FK Slovan Giraltovce hrá najvyššiu regionálnu súťaž - 3. Fénix. Funkciu primátora zastáva.
Šimonka (1 092 m n. m.) - najvyšší vrch Slanských vrchov, vypínajúci sa nad obcou Zlatá Baňa.