Permakultúra: Cesta k udržateľnému pestovaniu a harmonickému životu

Vždy som túžila mať malú záhradku, ktorá by si žila vlastným životom. Sama by sa kyprila, hnojila, bojovala proti parazitom bez chémie, dávala mi zdravé plody, plné slnečnej výživy bez toho, aby som sa o ňu musela krvopotne starať. Sen? Dnes už nie.

Názov permakultúra vznikol spojením anglických slov „permanent agriculture“ (permanentné poľnohospodárstvo). Na opísanie všetkých možností a spôsobov takéhoto záhradkárčenia by sme potrebovali minimálne knihu. Preto bude dnes našou úlohou opísať, čo to vlastne permakultúra je a ako sa k nej máme postaviť.

Za „otca“ permakultúry sa považuje Bill Mollison. Tento Austrálčan sa pred štyridsiatimi rokmi začal venovať skúmaniu fungovania pralesa. Nedotknutý prales je totiž niečo podobné, ako zdravý ľudský organizmus. Funguje s priam zarážajúcou produktivitou a dynamickou rovnováhou prirodzených ekosystémov, kde všetko do seba zapadá, ako kolieska hodinového stroja. Vytvára sa tak komplexná, synergetická prepojenosť - životaschopnosť pestrého prostredia pralesa.

Vypozorované základné princípy takéhoto prírodného fungovania sa neskôr snažil uviesť do nášho civilizovaného sveta pri navrhovaní záhrad a takzvaných Food Forests - jedlých pralesov. Spoločne s Davidom Holmergom, spolupracovníkom s Tasmánskej univerzity rozvinul jedinečný koncept permakultúry, zahŕňajúci komplexný dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Jednoznačne dokázal, že rovnaké princípy, ktoré fungujú v prirodzených spoločenstvách rastlín a živočíchov sú funkčné aj v prostredí, ktoré nazývame civilizovaný svet.

Ak si teraz povzdychnete, že nemáte záhradu, musíme vás vyviesť z omylu. Jednou z potešiteľných výhod permakultúrneho pestovania je tá, že sa tento princíp dá využiť na ploche 1x1 meter, rovnako ako na ploche 1x1 kilometer.

Samotná permakultúra zahŕňa v sebe nielen intenzívne pestovanie plodín ale aj ovocných stromov, tiež extenzívne pestovanie lesa, pastvy pre dobytok, chov zvierat a umiestnenie obydlí. Napriek tomu, že my sa v tomto príspevku budeme venovať hlavne intenzívnemu pestovaniu, stretneme sa s mnohými výrazmi, ktoré zdanlivo s témou záhradkárčenia nesúvisia a s divnými, v niektorých prípadoch priam mystickými názvami, ako sú mandala, nemecká kopa, kľúčová dierka, slnečná pasca a podobne.

Využívanie rôznych prvkov v priestore a čase v spojitosti s našou záhradou zaváňa skôr fyzikou. Tentoraz sa však jedná o priestor, v ktorom sa vrství vegetácia a časové hľadisko, ktoré zosúlaďuje rôzne dlhý vegetačný cyklus rastlín tak, aby boli neustále k dispozícii. Zložité? Alelopatia je názov pre vzájomný vplyv rastlín pri spolunažívaní (alello - navzájom, pathos - vplyv). Z biochemického hľadiska ide o ovplyvňovanie rastlín inými rastlinami pomocou chemických výlučkov zo stoniek, kvetov, listov, koreňov a odumretých zvyškov, alebo o ovplyvňovanie mikroorganizmov v pôde a mimo nej rastlinami.

Krása permakultúrného hospodárenia spočíva v tom, že sa vaša záhrada postará o seba sama. Zveľaďuje sa, hnojí a kyprí prakticky bez vášho pričinenia. Na začiatku tento fenomén síce vyžaduje nejakú tú prácu a pár mesiacov (v prípade ovocných stromkov aj rokov) na ustálenie, pozorovanie a dolaďovanie. No ak bude všetko fungovať tak, ako má, bude vašou jedinou starosťou udržiavať chodníčky, aby ste mali kadiaľ chodiť po úrodu. A potom už môžete užívať dary, ktoré vám venovala príroda sama. A čo je hlavné - ostane vám čas na život.

Vzťah medzi kríkmi, stromami a rastlinami je zrejmý. Vyššie rastliny napríklad poskytujú tieň rôznym druhom strukovín, ktoré vďaka prítomnosti baktérií viažucich dusík zo vzduchu fungujú ako živé „továrne“ na organické hnojivá a tie bezplatne poskytujú ostatným rastlinám.

Každý prvok, či už je to rastlina alebo určitý artefakt, je v systéme permakultúry organicky umiestnený tak, aby súčasne plnil viacero funkcií. Nie je to žiadna novinka. Napríklad Mexickí indiáni už oddávna pestovali spoločne v symbióze kukuricu, fazuľu a tekvicu. Kukurica poskytovala oporu pre fazuľu, ktorá na oplátku premieňala dusík zo vzduchu a viazala ho do formy, ktorú dokázala kukurica ľahko zúžitkovať. Tekvica zase pokryla pôdu listami a tak zabraňovala jej vysúšaniu a potláčala rast burín.

Ak skombinujeme aminokyseliny plodov fazule a kukurice, dostaneme kompletnú rastlinnú náhradu živočíšnych bielkovín. Je to zaujímavé už z toho hľadiska, ak si položíme otázku - odkiaľ to indiáni pred stovkami rokov vedeli? Nuž, boli to ľudia, ktorí žili v súlade s prírodou a tak k pestovaniu nepotrebovali znalosti chémie.

Prečo je permakultúra dôležitá?

Množstvo ľudí by povedelo, že v dobe, kedy si všetky potraviny, ovocie a zeleninu môžeme pohodlne nakúpiť v hypermarketoch je akékoľvek experimentovanie s pestovaním, ktoré je síce na pohľad pekné, no málo odskúšan a s neistým výsledkom, zbytočnou stratou času. Veľmi sa mýlia.

Potravinová kríza je reálna, prítomná a mnoho nasvedčuje tomu, že sa bude naďalej prehlbovať. Rastúci počet ľudí na planéte, klimatické zmeny a s tým súvisiace klimatické šoky, meniace sa stravovacie návyky ľudí, rast životnej úrovne, zlý manažment poľnohospodárskych politík, zneužívanie rozvojových krajín a ich poľnohospodárskych kapacít a k tomu politické rozhodnutia s neblahými konzekvenciami pri bio palivách - to je pár najzásadnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu potravín smerom nahor v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Nehovoriac o tom, že ovocie a zelenina z hypermarketov sú už len akousi tieňohrou ozajstných plodín, pri ktorých raste hrá hlavnú úlohu slnečná energia a energia zeme, bez pesticídov, chemikálií, infralámp a podobných „moderných výdobytkov“. Človek tak bude doslova nútený aspoň uvažovať o tom, ako byť aspoň čiastočne potravinovo sebestačný.

Príroda je totiž zaujímavá tým, že v nej existuje zreteľná tendencia k nastoleniu harmonických vzťahov pri vhodných podmienkach. Pod pojmom vhodné podmienky sa hlavne myslí neúčasť homo sapiens na procesoch, ktoré dajú prírode šancu a čas využiť svoje vlastné prostriedky k nastoleniu harmónie. Táto vlastnosť sa dá využiť aj na našom vlastnom pozemku pri čo najnižšom výdaji energie od človeka.

Permakultúra je zameraná na život, ktorý prebieha tu a teraz, v tejto chvíli. V súlade s prírodou hľadáme spôsoby ako ho poopraviť, čo na ňom vylepšiť, čo sa dá zrealizovať v danej situácii. Je to séria malých uskutočniteľných krokov, ktoré dokážeme urobiť, ale robíme ich správnym smerom. Pokiaľ nevieme, či je ten smer správny, spätnou väzbou kontrolujeme, kam sa uberá a vieme ho poopraviť neskôr.

Úmyselné prepojenie javov, ktoré vytvára príroda bez nášho pričinenia a zvýšenie efektivity pestovania rastlín sa dnes veľmi nenosí, resp. sa o ňom hovorí, ako o nereálnej utópií. Väčšina ľudí si totiž nevie predstaviť prístup k pestovaniu, ktorý nie je založený na každoročnom oraní, hnojení, kyprení a ďalších zásahoch do prirodzených procesov. Permakultúra tvrdenia na základe tradičného myslenia popiera. V jej rámci sa totiž dajú dopestovať bežné plodiny aj bez nutnosti orania a neustáleho a energeticky náročného súboja s prírodou.

Permakultúra dokáže vhodne využiť tiež prítomnosť „burín“ ako v podstate potenciálne prínosného faktu a nie len ako niečoho nežiadúceho, čo treba za každú cenu eliminovať.

Zaujímavé je, že takýto spôsob naozaj funguje. Monokultúrne pestovanie (čiže pestovanie jedného druhu plodiny na jednom mieste a v rovnakom čase) má svoje nedostatky a je veľmi zraniteľné. Poskytuje ideálne prostredie pre výrazný výskyt škodcov, napríklad len jedného druhu škodcu, ktorý tak získava výbornú šancu zdecimovať celú úrodu, prípadne výrazne znížiť výnosy. Takéto primárne nastavenie systému automaticky vedie k vysokej miere sprievodných zásahov, ako napríklad používanie pesticídov. Pesticíd však nezlikviduje len populáciu škodcu, taktiež si to odnesie ostatný hmyz, ktorý by v dlhšom časovom horizonte mohol prispieť k vyrovnaniu majoritného výskytu nechceného škodcu.

Mnoho z nás na mystiku a ezoteriku neverí, no ak ju raz „zažijú“ už im nik nevyvráti poznatok, ktorý sa im zakorenil priamo v mysli. Po stáročia sme boli školení, ako bojovať s prírodou a pravdepodobne je to už silne zakódované aj v našej genetike. Každý nový jav je pre nás podozrivý, hlavne, ak sme sa sním doteraz nestretli.

Tak je to aj s kvalitou nášho života. Existuje istá kvalita, ktorá sa nedá pomenovať, ale každý z nás ju “pozná”, keď ju zažije. Keď sú veci usporiadané spôsobom “ako to má byť”, zažijeme túto kvalitu - ona je tým, čo dáva životu zmysel, je tým, čo celý život hľadáme. Túto kvalitu v nás vyvolávajú určité veci, určité konštelácie hmoty a energie, určitý “dizajn” vecí. Dôležité je uvedomiť si, že každý ľudský čin prispieva k zmene reality, teda že každý ľudský čin je aktom dizajnu. Ak dokážete robiť tento dizajn správne, veci, ktoré vytvoríte, majú onú kvalitu bez mena a všetci to pocítia. V zásade sa naozaj jedná o karmický zákon.

Permakultúra je dizajn, ktorý za sebou zanecháva permanentné veci - veci s kvalitou bytia. Nie, nie je to žiadne božstvo. Výsledkom aktívnej permakultúry je iný pocit zo života: žijete uprostred živého života, spolupracujete s ním na premene sveta, a potom je všeličo možné - aj to, čo sa zdá inak nemožné.

Ako začať s permakultúrou?

Väčšina ľudí si spája permakultúru so záhradami, o ktoré sa netreba starať. Nie je to celkom tak, pretože aj tie vyžadujú údržbu, hoci inú ako pri klasickom pestovaní. Permakultúra je predovšetkým praktickou metódou komplexného dizajnu udržateľných ľudských sídiel nasledovaním vzorov prírody.

Permakultúra sa snaží o minimalizáciu vstupov, takže sa vyhýba zbytočne vynaloženej energii na čokoľvek. Na začiatku si preto vyjasnite, čo od svojho priestoru očakávate. A až potom pristupujte k tvorbe dizajnu. Ten začína pozorovaním priestoru okolo seba - je jedno či záhrady, alebo bytu. Snažte sa uvedomiť si, čo a ako sa tam deje. Každý priestor je jedinečný a čo platí u známeho, vám fungovať nemusí.

Obdobie pozorovania môže trvať niekoľko mesiacov, ale i rokov. V záhrade sa oplatí vydržať pri tejto fáze aspoň rok. K správnemu vyhodnoteniu pozorovaní vám môžu pomôcť príručky o permakultúre. Množstvo informácií je dnes ľahko prístupných na internete, ale aj na besedách či permakultúrnych festivaloch.

Ak ste nedočkaví a túžite niečo praktické urobiť ihneď, založte niekoľko zeleninových záhonov alebo miesto na kompostovanie.

Permakultúrna záhrada a jej prvky

Nepatríte medzi príznivcov nalajnovaných poloprázdnych záhonkov bez jediného stébla plevele a honba za dokonalou, chemiou vyhnanou úrodou bez poskvrnky je vám cizí? Nie je vám lhostejné, čo jíte, a zajímate sa o stav přírody kolem nás?

V prvom rade je nutné si uvedomiť, že permakultúra nie je len o záhradníčení. Ide o praktickú filozofiu založenú na poznaní, že príroda človeka bohato uživí, dá-li jej k tomu príležitost a prestane ju v honbe za vysokými výnosmi ničiť a drancovať. Celý pozemok tak tvorí uzavretý, kolujúci a všetko využívajúci celok, ktorého všetky časti sú využívané, spoločne fungujú v rovnováhe a vzájomne sa podporujú, nech už ide o rastliny, zvieratá, ale i stavby.

Permakultúrny záhradkár sa nesnaží ovládnuť prírodu, ale naopak s ňou aktívne spolupracuje. Z čiastočne sa navracia k múdrosti našich predkov, nebojí sa ale ani experimentovať a hľadať nové riešenia. Nepoužíva chemické hnojivá ani jedovaté postreky. Ak prírode nebudete brániť, nastolí si svoj vlastný poriadok a v boji so škodcami si poradí aj bez chemiou nabitých pomocníkov.

Pozor ale na rozšírený omyl. Permakultúrna záhrada sa rozhodne nerovná bezúdržbová záhrada. V porovnaní so záhradou klasickou na nej ale časom skutočne budete mať podstatne menej práce. Aby ale prinášala úžitok a potešenie, bude vždy potrebovať nejaké vaše zásahy, inak sa z nej stane nepriechodná divočina.

Využívať princípov permakultúry môžete ako na pozemku o rozlohe niekoľko hektárov, bežnej záhrade, ale třeba i na balkóně. Podstatou je vyberať predovšetkým rastliny, ktoré do daného podnebného pásma a nadmorskej výšky prirodzene patria. Rastliny nie sú sadené do monokultúry, ale tak, aby bolo dosiahnuté čo najlepších vzájomných vzťahov. Dokonca aj zelenina je pestovaná v zmiešaných kultúrach alebo polykultúrach.

V permakultúrnej záhrade by mal byť zastúpený tiež vodný prvok - najlepšie v podobe prírodného, prípadne i kúpacieho jazierka osadeného vodnými rastlinami, ktoré zároveň vodu čistia a môžu slúžiť ako úkryty pre užitočné vodné živočíchy. A nechýbať by samozrejme nemali ani zvieratá, či už tie domáce, ale i divoké. Pri vytvorení vhodných podmienok a úkrytov môžete do záhrady nalákať množstvo prínosných živočíchov, ako sú ježkovia, žaby, vtáky a užitočný hmyz.

Dôležité sú i používané materiály, ktoré by samozrejme mali byť za všetkých okolností prírodné. Z nich môžete vytvárať cestičky, záhonky a rôzne záhradné stavby ako napr. altánky, pergoly, mostíky a móla, lavičky, alebo tiež preliezačky, bludiská, detské domčeky a úkryty atď.

Permakultúrne bio semená

Už je vám asi jasné, že vyšľachtené priemyselné odrody, ktoré sa dnes v obchodoch záhradkárom a pestovateľom ponúkajú, nie sú pre permakultúrne poľnohospodárstvo vhodné. V priebehu desiatok rokov šľachtenia pod ochranou chemických postrekov stratili totiž odolnosť proti plesniam. Bez ich aplikácie by ste sa tak len ťažko dočkali nejakej úrody.

Zohnať tak musíte staré a krajové odrody alebo odrody vyšľachtené nezávislými šľachtiteľmi, ktorí nepracujú pre veľké osivárske firmy.

V Česku je riešením česká semenárska neziskovka Gengel. Okrem českej génovej banky je to asi jediný zdroj nepriemyselných odrôd, z ktorého možno vhodné osivo zohnať. Tá každý rok vydáva Zoznam starých, krajových, netradičných plodín a odrôd, burín a ďalších rastlín. Nájdete tu radu pôvodných českých odrôd, ktoré sú dnes komerčne nedostupné.

Obrátiť sa ale môžete aj na semenárske organizácie v zahraničí, ktoré majú svoje vlastné semenné banky.

V kategórii Bio semienka nájdete široký výber vysoko kvalitných organických semienok určených pre ekologické pestovanie vo vašej záhrade. Naše semienka pochádzajú z pestovania, ktoré rešpektuje prírodu a neobsahujú žiadne chemikálie ani pesticídy. Certifikácia Demeter znamená, že semienka sú získavané z biodynamického pestovania, ktoré zohľadňuje prírodné cykly, pôdnu plodnosť a ekologick rovnováhu. Tento prístup nielenže zabezpečuje vyššiu kvalitu a vitalitu semien, ale aj podporuje biodiverzitu a udržateľný rozvoj záhradníctva.

Techniky permakultúry

Najčastejšie sa stretávame s permakultúrnymi záhradami vytvorenými na princípe nemeckej kopy, kľúčovej dierky, mandaly a v tvare slnečnej pasce.

Hlavným cieľom vytvorenia biopareniska je produkcia živín a tepla pre rastliny, ktoré tak získavajú priamo z pôdy potrebné živiny. Navyše sa tým oproti bežným spôsobom pestovania zeleniny a bylín predĺži ich vegetačná doba o jeden až dva mesiace.

Aby sme vytvorili funkčnú permakultúrnu záhradu, musíme sa zahrať na pozorovateľov. Priamo do pôdy vyznačíme tvar nášho budúceho biopareniska. Ak ho chceme vytvoriť na povrchu pôdy, stačí pokosiť plochu, ktorú pokrýva tráva a ňu položiť kartón, dookola vytvoriť ohradu z dreva, skál a podobných prírodných materiálov a kartón dobre zaliať vodou. Do tejto ohrady budeme postupne pridávať všetky zložky na vytvorenie biopareniska.

Na mokrý kartón rovnomerne rozložíme najprv drevo (konáre, piliny), potom seno alebo slamu a opäť dobre zalejeme vodou. To všetko zasypeme hlinou a kompostom. Znovu zalejeme vodou.

Naše bioparenisko však nemusí byť len v ohrade. Ak chceme takzvanú nemeckú kopu v tvare slnečnej pasce označíme si na pozemku neuzavretý kruh v tvare podkovy či písmena C. Jeho otvorená časť bude smerovať na juh. V tomto tvare odoberieme asi 30 cm zeminy do hĺbky a viac, ako 0,5m na šírku. Spodok vzniknutého základu pareniska vystelieme kartónom, zalejeme a pokračujeme, ako v predošlom prípade, kým nedosiahneme úroveň terénu.

Po dosiahnutí úrovne zeme vytvoríme z hliny a kompostu val, ktorý by mal byť asi 0,5 až 1 meter široký a vysoký cca 40 cm. Tento val vytvorí na malom priestore rôzne mikroklímy, čo zabezpečí rôznorodosť a diverzitu nášho zeleninového záhonu. Diverzita je pri pestovaní veľmi dôležitá, napríklad kvôli „ochrane" proti škodcom, ktorým sa vždy dobre darí na monokultúrnych poliach a hradách.

Je potrebné dobre si premyslieť šírku záhonu, pretože budeme potrebovať prístup ku všetkým rastlinám, ale k niektorým častejšie a k iným menej často. Pri polievaní sa musíme vyvarovať zbytočného prelievania, pretože pre všetky druhy rastlín v zeleninovom záhone to nemusí byť vhodné. Je pravda, že samotná kopa vytvorí podmienky na odtekanie vody, no aj v tomto prípade je dôležité, aký druh pôdy budeme používať.

Prvý rok je najlepšie chodiť do záhrady každý deň a pozorovať, ako sa jednotlivé rastliny k sebe správajú, teda ako sa navzájom znášajú. Podľa toho prispôsobujeme aj následnú výsadbu a úpravu zeleninových záhonov.

Pre ešte väčšiu diverzitu zeleninového záhonu môžeme miešať jednotlivé skupiny vysádzaných rastlín, napr. koreňovú zeleninu (kaleráby, brokolicu, ružičkový kel, cviklu) so šalátmi v strednej vrstve záhonu. Rovnako tak v spodnej vrstve napr.

V Indii a Afrike má dlhú tradíciu tzv. lesná záhrada. Po vzore rastlinných spoločenstiev v lese sa na veľmi malej ploche využívajú rôzne vegetačné vrstvy k sebestačnosti. Ve vyšších vrstvách sa rozprestierajú ovocné stromy a plodonosné popínavé rastliny, v ichž tieni rastú bobulovité kríky. Ako pôdotvorná vrstva sa hodí mnohé byliny a predovšetkým oddenkatá zelenina.

Toužíte po vlastním ovoci a zelenině, vypěstovaných bez chemických hnojiv a jedovatých postřiků? Pak se pusťte do pěstování v souladu s přírodou a zahradničení si užijte.

Starostlivosť o Zem sa začína uvedomením si svojich skutočných potrieb, a tým aj ideálnej veľkosti domu či pozemku. Ďalej treba kriticky zhodnotiť potenciál miesta, kde chcete stavať, využiť ho a nebojovať s ním. Iný typ stavby je vhodný na rovinu, iný do zvažujúceho sa terénu. Z architektúry vyťažte maximum. Pri voľbe stavebných materiálov uprednostnite prírodné a recyklovateľné a predovšetkým lokálne. Preprava materiálov na obrovské vzdialenosti predstavuje veľkú a celkom zbytočnú uhlíkovú stopu a mnohokrát sa k nej pridáva i nešetrné drancovanie prírodných zdrojov v rozvojových krajinách.

Súčasťou skúmania priestoru je aj zistenie, ako sa pohybujete po dome či po záhrade. Vhodným návrhom priestoru minimalizujete čas a energiu strávenú pri bežných činnostiach. Uvedomte si, ako často, čo a kam prenášate, čo pri svojich činnostiach používate. V praxi to napríklad znamená, že dreváreň umiestnite blízko domu, ale zároveň v pohodlnej vzdialenosti od trasy, kadiaľ privážate drevo. Kompost by mal byť blízko hriadok, aby ste vytrhanú burinu neprenášali cez celú záhradu.

Pri navrhovaní domu uvažujte napríklad aj o trasovaní vody. Kde do domu vstupuje, kam sa potrebuje dostať, kde sa bude zohrievať. Praktické je umiestnenie kúpeľne a kuchyne vedľa seba. Predchádza sa tým zbytočnému ochladzovaniu zohriatej vody v rúrkach a tiež sa šetrí samotný materiál na rozvody vody. Myslite na to, kade a ako budete vodu odvádzať z domu preč, či ju viete ešte vyčistiť a využiť v záhrade.

K permakultúrnemu hospodáreniu neodmysliteľne patrí aj hospodárenie s vodou. Umožnite, aby dažďová voda zo strechy vsiakla do priepustného podlažia. Priemerná denná spotreba vody je približne 100 l na človeka. Čerpá sa z podzemných zásob, ktoré sa však nedokážu rovnako rýchlo obnovovať, a preto sa neustále zmenšujú. Veľká časť vody použitej v domácnosti je len málo znečistená - voláme ju sivá voda. Takto znečistená voda sa dá využiť napríklad na zalievanie rastlín. Najhoršie na tom je tzv. čierna voda - čiže tá čo vznikne spláchnutím toalety. Tú nedokážu dokonale vyčistiť ani mestské čističky. V ideálnom prípade sa snažte zabrániť jej vzniku používaním kompostovacích toaliet. Všímajte si aj ďalšie činnosti súvisiace s vodou. Namiesto kúpeľa si napríklad dajte rýchlu sprchu a nenechávajte tiecť vodu počas čistenia zubov.

Manažment zrážkovej vody je ďalším výrazným faktorom permakultúrneho hospodárenia. Všetka voda by mala zostať na mieste, kam spadne. A odtiaľ postupne vsakovať do podložia. Stavby a nepriepustné spevnené plochy však toto priame vsakovanie znemožňujú. Jedným z riešení je zadržiavanie spadnutých zrážok v nádržiach a postupné používanie takto zachytenej vody na zavlažovanie. Jednotlivé druhy rastlín by sa mali navzájom podporovať. Preto vytvárajte prospešné kombinácie zeleniny, ktoré sa navzájom podporujú. Vo svahu sa osvedčilo budovanie priehlbín - svejlov, ktoré stekajúcu vodu zachytia a dovolia jej pomaly vsiaknuť do podložia.

Kompost by mal byť umiestnený čo najbližšie k zeleninovej záhrade, aby ste burinu z hriadok nemuseli prenášať cez celú záhradu. Pri budovaní sa najskôr sústreďte na hrubé štruktúry - chodníky okolo domu, priestrannú terasu pre celú rodinu, záhradný domček na náradie a podobne. Dobre si rozmyslite, kde budú mať jednotlivé prvky svoje ideálne miesto. Takéto rozvrhnutie sa nazýva relatívne umiestnenie. Ide predovšetkým o to, aby sa jednotlivé prvky navzájom podporovali a dopĺňali vo svojich funkciách. Napríklad, že kompost umiestnite blízko zeleninových hriadok a z druhej strany kompostu budú sliepky.

Keď máte jasno v tom, kde budú pestovateľské plochy, začnite kultivovať pôdu. Permakultúra si v tomto berie za vzor les. Uvedomte si, že pôda nie je len tá neživá časť - kamene, hlina, piesok a zvyšky rastlín. Pôda je plná miliónov drobných živočíchov, húb a baktérií, ktoré z nej vytvárajú priaznivé prostredie na rast zdravých rastlín. Živia sa organickou hmotou a jej pridávaním do pôdy im zabezpečíte dostatok potravy. Najlepším zdrojom je, samozrejme, kvalitný záhradný kompost, no dôležité je aj mulčovanie - pokrývanie pôdy organickým materiálom ako slama, drevná štiepka či pokosená tráva.

Pri efektívnom pestovaní rastlín permakultúra využíva techniky odpozorované z prírody. Pozrite sa, ako fungujú rastliny vo voľnej prírode. Jednotlivé druhy sa navzájom podporujú a nikde nenájdete iba jeden druh rastlín. Rôznorodosť porastu na rozdiel od monokultúry spomaľuje šírenie potencionálneho škodcu. Navyše, prospešné kombinácie zeleniny, tzv. dobrí susedia, si navzájom pomáhajú v raste a ochraňujú sa pred chorobami a škodcami. Známa je napríklad kombinácia mrkvy a cibule alebo paradajok a bazalky.

Jednotlivé druhy rastlín by sa mali navzájom podporovať. Preto vytvárajte prospešné kombinácie zeleniny, ktoré sa navzájom podporujú. Známa je kombinácia „indiánske tri sestry“ - fazuľa, kukurica a tekvice.

Ďalšou technikou je stohovanie v čase i priestore. Pre maximálne využitie hriadok kombinujte rastliny, ktoré si svojím tvarom neprekážajú v raste, alebo sa dokonca podporujú. Známa je kombinácia „indiánske tri sestry“ - fazuľa, kukurica a tekvica. Pevné stonky kukurice poskytujú oporu pre ťahavú fazuľu, tá zas sprístupňuje kukurici dusík z pôdy. Tekvica využíva voľný priestor pri zemi a zabraňuje rastu buriny.

Ak chcete pestovateľskú sezónu využiť naplno, dobre si naplánujte sejbu a sadenie jednotlivých plodín po sebe. Nezabúdajte pritom ani na zelené hnojenie, ktoré pôde dodáva živiny a chráni ju pred prehrievaním a eróziou.

Pred škodcami pomáha podpora ich prirodzených predátorov, ktorí sa v záhradách prirodzene vyskytujú. Podporíte ich vytvorením vhodného prostredia.

Bylinková špirála je obľúbený permakultúrny prvok. Na malom priestore dokáže vytvoriť mikroklimatické podmienky na pestovanie rastlín s rozdielnymi nárokmi.

V permakultúre sa táto oblasť divočiny nazýva aj zóna divočiny. Môže obsahovať vysokú trávu, bujné kry či kopu konárov. Je to obľúbený úkryt pre ježkov, hadov a vtákov. Tento kus záhrady nám tiež ukáže, ako by sa záhrada vyvíjala bez nášho zásahu.

Hoci pri permakultúrnom pestovaní odpadáva plno úkonov, ktoré robia tradiční pestovatelia, ani to nie je úplne bez práce. Vyrobiť kvalitný kompost je hotová alchýmia a človek jednoducho musí mať k tomu vzťah. Svoju záhradu v tom prípade radšej premeňte na raj pre voľne žijúce živočíchy. Nasaďte si do nej množstvo nektárodajných trvaliek, kríky s bobuľami pre vtáky, vytvorte jednoduché úkryty pre ježkov. No najväčším lákadlom je jednoznačne jazierko.

tags: #permakultura #bio #semienka