Slovenská ľudová výšivka: Bohatstvo vzorov a tradícií

Výšivka predstavuje najrozšírenejší a najcharakteristickejší prejav ľudového umenia na Slovensku.

Jej najdôležitejšou funkciou, najmä v minulosti, bolo, že tvorila ozdobnú zložku ľudových odevov, vďaka ktorej sa ľudia odlišovali v rámci jednotlivých regiónov.

Vyšívanie bolo prirodzenou súčasťou domácností - azda ani nebolo vidieckeho domu, v ktorom by dievčatá či ženy nevyšívali.

Prvé formy výšivky mali pravdepodobne funkčný charakter. Praktikovali sa na miestach, na ktorých sa spájalo, začisťovalo, spevňovalo či formovalo plátno - spájali sa časti textílií, spevňovali sa okraje, aby sa rýchlo neobdrali či nerozstrapkali, a týmto spôsobom vznikal jednoduchý ornament, ktorý sa rozrastal do plochy.

Následne vznikol aj druhý typ výšivky.

Z hľadiska techniky sa výšivka delila na tri základné skupiny - na výšivku podľa počítaných nití, výšivku podľa predkresleného vzoru a nášivku.

V domácnostiach sa spočiatku využívali jednoduché techniky vyšívania.

Postupom času sa začali vyrábať nové továrenské materiály, rôzne druhy tenších a hustejších materiálov, pričom tie si vyžadovali náročnejšie techniky - väčšiu presnosť, zručnosť a aj kresliarsky talent.

Výšivku podľa počítaných nití nahradila výšivka na predkreslenom vzore, a tak ornamenty začali predkresľovať nadané kresliarky.

Aj niektoré techniky vyšívania boli náročnejšie (dierky, gatry, aplikácia na tyle, žilinský výrez či nášivka cez kartón).

Tie ovládali často len talentované vyšívačky, pre ktoré sa táto aktivita stávala zdrojom zárobku.

Z tých najtalentovanejších vyšívačiek a kresliarok sa neraz stávali umelkyne s dokonalým výtvarným citom, ktorých mená nadlho utkveli v pamäti obyvateľov.

Ich umenie bolo známe v širokom okolí a boli to práve ony, kto ovplyvnil vyšívačské umenie dedinského kolektívu.

To, aká technika vyšívania bola zvolená a ako vyzeral výsledný ornament výšivky, záviselo najmä od voľby materiálu, od jeho štruktúry a hrúbky.

V ľudovom prostredí sa od 19. storočia využívali najmä prírodné materiály, akým bolo konopné a ľanové plátno - z toho najkvalitnejšieho sa šili súčasti odevov a z menej kvalitného zase bytové textílie.

Rozvoj priemyslu priniesol kvalitnejšie a cenovo prístupnejšie továrenské materiály - rozličné druhy jemných textílií, ktoré sa postupne uplatňovali na odevoch vidieckeho obyvateľstva.

So zmenou materiálu prichádzali aj zmeny týkajúce sa výšivky.

Vznikali nové techniky, ornamentika bola bohatšia o nové motívy a rozrastala sa aj farebná škála.

Z továrenských materiálov sa najviac využívali bavlnené tkaniny rôznej kvality a pomenovania, napríklad šifón, sliezske či rumburské plátno, vaper, batist a iné, a rovnako aj jemné ľanové tkaniny.

K vyšívaniu neodmysliteľne patrili aj priadze.

Najstaršími boli konopné a ľanové nite sfarbené prírodne, prípadne bielené či zafarbené na žlto pomocou šafranu.

Vyšívalo sa i hrubou bielou, červenou a modrou bavlnenou priadzou.

Pre západné Slovensko bola typická tenká bavlnená niť červenej farby, ktorá sa nazývala úrezník.

S príchodom nových materiálov sa začali používať aj nové druhy nití, obľúbenou bola napríklad vlnená priadza.

Na vyšívanie sviatočných či obradových odevov sa zase používali hodvábne priadze, ktoré využívali najmä bohatšie vrstvy obyvateľstva.

Drahšími materiálmi na vyšívanie boli aj zlaté a strieborné kovové nite, ktorými sa vyšívali rukávce, čepce, šatky alebo mužské košele.

Vzory a motívy výšivky sa vyvíjali z jednoduchých geometrických prvkov, pričom ich zoskupením a priradením ďalších prvkov vznikali zložité motívy a bohaté ornamenty.

Na slovenskú ornamentiku mala významný vplyv najmä renesancia, stopy v nej zanechali i barok, rokoko a orientálne štylizované prvky, ako napríklad rastliny.

Renesančné prvky sa na Slovensko dostali niekedy v 16. a 17. storočí prostredníctvom talianskych vzorníkov, v ktorých dominovali motívy ako tulipán, klinček, granátové jablko, kalich, kohút, páv, jeleň, postavy Adama a Evy, sv. Kataríny a podobne.

Niektoré zo vzorov sa prevzali do slovenskej ľudovej ornamentiky bez zmien, iné si ľudoví tvorcovia prispôsobili a pretvorili podľa vlastných predstáv alebo potrieb.

Najväčšie bohatstvo slovenskej ornamentiky však vytvorili vyšívačky, a to na základe vlastnej fantázie, talentu, zručnosti či citu, pričom najviac ich inšpirovala príroda - najčastejšími motívmi boli kvety, plody, listy, zvieratá.

Geometrické motívy charakterizovali najmä výšivku v oblasti Nitry, Záhoria, Čičmian či Horehronia.

Najčastejšie to boli trojuholníky, štvorce, krížené linky, esovité závitnice, hviezdice, kruhy a pod.

Najobľúbenejšou a zároveň najväčšou skupinou boli rastlinné ornamenty, často kombinované s geometrickými.

Na výšivkách sa vyskytovali motívy ako tulipán, klinček, lupeňový kvet, ruža, puky, ďatelinka, na západnom Slovensku aj strapce hrozna či klásky, typické plodiny tejto oblasti.

Menšiu skupinu figurálnej ornamentiky tvorili zvieracie motívy - najčastejšie to boli vtáky, pávy, kohúty, jelene či barančeky - a postavy ľudí, ktoré sa na slovenskej výšivke objavovali sporadicky, hlavne v rámci šopornianskej výšivky, ale aj na plachtách a obradových ručníkoch v okolí Čataja a Chorvátskeho Grobu.

Častým motívom bolo srdce, vyskytujúce sa takmer na celom Slovensku.

Varianty jednotlivých výšiviek sa líšili v závislosti od regiónu, čo bolo ovplyvnené rôznymi geograficko-klimatickými, ekonomicko-sociálnymi či spoločensko-kultúrnymi rozdielnosťami.

Vývoj výšivky vyvrcholil na Slovensku v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia.

Tradičné výšivky jednoduchších alebo zložitejších techník ovplyvňovali miestne tradície, vývojové obdobie, ale aj voľba materiálu.

Najbohatšie zastúpenie náročnejších techník a vzorov mali západné a juhozápadné časti Slovenska, kde dominovala bohatá a technicky náročnejšia výšivka a technika podľa predkresleného vzoru.

Súviselo to najmä s vyššou životnou úrovňou, výnosnosťou poľnohospodárstva a priemyslu a následne s továrenským materiálom, ktorý tam rýchlejšie prenikol.

Na strednom Slovensku patrili k významným oblastiam výšivky najmä Horehronie, Čičmany či Krupina, ktoré charakterizovala technika počítaných nití.

Úplne iná situácia bola vo východnej časti Slovenska, kde sa výšivka uplatňovala veľmi sporadicky.

Tradíciu tam malo skôr tkanie - odevy sa zdobili pretkávaním a výšivka popri ňom predstavovala len nenápadnú výzdobu.

Širšie uplatnenie nadobudla vo východných častiach krajiny až začiatkom 20. storočia.

Dekoratívna, pestrofarebná a bohatá. Tak možno charakterizovať jablonickú výšivku, ktorá má mnoho spoločných znakov s výšivkou zo susednej trnavskej oblasti.

Aj keď pre výšivku boli typické pomerne veľké kvety často dopĺňané vtáčími motívmi a z farieb dominovala biela, červená, prípadne kombinácia týchto dvoch so žltou, v druhej polovici 19. storočia nastala zmena vplyvom susednej oblasti, ale aj príchodom nových továrenských materiálov či vyšívacích techník.

Jablonickým unikátom sa stalo kontúrovanie špirálovite krúteným strieborným drôtikom (tzv. gulón).

Išlo o ojedinelú výšivku na čepcoch a volánoch rukávcov, ktorá sa v iných regiónoch Slovenska neuplatňovala.

Vajnory a okolité obce charakterizovala jemná výšivka podľa predkresleného vzoru, najčastejšie zdobiaca odev a bytové textílie.

K obľúbeným motívom výšivky patrili hviezdice, polhviezdice, lístky, kvietky, ďatelinka, vtáčik, klinček, granátové jablko či srdiečka, z farieb dominovala červená v kombinácii s bielou, čiernou alebo modrou.

Výšivka sa uplatňovala najmä na ramenách rukávcov a na mužských košeliach.

Začiatkom 20. storočia sa vajnorský ornament stal dominantným.

Prejavy ľudového umenia si vo Vajnoroch zachovali tradíciu dodnes, a to v podobe vajnorského ornamentu, ktorý výrazne poznačil dekór nielen výšiviek, ale i kraslíc a interiérovej nástennej maľby.

O rozvoj tohto ornamentu sa zaslúžili miestne predkresľovačky vzorov, ktoré boli zároveň autorkami malieb a výšiviek.

Vajnory sú významná vinárska obec a ich centrum bolo v roku 1922 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

To, ako tam žili naši predkovia v minulosti, dodnes pripomína nielen architektúra a vajnorský ornament, ale aj ľudové piesne a kroje vyšívané týmto krásnym ornamentom.

V obci sa nachádza niekoľko rodinných domov zdobených v duchu tejto tradície, majitelia hrdo uchovávajú aj rôzne spomienkové predmety - keramiku, obrazy, výšivku či kroje.

Exteriérové maľby si môžete obzrieť na budove Vinárne a reštaurácie pri kaplnke, kam vajnorský ornament namaľoval v roku 2000 Branislav Pavlas.

Navštíviť môžete aj Vajnorský ľudový dom, ktorý predstavuje tradičné obydlie vinohradníkov zo začiatku 19. storočia.

Jelšovce sú obec neďaleko Nitry, kde sa z technologického hľadiska využívali dva typy výšivky - podľa počítaných nití, ktorý sa využíval najmä na materiáloch ako konopné a bavlnené plátno, a podľa predkresleného vzoru, ktorý zdobil súčasti odevu z tenších materiálov.

Výraznejšiu a zaujímavejšiu ornamentiku mala výšivka podľa počítaných nití a zvykla sa nachádzať na dolnej časti konopných rukávcov.

Základ jej kompozície tvoril výrez doplnený formovaním a tzv. hladkovaním, dotvorený ozdobnými linkami a rôznymi drobnými útvarmi, ako sú štvorčeky, kolieska či stromčeky.

Spočiatku bola výšivka charakteristická striedmosťou v motíve a vo farebnosti, postupne však prišlo k zmene - konope nahradili tenšie bavlnené materiály, ornamenty sa rozrastali a navyše sa rozšírila farebná škála.

Najznámejší a najozdobnejší ľudový odev pochádza z Čičmian a ich okolia.

Bol typický ornamentálne bohatou a esteticky pôsobivou výšivkou, ktorá skrášľovala takmer všetky súčasti ženského, ale i mužského odevu.

Najčastejším materiálom, ktorý sa v oblasti využíval, bol ľan.

Vyšívalo sa bielenými i nebielenými ľanovými priadzami, hrubšími bavlnenými priadzami červenej farby, neskôr sa využívala hodvábna, tenká bavlnená či vlnená priadza a napokon aj perlovky.

Čičmany sú nádherná obec známa svojimi krásne zdobenými chalúpkami.

Ak sa tam vydáte na výlet, navštívte jednu z nich - Radenov dom.

Nájdete tam expozíciu, ktorá vám predstaví život našich predkov - životné etapy, zvyky, pracovné činnosti, zamestnania, obživu, čičmiansku architektúru, ale aj odevy a textil typické pre túto oblasť.

Pre oblasť Horehronia je typický výtvarný prejav s bohatou škálou techník, vzorov a farebných kombinácií.

Spočiatku bola výšivka v celej oblasti jednotná, no postupne sa začala odlišovať v detailoch a rozdelila sa na menšie celky.

Pôvodnú striedmosť, jednoduchosť (či už v technikách, vo farebnosti, alebo v ornamentike) a prírodné materiály vystriedali nové továrenské materiály, ako napríklad tenšie podkladové plátna či bavlnené a hodvábne priadze, vďaka ktorým sa rozvinuli náročnejšie techniky vyšívania aj farebnosť.

Obľúbená bola červeno-čierna alebo červeno-bielo-žltá kombinácia.

V ornamentike boli typickými geometrické motívy, ale i kvety.

Bohato sa zdobili najmä čepce, rukávce a mužské košele, ďalej bytové textílie, na ktorých vynikal práve spomínaný motív.

Geometrické ornamenty charakterizovali výšivku v oblasti Horehronia približne do 20. rokov 20. storočia.

Ľudový odev známy ako detviansky sa nosil na pomerne rozsiahlom území - v okrese Zvolen, v niektorých častiach okresu Banská Bystrica a dokonca aj v okrese Lučenec.

Tento odev bol charakteristický tým, že ho zdobila dekoratívna, ornamentálne, farebne a technicky pôsobivá výšivka.

Pôvodnou bola technika podľa prečítaných nití, kde sa využívali geometrické ornamenty, koncom 19. storočia sa na výšivke objavila retiazková technika vyšívaná na ráme krivou ihlou.

Najčastejšími motívmi boli tulipán, granátové jablko, ľaliové kvety, osie hniezda či hviezdičky.

Aj farebnosť detvianskej výšivky bola spočiatku striedma.

Využívali sa prírodné farby konopného a ľanového plátna a odtiene žltej a oranžovej.

Neskôr sa začala používať červená, modrá, zelená či fialová farba.

V Terré sa nachádza predajňa, ktorá bola založená v roku 1968 v Detve na podnet vyšívačky a zberateľky Veroniky Golianovej (momentálne ju vedie jej dcéra Vilma Hojčová).

Na území Zemplína bol pôvodne ľudový odev takmer všade rovnaký, a to vrátane výzdoby či výšivky.

Tá bola veľmi jednoduchá, jej najstaršie formy sa vyskytovali na rukávcoch a mužských košeliach, pričom spevňovali golier, prednú časť košele, manžety a bočné švíky na rukávcoch.

Najčastejším motívom výšivky boli geometrické tvary - kosoštvorce, trojuholníky či kolieska -, z farieb sa využívala zásadne čierna.

Postupom času sa však výšivka menila a z jednoduchej sa vyvinula dekoratívna, využívajúca okrem čiernej aj modrú a žltú farbu.

Slovensko ukrýva nielen prírodné či historické krásy, ale i krásy kultúrne.

Slovenská ľudová výšivka predstavuje bohatstvo našej krajiny, krásnu tradíciu a najmä spomienku na našich predkov, pre ktorých bola prirodzenou súčasťou ich života.

Nielenže tvorili umenie, ale vytvorili aj vzácne dedičstvo, na ktoré môžeme byť právom hrdí.

Skúste nazrieť do skríň svojich starých mám a možno nájdete podobný poklad.

Medovníčky patria k typickým dobrotám, ktoré zdobia naše stoly počas najkrajších sviatkov v roku.

Pečenie medovníkov patrí medzi tradície adventného obdobia a pre mnohých znamená ich výroba relax a oddych.

Pri príprave sa niekedy zíde celá rodina a užívajú si blížiaci sa sviatočný čas.

Medovník v jeho dávnej podobe poznali už v starom Egypte a v Ríme.

Zdokonalená výroba pečiva z ražnej múky, medu a korenín sa postupne rozvinula v samostatné remeslo.

U nás existujú prvé zmienky o tomto remesle zo 14. storočia.

V minulosti medovníky často doslova zachraňovali životy.

Recepty na medovníky sa od seba odlišujú a dedia sa z generácie na generáciu.

Medzi základné ingrediencie patrí múka, cukor, maslo, vajíčka a med.

Tie šikovnejšie dokážu upiecť i medovníkové domčeky, adventné vence či ozdoby na stromček.

Niekto ich zdobí bielou polevou, iní dávajú navrch orech.

Prinášame Vám niekoľko receptov priamo od šikovných gazdiniek, s ktorými majú vo svojej rodine úspech.

V niektorých prípadoch až tak veľký, že medovníčky do Vianoc jednoducho "nevydržia." A tak sa pečenie musí v mnohých domácnostiach opakovať.

Budeme radi, ak Vás niektorí z receptov oslovil a vyskúšate ho.

Prajem Vám DOBRÚ CHUŤ !

Recept 1: 350g práš. cukru, 250g medu, 125g masla, 2 vajcia, 500g hladkej múky, 1/2 ČL škorice, 1/4 ČL klinčekov.

Všetky suroviny zmiešame a necháme 24 hodín v chladničke stáť.

Potom vyvaľkáme cesto na 0,5mm a vykrajujeme.

Pečieme pri 180 st.

Recept 2: 300g práš. cukru, 250g medu, 125g masla, 2 vajcia, 500g hladkej múky, 1/2 ČL škorice, 1/4 ČL klinčekov.

Všetko dokopy vypracujeme na hladké cesto a dáme do chladničky aspoň na 2 hodiny.

Recept 3: 200g práš. cukru, 150g medu, 100g masla, 1 vajce, 350g hladkej múky, 1/2 ČL škorice, 1/4 ČL klinčekov.

Všetko zmiešať a nechať cez noc odstáť v chladničke.

Po upečené potrieme rozšľahaným bielkom, uložíme v uzatvárateľnej nádobe s krajcom chlebíka.

Recept 4: 160g práš. cukru, 120g medu, 80g masla, 1 vajce, 300g hladkej múky, 1/2 ČL škorice, 1/4 ČL klinčekov.

Cesto spracujeme a necháme jednu odležať prikryté potravinovú fóliou na doske.

Vyvaľkáme na hrúbku 1cm.

Zväčša objem tak na plech ukladáme ďalej od seba.

Pečieme rýchlo do ružova.

Recept 5: 170g práškového cukru, 150g medu, 100g masla, 1 vajce, 350g hladkej múky, 1/2 ČL škorice, 1/4 ČL klinčekov.

Všetko spracujeme a cesto necháme 1 hodinu odpočívať.

Potom rozvaľkáme na 3 mm a povykrajujeme vzory.

Plech vytrieme tukom a medovníčky natierame pred pečením vajíčkom a pečieme pri 180 stupňov asi 10 minút.

Recept 6: 280g práškového cukru, 200g medu, 100g masla, 1 vajce, 450g hladkej múky, 1/2 ČL škorice, 1/4 ČL klinčekov.

Vypracujeme cesto a necháme pol hodinky stáť v chladničke.

Rozvaľkám na 0,5 cm hrúbku a vykrajujem formičkami rôzne tvary.

Poukladám na plech a pri teplote 220-230 st. pečieme 5-7 minút.

100 gr. masla, 100 gr. medu, 100 gr. práškového cukru, 250 gr. hladkej múky, 1 vajce, 1/2 lyžičky škorice, 1/4 lyžičky klinčekov.

Vypracované cesto zabalíme do fólie a necháme do druhého dňa.

Chystáte sa na zdobenie medovníkov?

Prinášame vám užitočné tipy a triky, aby ste pri dekorovaní tohto obľúbeného vianočného pečiva dosiahli vždy dokonalý výsledok.

Ak vám chýba inšpirácia, aké vzory pri zdobení perníčkov použiť, inšpirujte sa v našej fotogalérii.

Zdobenie vianočných medovníkov je jednou z najkrajších tradícií spojených s Vianocami.

Základom pre úspešné zdobenie medovníkov je správne pripravená poleva.

Môžete si pripraviť polevu na zdobenie na báze bielka a práškového cukru, ktorej príprava vám nezaberie viac ako 10 minút, podľa tohto postupu.

Zdobenie medovníkov vám pôjde od ruky pomocou zdobiacich sáčkov, ktoré vám umožnia presné a jemné kreslenie vzorov.

Sáčky s rôznymi koncovkami vytvoria pekné efekty, od tenkých čiar po širšie detaily.

Aby ste dosiahli presné a krásne vzory, podpoprite si pri zdobení ruku, ktorou pracujete.

Pred samotnou výzdobou si predkreslite kontúry na medovníky tuhšou polevou.

Zdobte medovníky rôznymi textúrami ako sú bodky, pruhy a kruhy.

Je to skvelý spôsob ako môžete medovníkom pridať zaujímavý vizuálny efekt, ale aj hmatový zážitok priamo pri konzumácii perníčka.

Pridajte vašim koláčikom trochu lesku tak, že ich potriete vajíčkom.

Vajíčko vám taktiež poslúži ako „lepidlo“ na jedlé trblietky či cukrové perličky.

Ozdôbky môžete na perníky prichytiť aj použitím bielkovej polevy.

Pri aplikácii polevy na medovníčky sa snažte nanášať ju mierne z výšky.

Tak sa vyhnete priamemu dotyku zdobiacej špičky s medovníkom.

To zabráni „spľasnutému“ vzhľadu zdobenia a zabezpečí pekné okraje.

Ozdobené medovníky nechajte úplne zaschnúť, predtým ako ich budete skladovať alebo podávať.

Buďte pri schnutí zdobenia trpezliví, aby sa dekorácie nerozmazali alebo inak nepoškodili.

Andrea Hiklová na medovníkoch rada vytvára farebné ľudové motívy, modrotlač, rustikálne vzory...

Používam aj čipkované či háčkované vzory, bielu farbu v kombinácii s červenou alebo modrou, na objednávky robí tiež zlaté a strieborné.

Manželia Jarmila a Ivan Klučiarovci sa pri pečení a zdobení parádne dopĺňajú.

Tenulinké čiarky, ktoré tvoria podklad čipkovaného vzoru, robí manžel.

Jarmila zasa medovníky dozdobí bielou polevou.

Námety na jemné vzory čerpá z vyšívanej čipky, z krojov a tiež z vlastnej fantázie.

Ak hľadáte dobrý recept, upečte ich podľa Andrey Hiklovej.

Trúfnete si aj na jej úžasné zdobenie?

Andrea používa často rustikálne, čipkované či háčkované vzory aj modrotlač, no jej srdcovkou sú tradičné ľudové motívy.

"Medovníky najradšej zdobím farebnými ľudovými ornamentmi, inšpirujem sa aj rôznymi publikáciami.

Medzi obľúbené patrí Slovenská ornamentika od majstra Kostelníčka," povedala nám.

Všetky suroviny musia mať rovnakú izbovú teplotu.

Zvlášť vymiešajte med, maslo a vajcia.

Potom zmiešajte všetky preosiate sypké suroviny.

Cesto nechajte zmäknúť pri izbovej teplote.

Rozvaľkajte na asi 4 mm hrúbku a vykrajujte rôzne tvary podobnej veľkosti.

Pečte vo vyhriatej rúre na 190 °C asi 4 minúty, podľa veľkosti.

Do cesta najčastejšie používam pravý med od lokálneho včelára - buď tmavý, alebo zmiešaný.

Dodá medovníkom krásnu zlatistú farbu.

Polevu si pripravím z 1 bielka a asi 150 až 200 g jemne preosiateho práškového cukru.

Miešam ručne asi 20 minút, nie veľmi silno, aby nevznikli vzduchové bublinky.

Vtedy by poleva opadávala.

Hotová poleva je biela, lesklá, z varešky veľmi pomaly steká do misy.

Na zdobenie medovníkov aj iných sladkých dobrôt je vhodné pevné cukrárske vrecko s protišmykovou úpravou.

Odstrihnutím špičky si na ňom vytvorím taký široký otvor, aký mi vyhovuje.

Náš recept vám zaručí, že vaše perníčky budú mäkké hneď po upečení a zostanú také aj niekoľko dní.

Prinášame overený recept na mäkučké medovníčky: 1kg hladká múka 38dg med 30dg kryštálový cukor 2KL sóda bicarbona 12dg hera

Ďalší recept na mäkké medovníky: 450 g múka hladká T 650 2 ks vajcia 2 PL med 60 g Hera (maslo) 140 g práškový cukor 1 ČL sóda

Ľahko miešame drevenou vareškou a potom už miesime rukou.

Nie je potrebné to s miešaním nijako preháňať.

Na vyvaľkaný plát pritlačíme štrukturálnu fóliu zľahka potretú olejom a pritlačíme na cesto a vyvaľkáme valčekom teraz ešte zhruba na 4 mm.

Vrelo odporúčame pracovať len s dobre vychladeným cestom.

Pridajte mäkké maslo, vajcia a med.

Zdobenie je tá najzábavnejší časť prípravy perníčkov.

Najčastejšie sa na zdobenie používa biela cukrová poleva.

Pripravíte ju zmiešaním 1 bielka, 200 g preosiateho práškového cukru a pár kvapiek citrónovej šťavy.

Miešajte, kým nevznikne hladká a lesklá hmota.

Ak chcete svoje perníčky oživiť, pridajte do polevy potravinárske farbivo.

Pre milovníkov čokolády môžete pripraviť čokoládovú polevu.

Aby si vaše perníky zachovali svoju mäkkosť a chuť čo najdlhšie, je dôležité ich správne skladovať.

Uchovávajte ich v dobre uzavretej nádobe, ideálne v plechovej dóze.

Pridajte do nádoby kúsok jablka alebo chleba, ktoré pomôžu udržať vlhkosť.

Skladujte na chladnom a suchom mieste, mimo priameho slnečného žiarenia.

Ak máte perníčky zdobené polevou, uistite sa, že poleva je úplne suchá predtým, ako ich uložíte.

Hľadáte darček pre Vašich blízkych, priateľov, kolegov alebo zamestnancov?

Náš svet je plný snehovobielej polevy a voňavých medovníkov !

Pečenie a zdobenie medovníkov nám umožňuje prezentovať vlastné nápady, ale aj predstavy našich zákazníkov.

Nepečieme a nezdobíme iba vo voľnom čase.

Každý jeden medovník je produktom našich rúk. a celá výzdoba je ručná práca, od jednoduchého nápisu až po prepracovaný čipkovaný ľudový vzor s prelamovaným dekórom alebo tzv.

Toto voňavé remeslo má v našej rodine hlboké korene.

Moji rodičia sa medovnikárstvu venujú prakticky od začiatku 90-tych rokov.

Do výzdoby vkladajú všetku svoju zručnosť a snažia sa, aby medovníky nielen výborne chutili, ale aj pekne vyzerali.

Umenie môjho otca Ivana Klučiara bolo v roku 2020 ocenené titulom Majstra ľudovej umeleckej výroby.

Manželkin prastarý otec pôsobil ako medovnikár v 30. rokoch 20. storočia.

Na fotke môžete vidieť naše zachované tradičné drevené formy z tohto obdobia, do ktorých sa cesto vtláčalo.

A takto sa stretli dve medovnikárske rodiny pokračujúce v remesle spolu ako Medovníkovo, ktoré spája generácie a dokazuje, že tradičné remeslá na Slovensku ešte nevymreli.

V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať!

tags: #pernicky #ludovy #vzor