Niektorí svoje stromčeky zdobia už začiatkom decembra, iní až na Štedrý deň, no jedno ich spája. Na väčšine z nich visia prenádherné vianočné ozdoby a gule. Viete, ako vznikli?
Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno, v 16. storočí, žil v nemeckom Durínsku sklársky majster Hans Greiner. Toto remeslo sa v rodine dedilo z generácie na generáciu a ich sklárne boli vychýrené v celom regióne. Hans mal však na rozdiel od svojich predchodcov trošku odlišné predstavy o vývoji sklárstva. V jeho kreatívnej mysli sa okrem úžitkových predmetov pomaličky rodili oveľa umeleckejšie kúsky.
Ozdôbky z Lauscha
Rozhodol sa preto, že postaví sklársku hutu, ktorá sa bude venovať práve takejto jemnej sklárskej práci. Stavba vyrástla v roku 1597 na pôde dedinky Lauscha, ktorá bola široko ďaleko známa svojou čistou vodou. Skrátka ideálne miesto pre sklársku výrobu. V hute sa začali rodiť tie najkrajšie sklenené tvary pre radosť. Toto všetko popri tradičnej sklárskej výrobe, pretože niečo chlieb zaplatiť muselo. Hoci miestni boli voči fúkaným skleneným dekoráciám spočiatku skeptickí, nakoniec si k nim našli cestu. Najmä pred sviatkami si dopriali kúpu niečoho, čo skrášlilo ich príbytky.
Dajme ich na stromček
Syn po otcovi, Hans po Hansovi, dekorácie vylepšoval. Trvalo však ešte ďalšie dve a pol storočia, kým prapotomok Hansa Greinera - toho, ktorý ako prvý začal vyrábať sklenené dekorácie, samozrejme, taktiež menom Hans, vymyslel niečo prelomové. V onej dekoračnej hute v Lauschi, v časoch, keď bol vianočný stromček už pomerne rozšíreným vianočným doplnkom, mu skrsla v hlave myšlienka, ktorej sa nevedel zbaviť. Dňom i nocou uvažoval, akoby sa asi jeho sklenené ozdoby, hlavne prepracované ovocie a oriešky, ktoré vyrábal, vynímali na vianočnom stromčeku.
Reklama z kráľovského dvora
Vymyslel to v roku 1847, keď im dodal háčik, aby sa dali na stromček upevniť. Vyladil ich k dokonalosti tak, aby sa striebristo trblietali. Najskôr olovom, ortuťou a neskôr do vnútra ozdoby zapracoval zmes dusičnanu strieborného a cukrovej vody. Sklenené vianočné ozdoby sa stali hitom po tom, čo v londýnskych novinách vyšla fotografia vianočného stromčeka kráľovnej Viktórie. Bol bohato zdobený sklenenými ozdôbkami z Nemecka - rodnej krajiny princa Alberta. Bola to perfektná reklama!
Do celého sveta
Netrvalo dlho a vianočné sklenené ozdoby z malej nemeckej dedinky dobyli aj Ameriku a zvyšok sveta. Hansovi synovia a vnukovia prácu deda ešte zdokonalili, keď do sveta poslali prvé sklenené vianočné gule. Nemecko pokračovalo vo výrobe ozdôb prakticky bez konkurencie až do roku 1925. Potom s vlastnou výrobou začalo Japonsko a Československo, takmer všetko na vývoz do USA.
Symbolika ozdôb na vianočnom stromčeku
Už ste sa pustili do zdobenia stromčeka alebo na vás táto milá povinnosť ešte iba čaká? Tušíte, čo symbolizujú ozdoby na vianočnom stromčeku?
Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že tradícia stromčeka v domácnosti pochádza z nemecky hovoriacich krajín a zo šľachtického prostredia. „Vianočný stromček sa na našom území objavuje vo vidieckom prostredí až koncom 19. a začiatkom 20. storočia,“ uviedla. V skromných slovenských domácnostiach sa ale tento zvyk presadzoval len veľmi pomaly. „Vo vidieckom prostredí to boli spočiatku iba maličké stromčeky a boli to väčšinou iba odrezané vrcholce zo stromov, ktoré viseli zavesené zo stropu a dole hlavou. Stromček sa v minulosti pripravil ráno na Štedrý deň a pretrvával až do Troch kráľov,“ doplnila odborníčka na históriu. Až omnoho neskôr ľudia začali preferovať veľké stromy.
Stromček, ale bez výzdoby. Vianočný stromček určite kedysi nevyzeral tak, ako dnes. „Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, pretože tú mali ľudia po ruke. Išlo o to, aby bol stromček niečím ozdobený, aby to akoby pozdvihlo úroveň sviatkov,“ povedala etnologička.
Sušené ovocie
V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. „Buď to boli živé jabĺčka, orechy alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky,“ uviedla.
Gule, hračky a figúrky
Postupne prišli na rad aj ozdoby, ktoré už poznáme aj dnes. Tou najtypickejšou dekoráciou je vianočná guľa, ktorá nahradila jablká. „Sklárska výroba od 18. storočia produkovala aj výrobu ručne fúkaných sklenených ozdôb a rovnako aj čokoládovne vyrábali v druhej polovici 18. storočia už rôzne čokoládové figúrky, ktoré sa vešali na stromček,“ hovorí o začiatkoch.
V 18. storočí sa okrem sklenených a čokoládových figúrok v tvare anjelikov či medvedíkov podujali niečo vyrobiť aj rezbári. „Tí vyrábali miniatúrne ozdôbky z dreva, ktoré boli nafarbené a ich výhodou bolo, že boli trvácnejšie, čiže sa mohli opakovane použiť a neboli také krehké ako sklenené gule. Väčšinou to boli drobné hračky ako hojdací koník či anjelik,“ doplnila.
Hviezda, zvonček a mašľa
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc sú aj ďalšie symboly. Napríklad hviezda, či už ako závesná ozdoba, alebo ako koruna na vrchole stromčeka je starým symbolom slnovratu, teda návratu Slnka. Zvončeky na stromčeku slúžia na odháňanie zlých duchov. Mašľa na vetvičkách symbolizuje spájanie rodiny.
Sviečky
Stromček dostal postupom rokov aj osvetlenie. „Voskové alebo parafínové sviečky sa pripínali na vetvičky v prvej tretine 20. storočia. Zvyk sa objavil najskôr v šľachtických a mestských rodinách a na vidieku to bolo až v polovici 20. storočia. Bolo to síce veľmi romantické, ale hrozilo riziko požiaru,“ upozornila na fakt odborníčka.
Svetielka, ktoré poznáme dnes, sa na trh dostali až oveľa neskôr. So šikovným nápadom elektrických svetielok vraj prišli asistenti Thomasa Edisona. Trvalo však desaťročia, kým si ľudia na ne zvykli. „V 60. rokoch už bolo bežné kúpiť elektrické svetielka na stromček,“ doplnila.
Sladkosti
Mnohí si dodnes okrem ozdôb vešajú na stromček aj rôzne čokoládové kolekcie, salónky a figúrky, ako návrat k tradíciám. Práve sladkosti sú najväčším lákadlom pre najmenších členov rodiny. Deti ale musia mať pevnú vôľu, pretože kolekcie sa zo stromčeka len tak zobrať nesmú.
„Stromček sa v minulosti zdobil na Štedrý deň, no a minimálne počas Štedrého dňa, Prvého a Druhého sviatku vianočného sa nemohol stromček vyjedať, lebo bolo dostatok koláčov, ktoré si deti mohli dať. Keď sa skončili tieto tri hlavné sviatky, tak v mnohých rodinách bolo dovolené zobrať si na ochutnávku po 1 figúrke, ale väčšinou platilo, že sa konzumovali až po odzdobení stromčeka, teda po Troch kráľoch, alebo až keď z domu odišiel kňaz po Trojkráľovej kolede, kedy sa posväcovali príbytky,“ vysvetlila túto tradíciu.
V minulosti teda naozaj nebolo jednoduché, dostať sa k lákavým dobrotám. „Deťom, ktorým sa žiadalo, tak si samozrejme mohli niečo zobrať, ale v minulosti sa na zákaz prísne dbalo,“ zasmiala sa.
Ako vyzerajú stromčeky dnes
Pri výzdobe dnešných stromčekov sme už popustili uzdu fantázii a stromčeky sa okrem tradičných ozdôb ozdobujú aj najrôznejšími dekoráciami od pierok, kvetov až po rôzne atypické gule či personalizované ozdoby. „Dnes je zriedkavé, že sa stromčeky zdobia kolekciami a salónkami, samozrejme je to individuálne, ale vo väčšine rodín prevažuje skôr iba zdobenie ozdobami,“ uzavrela etnologička Katarína Nádaská.
Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Spočiatku bol však považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. V Anglicku mala v 19. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii. Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20.
Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšími. Do polovice 19. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími.
Umelé versus živé vianočné stromčeky
V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb. S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
A ako sú na tom umelé stromčeky dnes? S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Fakty o živých vianočných stromčekoch:
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Výroba vianočných gúľ: Remeslo s dušou
Predstavujem vám moje vianočné gule s príbehom, ktorý sa odohráva vnútri, napríklad bežiace jelenčeky v lese, sovu pokojne sediacu na strome, v diaľke túľajúcu srnku, či štebotajúci vtáčik. Príbehov je nekonečno..... Príbeh sa neodohráva len vo vianočnej guli, stojí aj za samotnou tvorbou. Prvotná inšpirácia prišla azda v detstve, keď sa nám rozbila sklenená vianočná guľa a zostala zachovaná len zadná časť s háčikom. Najviac času trávime s rodinou v prírode a prevažne materiál na zdobenie gúl si nosím z prechádzok. Často sa mi stáva, že vidím potenciál voľne pohodenej halúzky či drievka na zemi. Musím, ale povedať, že je to tímová práca, na zbieraní lišajníka, žaľuďov, šišiek, šípok a rôznych materiálov sa podieľa celá rodina. Ako ste si všimli mám rada prirodzené a prírodné materiály a snažím sa zdobiť vianočné gule v tradičných farbách Vianoc bielej, krémovej, červenej, zlatej. Prvotný nápad prečo som vytvorila vianočné gule s príbehom bolo vymyslieť darček pre moju rodinu na Vianoce. Možno aj vás oslovia, ak premýšľate čím obdarovať svojich blízkych alebo si potrebujete len jednoducho doplniť svoju vianočnú výzdobu na stromček. V mojej galérii nájdete kompletnú ponuku vianočných gúľ.
Vianočný stromček, darčeky, adventný veniec či vianočné pohľadnice. S Vianocami sa spája množstvo vianočných tradícií, ktoré prežili až dodnes. Jedným z najkrajších symbolov Vianoc je vianočný stromček. Tradícia zdobenia stromčekov pochádza z Nemecka. Populárna bola najprv medzi šľachtou, neskôr medzi mešťanmi a nakoniec prenikla až na vidiek. Na naše územie sa tento zvyk dostal až na konci 19. a začiatku 20. storočia. Pred príchodom vianočného stromčeka, ľudia vo svojich domoch vystavovali malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu tohto sviatku. Vianočné stromčeky kedysi nemali takú podobu ako dnes. Zvyk vianočných darčekov siaha až do stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu. Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna. Dary priniesli aj Traja králi. Zo začiatku sa obdarovávali hlavne deti, obľúbené boli hračky, drevené, maľované, plátenné. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes, a mnohí ju kritizujú ako príliš konzumnú. U nás nosí deťom darčeky Ježiško.
Pôvodné vianočné stromčeky boli zdobené veľmi jednoducho a skromne. Vianočné gule, ako ich poznáme dnes, boli patentované v roku 1889 Francúzom Pierrom Duponom. Najskôr boli jednofarebné a fúkané z jemného skla. Obľubu si získali prakticky okamžite a čoskoro sa začali objavovať s rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi či symbolmi kresťanstva. Začiatkom 20.
Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA. Skutočný pôvod adventného venca nie je presne známy. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych častiach sveta. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo. Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva až v 19. storočí v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa.
V dnešnej digitálnej dobe, sú Vianoce asi jediným sviatkom, keď ešte siahneme po papierovej pohľadnici. Klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. Prvá vianočná pohľadnica bola odoslaná v roku 1843. Pohľadnicu navrhol známy maliar John Callcott Horsley, ktorý ju vytvoril na objednávku sira Henryho Cola, riaditeľa Victoria and Albert Museum. Ten pohľadnice využil na osobné pozdravy a tie, čo mu zvýšili predal vo svojom obchode za cenu 1 šiling. Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov. In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy. Vznikla v prvej polovici 14. storočia a jej pôvodný text je latinsko - nemecký. Asi najznámejšou vianočnou skladbou je Tichá Noc - Stille Nacht, ktorá bola predložená snáď do všetkých jazykov na svete. Vznikla v roku 1818.
Na deň, keď som navštívila firmu Freedom Juniors, spomínam s radosťou. Zostala som ohúrená nielen krásou ručne vyrábaných vianočných ozdôb, ale aj atmosférou, ktorú len ťažko opísať slovami. Po dlhom čase som sa ocitla vo firme, kde všetko funguje a zamestnankyne tam práca baví. Pod značkou Freedom Juniors sa skrýva príbeh rodiny Slobodových. Čerství absolventi vysokej školy Michaela a Martin sa v roku 1998 rozhodli podnikať. Aj keď so sklom a vianočnými ozdobami nemali žiadne skúsenosti, za viac než 20 rokov vybudovali prosperujúcu firmu. „Ja som študovala ekonomiku, no a môj manžel mal vždy obchodného ducha,“ spomína Michaela. Martinova sestra je vyštudovaná výtvarníčka a v začiatkoch im pomáhala s dizajnom. „Všetko sme sa ale museli učiť od nuly,“ pripomína Michaela, ktorá ma bude sprevádzať celým výrobným procesom. Keď rozpráva o firme, o svojich zamestnancoch a výrobkoch, cítiť z jej slov patričnú hrdosť. A ja takisto neskrývam obdiv, veď kysucká firma živí takmer sto rodín a má svetové renomé.
Keď vojdete do výrobnej haly v Čadci, všade je čulý ruch. Prevažne ženské osadenstvo podniku popri zvukovej kulise rozhlasovej stanice usilovne maľuje na sklenené gule vločky, snehuliakov a mnohé ďalšie vianočné motívy. Je síce ešte iba začiatok októbra, ale každej zo stovky zamestnankýň prešli rukami už tisícky ozdôb. Ak si takúto guľu zavesíte na stromček, nebude na ňom len kúsok krásne zdobeného skla, ale aj príbeh, originalita a najmä veľká časť srdca. To v práci nezanechávajú len majitelia, ale aj zamestnanci. Už len pohľad na police s hotovými ozdobami, ktoré sú rozmiestnené po celej hale, vo mne vyvoláva zvláštny pokoj a vnútornú pohodu. Poďme sa teda pozrieť na to, ako sa typická vianočná atmosféra dostane až na pulty predajní.
Základom je dobrý odhad (a dych)
Budova zo začiatku 20. storočia, v ktorej sídli Freedom Juniors, vyzerá ako starodávna manufaktúra. A to, čo sa deje vo vnútri, ju aj tak trochu pripomína. Kým sa dostanú gule na pulty predajní či vianočný stromček, čaká ich napínavá púť jednotlivými výrobnými procesmi. Na začiatku totiž guľa nevyzerá vôbec ako guľa, ale skôr ako pipeta, ktorú si pamätáme z hodín chémie. Pipetky sú vyrobené z dlhých sklenených tyčí. „Dovážame ich z Nemecka. Každá tyč má inú hrúbku steny, podľa toho, aká veľká guľa sa z nich robí,“ kričí na mňa Michaela. Niežeby som ju otázkou, odkiaľ sklo pochádza, nahnevala, ale práve sa nachádzame v tzv. fukárni, kde z hrubého skla vznikajú krehké priesvitné gule - začiatok fascinujúceho príbehu. Hluk spôsobujú všetky stroje i plynové horáky, ktoré obsluhuje dohromady 12 žien. Tie si sluch chránia štupľami do uší. Jedna z mašín pod vplyvom tepla štiepi tyče na pipety. „My ich voláme telíčka, sú to polotovary, respektíve základ na vyfukovanie gule,“ vysvetľuje Michaela a dodáva, že stroj je originál a firma si ho dala vyvinúť sama, aby pracovníčkam zjednodušila prácu. Keď sa otočím doprava, vidím, ako zamestnankyne zo skla pomaly a trpezlivo vyfukujú gule. Telíčko nahrejú nad plameňom a počas neustáleho pohybu skla do neho fúkajú. Nakoniec už len premerajú, či sa trafili do správneho priemeru. Doteraz nechápem, ako sa to tie ženy naučili robiť tak presne, veď vyrábajú toľko rôznych veľkostí. „Je za tým cvik a mnohonásobné opakovanie,“ hovorí jedna z nových pracovníčok. Podľa Michaely je práca vo fukárni veľmi náročná, nielen kvôli hluku a vyššej teplote, ale aj preto, lebo práve tu dochádza k najväčším stratám. Ak sa guľa vyfúkne nesprávne, navnivoč vyjde nielen energia a materiál, ale aj čas a práca zamestnanca. „Našou devízou je práve ručná práca, lebo naše gule nie sú vyrobené zo strojového skla. Určitá nedokonalosť je v tomto type produktu aj žiaduca,“ ozrejmuje majiteľka a ja začínam pomaly chápať, prečo sú ručne vyrábané produkty také cenené a ospevované. Je za nimi kopec práce a energie, a to sme v prípade vianočných gulí ešte len na začiatku.
Štipka striebra
Keď guľa spĺňa parametre svojho geometrického tvaru, postupuje do ďalšieho levelu. S Michaelou sa presúvame do menšej miestnosti vedľa fukárne. Moje oči ihneď upúta zástup strieborných gulí, nedokážem od nich odtrhnúť pohľad, priam ma magnetizujú. Za tento hypnotizujúci jav je zodpovedné striebrenie, druhý krok v produkcii vianočnej dekorácie. Katka, ktorá dnes pracuje bez kolegyne, nám ukazuje celý proces. Do rúk si vezme kyticu gulí, každú postupne napustí strieborným roztokom a potom ju namočí do „umývadla“ s vodou. Presne vie, ako dlho majú byť sklenené gule vystavené chemickým látkam. Ak by to bolo dlhšie, na guľach môžu vzniknúť modré šmuhy, ktoré spôsobia, že sa gule následne nezafarbia rovnomerne. Katka nám ukazuje, ako taká nedokonale postriebrená guľa vyzerá, no nevidíme rozdiel. Nuž, má lepšie oko než ja. „Lesklé a strieborné gule sa musia následne usušiť a odkvapkať. Na tento účel nám zamestnanci jednej univerzity vyrobili unikátny systém, ktorý odstraňuje vlhkosť najmä z vnútra gule. Tá by sa po pár mesiacoch prejavila v guli ako chyba,“ popisuje úskalia výroby Michaela. Ešte chvíľu sa pokochám striebornými guľami a pátram, čo sa s nimi bude diať ďalej. Veď už teraz sú krásne!
Veľa farby
Otváram dvere, ktoré by si milovníci moderného umenia určite radi zarámovali, lebo pripomínajú abstraktné obrazy. Niečo mi teda nahovára, že sa ideme pozrieť, ako sa zo striebornej gule stanú všakovaké odtiene červenej, modrej či zelenej s rôznymi efektmi. „Nastriebrené gule sa najprv preleštia, až potom skončia v máčiarni,“ vysvetľuje Michaela. V miestnosti všade cítiť farby a mne sa to podozrivo páči. Odsávanie ale funguje, tak sa nemusím ničoho báť, hlava ma po pobyte v tejto miestnosti nebolí. Pracovníčky tejto prevádzky sa však pre istotu striedajú s tými v baliarni, aby neboli sústavne vystavené výparom. Špeciálnu farbu na sklo najprv premiešajú, guľu namočia a nechajú sušiť zhruba polhodinu. „Robím teraz znojemské,“ smeje sa jedna z pracovníčok. Chvíľu nechápem a potom sa zasmejem tiež. Pani totiž namáča do zelenej farby uhorky. „Nemci si jednu vždy zavesia na stromček a kto ju prvý nájde, dostane darček navyše,“ informuje ma Michaela o zvláštnej tradícii. V máčiarni si spomeniem na staré vianočné ozdoby, ktoré naši kupovali ešte za socíku a dnes sú už trošku popukané. „Opadávaniu farby sa bohužiaľ zabrániť nedá, pretože aj guľa podlieha rôznym vplyvom, akým je zmena teploty, svetelných podmienok či vlhkosti alebo bežnej manipulácii,“ vysvetľuje Michaela. Aj Vianoce podliehajú čiastočne farebným trendom, aj keď červená, zelená či zlatá budú stálicami navždy. „Sledujeme módu, i trendy v interiérovom dizajne. Robíme aj gule v odtieňoch šedej, ružovej či čiernej. Dôležitá je správna kombinácia,“ vymenúva, no potvrdzuje, že typické vianočné farby nemajú konkurenciu. „Kedy, keď nie na Vianoce?“ pýta sa.
Zdravý prístup
Keď sú gule hotové, čakajú ich v čadčianskej firme tri posledné úkony. Špeciálny kameňom odrežú sklenenú špicu a dieru zaštupľujú takzvanou záponkou striebornej alebo zlatej farby. To je špička, na ktorú priväzujeme mašľu či šnúrku, aby bolo za čo guľu zavesiť na stromček. No a potom ich čaká balenie do papierovej krabice a šup-šup do kamióna. Z Čadce cestujú slovenské gule do Nemecka, Francúzska, Talianska či USA, no zákazníkov majú aj na Slovensku. Odberateľmi sú rôzne záhradné centrá, obchody s nábytkom či dekoráciami. E-shop by ste hľadali márne, každá jedna guľa je robená na zákazku. Je to veru veľký úspech, keď sa do obehu dostane milión ručne vyrobených vianočných gulí zo Slovenska.
Dlho som rozmýšľala, ako sa mladým ľuďom po škole podarilo za 20 rokov vyčarovať taký úspešný biznis. Áno, určite je za tým tvrdá práca, ale to v mnohých prípadoch nestačí. Čo som však odpozorovala počas mojej zastávky vo Freedom Juniors, je prístup k zamestnancom. Keď sa s Michaelou prechádzame po továrni, každého zamestnanca zdraví a pozná po mene. Ženám, ktoré majú deti, umožňuje pracovať na skrátené úväzky tak, ako im to vyhovuje. „Uvedomujem si, že ak má niekto rodinu, jeho hlavnou úlohou je vychovávať deti, preto je fajn, že sa tu robí len na jednu zmenu. Keď má niekto pár rokov do dôchodku a klesá mu výkon, čo je prirodzená vec, tak ho preto nevyhodím, ale dám mu robiť niečo iné,“ povedala mi len tak medzi rečou. Heslo spokojný zamestnanec = spokojný zamestnávateľ sa v Čadci vypláca. Keď sa rozprávam s pracovníčkami, cítim, že ich práca baví, a je vidieť, že sú na ňu patrične hrdé. „Ja som s naším kolektívom maximálne spokojná, nie sú tu žiadne konflikty. Základom je, aby človeka práca napĺňala, lebo ak to tak nie je, cítiť to aj v kolegiálnej, aj v pracovnej sfére,“ hovorí Michaela. Práca ju teší už viac než 20 rokov. A či ju ešte vôbec zaujímajú Vianoce? „No jasné, veľmi rada zdobím stromček aj doma. Viete, toto je robota, ale Vianoce, to je domov a rodina pokope.“ Michaela má najradšej živý stromček a priznáva, že ozdoby mení asi častejšie než bežná populácia. „Ja chcem niektoré veci vyskúšať, a keď mám tú možnosť…,“ smeje sa. V trendoch a farebných odporúčaniach radiť nechce. Podľa nej je totiž pekné to, v čom sa človek cíti dobre. „Ak chce mať na stromčeku veľa farieb, nech má, ak to rodinu robí šťastnou.“ A čo robí Michaelu spokojnou počas celého roka? Tvorba ručne vyrobených vianočných gulí je svojím spôsobom nostalgická, a preto aj magická. V dobe plnej plastových dekorácií z Číny sú vianočné ozdoby z produkcie Freedom Juniors kontrastom aj voči spotrebnému životnému štýlu, ktorý je dôsledkom uponáhľaného a stresujúceho života. Ručná výroba totiž znamená spomaliť, pozrieť sa na blížneho a prinavrátiť sa k ozajstným hodnotám.