Klasické zemiakové placky určite dobre poznáte. Ale počuli ste o tých plnených? Horúce, chrumkavé, plné šunky a ťahavého syra. Plnené zemiakové placky nie sú žiadna veda a zvládne ich každý.
Príprava cesta
Zemiaky očistíme, umyjeme, nakrájame na kocky a uvaríme v osolenej vode. K zemiakom pridáme múku, olej, prelisovaný cesnak, koreniny, soľ podľa chuti a vypracujeme tuhšie cesto. Nemusí byť úplne hladké, kúsky zemiakov budú po upečení chrumkavým prekvapením.
Z uvedených surovín si vypracujeme polomäkké, vláčne cesto, ktoré pomocou múky krátko vymiesime do bochníka. Zakryjeme a necháme 45 minút kysnúť.
Všetky tekuté zložky zmiešajte so soľou, cukrom a práškom do pečiva. Po častiach pridajte preosiatu múky a vypracujte mäkké cesto. Cesto vložte do misky, prikryte uterákom a nechajte stáť 20 minút pri izbovej teplote.
Príprava náplne
Zatiaľ si pripravíme nastrúhaný syr podľa chuti, ja som použila eidam. Ďalej šunku vašej voľby, alebo šunkovú salámu. Tú treba nakrájať na maličké kocky. Ďalej si vymiešame olej so škrobom celkom do hladka. Tým budeme natierať pláty cesta.
Medzitým pripravte plnku. Šunku a syr najstrúhajte na hrubom strúhadle, pridajte bylinky a nasekaný cesnak.
Tvarovanie a pečenie
Po uplynutí času cesto vyvalkáme na veľký tenký štvorec. Cesto pokrájame na 4 časti / štvorce. Tieto štvorce budeme ukladať na seba. Na prvé cesto natrieme poriadne zmiešaný olej, posypeme polovicou syra a polovicou šunky. Ak treba osolíme. Zakryjeme druhým cestom, ktoré poriadne natrieme a trochu osolíme. Zakryjeme ďalším cestom, natrieme a posypeme zvyšným syrom a šunkou. Napokon prikryjeme posledným cestom.
Cesto je rozdelené na 4 časti. Každá rolka sa rozvaľkaná na plát s hrúbkou 2-2,5 mm. Cesto hojne posypeme múkou a prikryjeme vrstvou cesta. Náplň navrstvíme do formičiek (včelí plást) - ak nemáte pagáčiky je treba robiť každý kus zvlášť. Zakryte druhou vrstvou cestom a vrch ešte prejdite valčekom. Vytlačte pagáčiky z formy a okamžite ich položte na plech namazaný rastlinným olejom.
Takto poskladané cestá najprv rukami postláčame/ spučíme. Nakoniec celé vyvaľkáme na plochý štvorec hrúbky 1,5 cm. Môžete aj na 2 cm ak chcete. Vyvalkané cesto pokrájame ostrým nožom na malé štvorce, ktoré ukladáme na plech s papierom.
Na panvici rozohrejeme olej, položíme prvú placku, obložíme plátkami šunky, syra a zakryjeme druhou plackou. Opekáme na miernom plameni približne 15 minút z každej strany.
Namažte pagáčiky rozšľahaným vajcom a posypte sezamom.
Ihned pečieme vo vopred vyhriatej rúre na 190 °C 20 minút.
Zemiakové pagáče
Tradičná chuť Podpoľania a slovenská kuchyňa
Zvolenská oblasť, bohatá na kultúru a tradície, sa môže pochváliť aj rozmanitou kuchyňou. Aj v súčasnosti sa vo Zvolenskej oblasti zachovávajú mnohé tradičné stravovacie návyky. Podujatia ako Tradičná chuť Podpoľania, ktoré sa konajú v rôznych obciach regiónu, sú skvelou príležitosťou na spoznávanie a ochutnávanie miestnych špecialít. Na týchto festivaloch sa stretávajú gazdinky a kuchári, aby predviedli svoje umenie a ponúkli návštevníkom tradičné pokrmy, ktoré sa v ich rodinách dedia z generácie na generáciu.
Hoci nemáme k dispozícii konkrétne recepty priamo zo Zvolenskej oblasti, môžeme si priblížiť tradičnú kuchyňu prostredníctvom jedál z iných regiónov Slovenska, ktoré by sa mohli objaviť aj na stoloch zvolenských starých materí.
Inšpirácie z tradičných slovenských jedál:
- Polievky: Barania polievka, Hubová mačanka, Kišeľ, Šarišská ľušta, Polievka s bryndzovými knedlíčkami, Papcún.
- Hlavné jedlá: Roštárske gule, Gója, Zemplínske holubki, Nalečnik, Bravčové s kelom a knedou, Plnená paprika, Sviečková na smotane, Segedínsky guláš, Kačacie prsia s dusenou kapustou a plnenou zemiakovou knedľou, Kôprová omáčka s hovädzím mäsom a knedľou.
- Prílohy a pečivo: Podlubky, Beliša, Haligovský moskoľ, Posúchy, Džatky, Čeregi, Kežmarský kysnutý zemiakový koláč, Zemiakový pagáč.
- Dezerty: Dziňanka.
Bryndza - klenot slovenskej kuchyne
Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a aj regiónu Zvolena. Táto tradičná pochúťka má bohatú históriu a množstvo zdravotných benefitov. Bryndza si zachováva všetky biologicky aktívne zložky pôvodného mlieka a vyznačuje sa oveľa väčším množstvom mliečnych baktérií ako bežné kyslomliečne produkty. Preto sa bryndza zaraďuje medzi tzv. funkčné potraviny s probiotickými účinkami.
História bryndze: Pôvodne sa názov "bryndza" používal pre všetok syr vyrobený z ovčieho alebo kravského mlieka. Neskôr sa tento názov zaužíval iba pre ovčí syr, ktorý sa získal z vykysnutého a vyzretého ovčieho hrudkového syra, ktorý sa rozdrvil a vysolil. Prvá sezónna bryndziareň bola založená v Detve v roku 1787 Jánom Vagačom. Na odstránenie sezónnosti sa začala vyrábať tzv. "sudovka", t. j. na hrubo pomletý a viac vysolený ovčí syr, ktorý sa skladoval v sudoch pri nízkej teplote a v zimnom období sa miešal s čerstvým, vykysnutým kravským syrom a pripravovala sa tak tzv. zimná bryndza.
Zdravotné benefity bryndze: Kyslomliečne baktérie v priebehu kysnutia ovčieho hrudkového syra premenia mliečny cukor (laktózu) na kyselinu mliečnu. Práve táto kyselina má silné baktericídne účinky chrániace črevá pred množením choroboplodných mikroorganizmov. Mliečne baktérie bryndze majú kľúčový význam i z hľadiska regulácie imunitného systému a prevencie proti alergickým ochoreniam. Majú aj antioxidačné účinky, keď vychytávajú reaktívne formy kyslíka poškodzujúce dôležité štruktúry buniek.
Samotná bryndza podľa definície je výrobok vyrábaný z vyzretých syrov z ovčieho mlieka, alebo zo zmesi syrov z ovčieho a kravského mlieka, pričom podiel syra z ovčieho mlieka musí byť v sušine bryndze vyšší ako 50 % hmotnosti. Je to výrobok s chráneným zemepisným označením aj v EÚ.
Stravovanie našich predkov
Stravovanie našich predkov bolo úzko späté s prírodou a sezónnymi obdobiami. V minulosti sa jedlo skromne, striedmo a spoločne. Strava bola prevažne rastlinná, s obmedzeným množstvom mäsa. Najdôležitejšou zložkou potravy našich predkov boli obilniny, najmä čierne obilie, proso, ovos, pohánka a pšeno. Z obilia sa pripravovali múka, kaše, rezance, knedle a placky. Zelenina bola jednou z najdôležitejších a používala sa po celý rok. Strukoviny, ako hrach, šošovica, bôb a cícer, tvorili pevnú súčasť stravy. Zemiaky sa stali rozšírenou potravinou v 18. storočí a stali sa základom mnohých jedál. Na Slovensku sa kedysi hojne pestovalo ovocie, z ktorého sa pripravovali polievky, kaše, omáčky a lekváre. Mäso sa jedlo pomerne zriedkavo, najmä počas sviatkov a zabíjačiek. Mliečne výrobky, ako mlieko, žinčica, srvátka, bryndza, syr a oštiepky, boli dôležitým zdrojom živín. Med bol najdôležitejším sladidlom.
Jedlá sa varili na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zemiaky sa piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Stravovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov.
História a kultúra Zvolenskej oblasti mali významný vplyv na stravovacie návyky jej obyvateľov. Nedostatok potravín v minulosti viedol k skromnému a striedmemu stravovaniu. Dôraz sa kládol na využitie lokálnych surovín a na ich konzervovanie na zimu. Náboženské sviatky a rodinné udalosti boli spojené s prípravou tradičných jedál, ktoré sa dedili z generácie na generáciu.
Pagáčiky vyzerajú veľmi pekne a chutia výborne!!! Príprava je super jednoduchá a oveľa rýchlejšia než pri klasicky prekladaných pagáčoch. Prajem dobrú chuť !