Keď je reč o typických bratislavských špecialitách a pochúťkach, medzi prvými sú vždy spomenuté Bratislavské rožteky - správne rožky. Sladké pekárenské výrobky plnené orechovou či makovou plnkou pozná azda každý Bratislavčan a pre mnohých je Bratislavský rožok symbolom víkendu stráveného v historickom centre, kde ho ponúka väčšina pekární a kaviarní. Bratislavské rožky sú vyhľadávanou lokálnou pochúťkou. Pre turistov sa práve bratislavský rožok môže stať symbolom víkendu stráveného v historickom centre, kde ho ponúka väčšina pekární a kaviarní.
Pekárenská história na území Bratislavy sa začína koncom 15. storočia, keď sa objavili prvé záznamy z vtedajšieho Pressburgu o predaji pečiva plneného makom alebo orechmi. Bratislavské rožky piekli podľa historických prameňov v Prešporku už v 16. storočí. Informácia, že sláva bratislavských rožkov sa začala písať na Mikuláša v roku 1785, keď ich vraj pekár Scheuermann prvýkrát vystavil vo svojom výklade na Hviezdoslavovom námestí, je mýtus. Upozornilo na to občianske združenie Bratislavské rožky (Scheuermann otvoril pekáreň až v roku 1836 a na inej adrese). Podľa pekárskeho cechu sa písal rok 1785, keď na Mikuláša dal majster Scheuermann do výkladu predajne svojej pekárne na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave zaujímavé rožteky. Jemné pečivo s makovou alebo orechovou náplňou bolo okamžite rozchytané. Hodilo sa k rannej káve, ale aj k popoludňajšiemu čaju. Rožky boli prezývané aj ako Pressburger Kipferl či Pozsonyi kifli. Dodnes sú preto známe aj pod názvami Pressburger Kipfel a Pozsonyi kifli. Táto prešporská špecialita je jedinečná najmä tým, že viac než polovicu hmotnosti každého rožka tvorí náplň.
Bratislavský rožok sa oficiálne spomína v roku 1876, keď mestské noviny priniesli článok o „vynikajúcich jemných rožtekoch“. Rok 1599 teda môžeme považovať za dátum vzniku bratislavských rožkov, čo potvrdzuje aj článok v peštianskych novinách Pesti Napló s názvom Jubileum prešporskej podkovy. Vyšiel 6. apríla 1899 k ich 300. Poznáte najznámejší mýtus? Informácia, že sláva bratislavských rožkov sa začala písať na Mikuláša v roku 1785, keď ich vraj pekár Scheuermann prvýkrát vystavil vo svojom výklade na Hviezdoslavovom námestí, je mýtus. Upozornilo na to občianske združenie Bratislavské rožky (Scheuermann otvoril pekáreň až v roku 1836 a na inej adrese). Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola táto obľúbená pochúťka vychýrená na viacerých adresách. Kto si všimol ich trvácnosť a chuť? Chuť „schwappachovských bajglov“ ocenili viaceré osobnosti, napríklad František Jozef I., korunný princ Jozef a princezná Štefánia, nemecký kancelár Otto von Bismarck atď. Majstrovstvo Augusta Schwappacha sa ukázalo aj v Amerike: na výstave v Chicagu porotcovia zostali v úžase, že pečivo, ktoré práve ochutnali, je vynikajúce, aj keď k nim vzhľadom na rôzne cestovné komplikácie putovalo niekoľko týždňov. Bratislavské rožky zažívali zlatú éru, oslavovali sa jubileá ich vzniku, ľudia si ich vychutnávali v rôznych kútoch krajiny či dávali doručiť na cisársky dvor.
Pekár Scheuermann si otvoril pekáreň s výrobou bratislavských rožkov v roku 1836. O pár rokov túto špecialitu už vyrábalo niekoľko pekárov, ako napr. Lauda, Schwappach, Korče, ktorý údajne dodával rožky aj na cisársky dvor do Viedne a bol rytierom rádu Františka Jozefa. Schwappach a Wendler zasielali balené rožky aj poštou, napr. Nakoľko sa táto pekárska špecialita európskeho významu dostávala do zabudnutia, Cech pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska sa podujal na „oživenie jej výroby“. Bratislavské rožky majú ochrannú známku a sú zaradené medzi tradičné špeciality regiónu.
Oficiálne uznávanými tradičnými náplňami Bratislavských rožkov sú orechová a maková plnka, ktoré patria medzi najobľúbenejšie náplne v oblasti Bratislavy. Z historických prameňov ale poznáme aj náplň z jedlých gaštanov. Aj keď oficiálne žiadna iná náplň do bratislavských rožkov nepatrí, pri prechádzkach po hlavnom meste či surfovaní na internete môžete natrafiť na zaujímavé varianty s kokosom, krémom z lieskových orieškov či čokolády. Originálne bratislavské rožky sú plnené makom alebo orechmi. Makové majú tvar podkovy, resp. Pri makovej plnke sa tvar podkovy na koncoch výrazne zužuje, pri orechovej si skôr zachováva tvar písmena "C". Je to preto, aby bolo už na prvý pohľad zrejmé, čím je rožok plnený. Typický je aj popukaný povrch.
Aby bol orechový či makový rožok skutočne bratislavský, pekár si musí dať záležať, aby mal pod absolútnou kontrolou každý jeden krok výroby. „Všetky výrobné kroky sa začínajú základnými surovinami, ktoré spracúvame výhradne my. Výroba je rozdelená na dve hlavné fázy: Prípravnú, ktorá pozostáva z mletia orechov a maku, varenia náplní a technologickej prípravy, a realizačnej, v ktorej prebieha miesenie cesta, delenie, plnenie, tvarovanie a pečenie. Tieto dve hlavné výrobné fázy sa prelínajú podľa vopred naplánovaných cyklov, v závislosti od aktuálnej sezóny. „Základný recept nie je tajomstvom a radi sa podelíme o informáciu o surovinách, ktoré pri výrobe Bratislavských rožkov využívame. Úspech pri pečení je ukrytý v kvalite použitých ingrediencií a poctivej realizácii každého výrobného kroku.
Cesto musí obsahovať 30 % tuku z hmotnosti múky, t. j. na 600 g múky asi 180 g masla. Originál rožky musia byť bez chemických prípravkov a robené ručne a môžu byť len makové alebo orechové, ale tie sa tvarom od seba líšia. Rožok má obsahovať minimálne 40 % plnky z hmotnosti cesta. Po vykysnutí cesta sa majú vytvoriť 2 „šúlky“ nakrájať asi na 25 g kúsky, z nich urobiť gule a nechať kysnúť. K žĺtkom treba priliať trocha mlieka, vymiešať, natrieť a dať do prievanu na pol hodiny, kým obschnú. Plnky tvarujeme do valčeka a pripravíme si ich do zásoby. Odoberte z plnky, urobte guľku, obaľte v trstinovom cukre a vytvarujte do tvaru podkovičky alebo písmena C. Plnka musí byť tvarovateľná, teda hustá.
Zásluhou poctivej práce Západoslovenského cechu pekárov EÚ priznala v roku 2012 bratislavským rožkom ochrannú známku, ktorá ho chráni ako výrobok s geografickým pôvodom. Tradičný Bratislavský rožok spoznáte podľa spomínanej ochrannej známky ZTŠ a nájdete ho vo väčšine bratislavských kaviarní aj v niektorých supermarketoch. Aj vďaka tomu maková či orechová špecialita i dnes vzniká podľa tradičných receptúr a postupov. Možno vás okrem chuti poteší aj dvojtýždňová trvanlivosť bez umelých konzervantov. Supluje ich olej z maku a orechov. Aj v súčasnosti sa ukazuje, že to, čo je kvalitné a poctivé, nie je zabudnuté. Bratislavské rožky, „chránenú špecialitu“, si teda môžete vychutnať v podstate kedykoľvek.
Bratislavské rožky sú aj v súčasnosti živým výrobkom a priamym dedičstvom slávnej cukrárenskej tradície nášho hlavného mesta, o ktorú sa treba starať. Viedeň ma Sacher, Moskva Pavlovu tortu, Paríž makronky, my naše bratislavské rožky. Všetko ostatné je tak už iba otázkou praxe a skúseností s používaním čerstvých surovín.
Bratislava má ešte mnoho typických pochúťok, ktoré môžu byť atraktívne aj mimo nášho regiónu. Jednou z nich sú tradičné Bratislavské sucháre. „Už dlhodobo pracujeme na získaní správnej receptúry, pretože by sme sa veľmi radi venovali ich výrobe.