Rajčiny, známe aj ako paradajky, patria medzi najobľúbenejšie a najpestovanejšie plodiny na svete. Ich univerzálnosť v kuchyni a zdravotné benefity z nich robia nepostrádateľnú súčasť mnohých jedálničkov. Pestovanie rajčín nie je zložité, ale vyžaduje správne podmienky a starostlivosť. Pre úspešné dopestovanie kvalitných rajčín je dôležité venovať pozornosť viacerým faktorom, ako je výber správnych priesad (planty), čas výsadby, pravidelné polievanie, hnojenie a ochrana pred škodcami a chorobami. V tomto článku sa zameriame na to, ako využiť žihľavu pri pestovaní rajčín na dosiahnutie bohatej a zdravej úrody.
Význam žihľavy pri pestovaní rajčín
Žihľava dvojdomá (Urtica dioica) je pre mnohých obávaným burinným nepriateľom v záhrade, no v skutočnosti je hotovým prírodným pokladom. Obsahuje veľké množstvo minerálov, vitamínov a stopových prvkov, ktoré stimulujú rast koreňov, posilňujú celkovú vitalitu rastliny a dokážu odrádzať aj niektorých škodcov. Je to rastlina so širokým spektrom zdravotných účinkov. Od nepamäti sa využíva v alternatívnej medicíne a prírodní liečitelia na ňu nedajú dopustiť. Žihľava obsahuje flavonoidy a karotenoidy (antioxidanty). Táto rastlinka je skvelá aj v boji proti zápalom! Žihľava patrí medzi liečivé byliny s protizápalovými a antireumatickými vlastnosťami. Pomáha pri chorobách pečene, žlčníka a obličiek. Mladé výhonky sú plné energie a tých najcennejších látok. Medzi ne patria vitamíny skupiny A, B a C, železo, horčík a vápnik.
Ako využiť žihľavu pri výsadbe rajčín
Žihľava má na priesady rajčín veľmi pozitívny vplyv. Dokáže chrániť korene pred výkyvmi teplôt a zabraňuje tomu, aby pri výkyvoch jarných teplôt došlo k poškodeniu. Rastlinka je silná a zdravá od prvého dňa. Moja babka mi vždy po popŕhlení žihľavou hovorievala, že nebudem mať reumu. Samotné popŕhlenie spôsobuje predovšetkým prekrvenie postihnutého miesta a následné pálenie pokožky s malými pľuzgierikmi. Žihľava má na priesady rajčín veľmi pozitívny vplyv. Dokáže chrániť korene pred výkyvmi teplôt a moja starká vždy hovorila, že rastlinu zo spodku vyhrieva - rajčiny nemajú radi studenú pôdu a tak sa už pri výsadbe vyhnete teplotnému šoku, ktorý spomalí rast. V skutočnosti tiež zabraňuje tomu, aby pri výkyvoch jarných teplôt došlo k poškodeniu. Rastlinka je silná a zdravá od prvého dňa.
Jednoduchý postup pri výsadbe:
- Nazbierajte si mladé výhonky žihľavy a nahrubo ich nasekajte.
- Na dno výsadbovej jamy pridajte hrsť nasekanej žihľavy.
- Presypte ju vrstvou zeminy a potom vložte sadenicu.
Takto dokáže žihľava uvoľňovať živiny postupne, ako sa rozkladá. Rastliny to ocenia najmä na začiatku rastu, kedy je kľúčové vytvoriť silný koreňový systém. Pri kupovaní priesad/plant sa treba predajcu opýtať či priesady/planty boli otužované. To preto aby sa vám nestalo, že po vysadení vám ich slnko spáli. V prípade, že neboli predtým vystavené slniečku, treba ich trochu otužiť a to v malých časových intervaloch dávať na slnko a nechať aspoň jeden deň a noc vonku. Do pripravenej pôdy na záhone vyhĺbite väčšiu jamu 25x 30 cm do šírky aj hĺbky, do ktorej nasypete kompost, dobre vyzretý hnoj. My sme dostali hnoj od známeho chovateľa koní. Konský hnoj, ktorý bol dobre vyzretý, teda nebol čerstvý. Preto aj vy ak máte možnosť zaobstarať si kvalitný vyzretý hnoj najlepšie konský alebo kravský, neváhajte. Takže vrátim sa späť k vykopanej jame a hnoju. Je potrebné hnoj so zemou premiešať a následne pridať posekanú žihľavu/pŕhľavu a opäť premiešať, tak aby žihľava nebola nebola na vrchu čiže ju nebolo vidieť. Takto pripravenú výsadbovú jamu výdatne zalejeme vodou (najlepšie dažďovou, ale ak nemáte použite aj studňovú či z vodovodu, ale nechajte ju aspoň pol dňa postáť - zohriať a vyprchať chlór). Vodou nešetrite, kľudne nalejte aj 3-4 litre, nevadí ak vám v jame bude voda chvíľu stáť. A kým voda vsiakne, pripravíte si sadenice/priesady/planty, ktoré vyberiete zo sadbovača a narušíte koreňový bal. To preto aby sa korene jednoduchšie vedeli zakoreniť a rozrásť. Potom korene paradajky posypte mykorhíznou hubou. No, a potom už len priesadu/plantu paradajky zasadíte najhlbšie ako sa dá. Paradajka bude mať veľký koreň hlboko v zemi a to je tiež pomoc v suchom období. Nezabudnite pooblamovať posledné spodné listy, aby ste ju mohli hlbšie zasadiť. Nasypanú zem treba silno okolo paradajky popritláčať. Paradajky kým sa dobre nezakorenia, nerastú…to znamená, že nebudete na nich vidieť žiadnu zmenu. A toto trvá 7-10 dní. Tá žihľava, ktorú dávame do jamy sa správa ako hojivo, pomaly sa rozkladá a korene majú počas celej sezóny z čoho čerpať organické živiny. Tak aby ste mali predstavu.
Žihľava ako prírodné hnojivo
Žihľava predstavuje veľmi silné prírodné hnojivo. Bude skvalitňovať pôdu a dodávať živiny presne tam, kde to rastlinka potrebuje. Jej stopa v zemine vydrží celé týždne a rajčinka si tak bude postupne brať všetko dobré, čo potrebuje. Cez korene do celého tela. Žihľava je známa ako výživné hnojivo z listov, ale aj jej korene majú cenné vlastnosti. Koreňový výluh zo žihľavy sa využíva na celkové posilnenie rastlín, zlepšenie odolnosti a stimuláciu koreňového systému. Koreňový výluh zo žihľavy je výborný spôsob, ako posilniť rastliny zvnútra. Podporuje koreňový systém, zvyšuje vitalitu a pomáha rastlinám lepšie zvládať stresové podmienky.
Príprava hnojiva zo žihľavy:
Rastliny nasekajte nadrobno a naplňte nimi 10 litrové vedro do ¾ objemu. Potom zlejeme vodou a odstavíme. Vodu nezalievajte naplno, aby mal nálev kde bublať a aby sa dal ľahko rozmiešať. Vedro prikryjeme pokrievkou a uložíme na teplé miesto. Raz denne kontrolujeme stav našej kašičky a premiešame. Ak sa kaša skladuje pri teplote nad 25 stupňov, bude hotová približne za týždeň. Pri nižších teplotách to bude trvať o niečo dlhšie. Počas tejto doby bude prebiehať proces fermentácie. Môžeme použiť teplú vodu, potom sa kvasenie rozbehne rýchlejšie. Do vedra môžete pridať aj hrsť zeme, prítomnosť mikroorganizmov proces urýchľuje. A tiež pol lyžičky suchého droždia (1/3 kocky čerstvého) rozpusteného v teplej vode.
Ako zalievať sadenice hnojom:
Keď je hnojivo hotové, vezmite 10-litrové vedro alebo zálievku, nalejte doň liter koncentrovanej kašičky a dolejte vodou. Týmto roztokom premiešame a zalejeme sadenice paradajok, pričom na krík nalejeme asi 1 liter roztoku. Zalievajte vždy na vlhkú pôdu, po úvodnej zálievke iba vodou. Hmotu zo žihľavy, ktorá nám ostala je možné použiť na mulčovanie alebo umiestniť do kompostéra.
Žihľavový výluh vás tiež dokáže zbaviť vošiek v úžitkovej i okrasnej záhrade. Žihľava dokáže toho naozaj veľa. Je prospešná pre ľudské zdravie, ale aj ako účinné bio hnojivo v záhrade. Užívať a používať ju však treba opatrne. Opatrnosť by nemala chýbať ani pri využití v záhrade.
Žihľavové hnojivo (výluh) nie je vhodné na cibuľu, cesnak, fazuľu a hrach.
Žihľava priťahuje včely - paradajky odchované na žihľave včeliam akosi viac voňajú. Môžu za to silice, ktoré sa dostavajú do koreňov. Keď bude rastlina kvitnúť - máte o vzácne včely postarané, takéto rastliny im totižto voňajú viac.
Ďalšie prírodné hnojivá
Okrem žihľavy existuje mnoho ďalších prírodných hnojív, ktoré môžete využiť pri pestovaní rajčín:
- Tráva a púpavy: Ako prírodný dusíkový „nakopávač“. Na dno pripravenej jamy položte menšiu hrsť čerstvej trávy alebo nahrubo nasekaných listov púpavy.
- Vaječné škrupiny: Ako zdroj vápnika. Škrupiny nechajte dôkladne preschnúť, podrvte alebo pomelte na jemný prášok a pri výsadbe dajte za hrsť podrvených škrupín do výsadbovej jamy.
- Drevený popol: Zlepšuje štruktúru pôdy a obsahuje predovšetkým draslík. Odporúča sa zmiešať popol s troškou zeminy v pomere 1 : 1 a túto zmes v menšom množstve pridať do výsadbovej jamy.
- Cibuľové šupky: Obsahujú síru, minerály a ďalšie látky, ktoré pomáhajú chrániť rastliny pred niektorými pôdnymi patogénmi. Vyschnuté šupky rozdrvte alebo pokrájajte na menšie kúsky a pri výsadbe ich nasypte do jamy spolu so zeminou, tesne k sadenici.
- Voda po varení vajec: Počas varenia sa do vody uvoľnia cenné látky, predovšetkým vápnik, ktorá rastlinám dodáva silu a krásu. Vodu stačí jednoducho zliať do fľaše, nechať vychladnúť a používať na zalievanie izbových rastlín raz za mesiac. Odložte si ju aj pre svoje paradajky. Paradajky zalievajte 1-2 x do mesiaca touto vodou a posyktnete im množstvo cenných živín, ktoré by ste inak vyliali do odtoku.
- Pokosená tráva: Použite ho na výrobu trávového kvasu, ktorý je plný dusíka, draslíka, fosforu a organických látok. Ak sa v tráve nachádza aj žihľava, alebo púpava, je to len plus. Stačí, ak na trávu nalejte niekoľko vedier vody - platí pomer 1:1 (koľko trávy, toľko vody). Všetko zmiešame a necháme fermetovať - kvasiť. Pravidelne miešame a je nutné, aby bola nádoba umiestnená do polotieňa. Tekutina by mala byť 20-35 cm od okraja nádoby, počas kvasenia sa totiž objaví pena, ktorá by z nádoby vytiekla.
- Chlebové kôrky: Naplňte vedierko do 2/3 chlebovými kôrkami a zalejte vodou. Namočené kôrky niečím zaťažte, v opačnom prípade budú plávať, keď chlieb začne kysnúť. Umiestnite vedro na teplé miesto na dobu jedného týždňa. Výsledná konzistencia sa riedi vodou v pomere 1:3 a použije sa ako hnojivo, ktorým zalejeme čerstvo zasadené uhorky. Zalievame od začiatku kvitnutia až kým plody nie sú veľké.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Okrem hnojenia je dôležité zabezpečiť rajčinám aj ochranu proti chorobám a škodcom. Tu je niekoľko tipov:
- Mliečny postrek: Mliečny postrek je rovnako účinná prevencia proti vzniku plesní ako drahé fungicídy z obchodu. Stačí vám obyčajné mlieko a voda, ktoré zmiešate v pomere - 40% mlieka k 60% vody (v prípade, že riziko vzniku je vyššie, prípadne sa prvé známky plesní objavili môžeme siahnuť po koncentrovanejších roztokoch). Ako prevencia však stačí aj zmes z 30% mlieka k 70% vody.
- Cesnak: Pre krásne záhradné ruže vysaďte do ich blízkosti cesnak. Cesnak odpudzuje škodcov a vošky, ktoré zvyknú napádať práve ruže. Ak cesnak pestujete v blízkosti ruží, škodcovia sa budú držať bokom, pretože vôňa cesnaku ich odpudzuje už z diaľky.
- Rastliny odpudzujúce mravce: Okolo rastlín, ktoré mravce opupujú posypte jedlou sódou či práškom do pečiva. Vysaďte do blízkosti jahodoviska (ideálne okolo neho) rebríček, mätu alebo kocúrnik obyčajný.
- Aromatické koreniny: Ak nájdete v komore škoricu, pálivú papriku alebo klinčeky po záruke, neváhajte ich rozsypať na pôdu okolo jahôd. Mravce aromatická vôňa odpudzuje.
- Vŕba: Pre zakoreňovanie využijete drevenú hmotu vŕby. Umiestnite narezané vetvičky do nádoby a zalejte mierne vlažnou vodou. Nechajte ich minimálne 24 hodín vo vode (odporúča sa však aj 48 hodinový pobyt), potom vetvičky vyberte a do takto získaného roztoku ponorte na jeden deň odrezky, ktoré chcete zasadiť.
Ďalšie rady pre úspešné pestovanie rajčín
Výber priesad (planty) a čas výsadby:
Rajčiny sa zvyčajne pestujú zo semien, ktoré sa pred výsadbou vysievajú do kvetináčov alebo debničiek ako priesady (sadenice). Semená je vhodné vysievať už začiatkom februára až marca, aby priesady boli dostatočne silné, keď príde čas na ich presadenie do záhrady. Ideálny čas na presadenie priesad rajčín (planty) do záhrady je po posledných mrazoch, teda v druhej polovici mája alebo začiatkom júna, keď sú nočné teploty nad 10 °C a neexistuje riziko mrazov.
Ako presádzať rajčiny:
Presádzanie sadeníc rajčiakov do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade.
Starostlivosť počas rastu:
Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tým, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom).
Polievanie:
Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne).
Zber a skladovanie:
Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania.
Úžasný spôsob, ako využiť žihľavu na zlepšenie úspešnosti sadeníc
Žihľava sa dá použiť aj do šalátov, na prípravu smoothie alebo ako náhrada špenátu do špenátového prívarku. Mladé listy sa hodia do šalátov, smoothie alebo ako náhrada špenátu do špenátového prívarku. Výborné sú tiež v praženici. Za vyskúšanie tiež stojí výroba domáceho žihľavového sirupu.
