Zemiaková polievka „Dedo s babou“ (poľ. Dziad z babą) je výnimočný tip z podkarpatskej kuchyne, ktorý sa ideálne hodí počas zimných dní. Spoznajte recept na toto regionálne jedlo, ktoré spestrí váš zimný jedálniček. Táto sýta a hrejivá polievka s haluškami nielen dodá energiu, ale aj nadchne jednoduchosťou prípravy a podmanivou chuťou. V podkarpatskom nárečí „dedo“ (dziad) znamená zemiak a „baba“ je domáca haluška. Je to lacné, bezmäsité jedlo plné koreňovej zeleniny a voňavých korenín, ktoré vás v chladných dňoch dokonale zahreje.
Charakteristika a pôvod
Pod nezvyčajným názvom sa skrýva klasická zemiaková polievka s pridaním domácich halušiek. V podkarpatskom nárečí „dziad“ (dedo) znamená zemiak, zatiaľ čo „babą“ je haluška. Toto jedlo pochádza z tradičnej vidieckej kuchyne regiónu a vzniká z ingrediencií, ktoré sú v zime ľahko dostupné. Polievka je lacná, pôstna, výživná a neobsahuje mäso, preto sa skvele hodí aj do vegetariánskej stravy. Obzvlášť dobre chutí v chladných jesenných a zimných dňoch, kedy účinne zahreje a zasýti na dlhý čas. Väčšinu surovín ľahko nájdete v každých potravinách po celý rok. Recept nevyžaduje ťažko dostupné produkty a zoznam je rozdelený na dve časti: suroviny na polievku a suroviny na halušky.
Recept na podkarpatskú zemiakovú polievku „Dedo s babou“
Na polievku budete potrebovať:
- 6 zemiakov
- 2 mrkvy
- 1 petržlen
- 1 cibuľa
- 3 lyžice masla
- 3 bobkové listy
- 3 guľôčky nového korenia
- 1 štipka rasce
- soľ a čierne korenie podľa chuti
- 2 litre vody
Na halušky budete potrebovať:
- 1/2 pohára hladkej múky
- 1/2 pohára celozrnnej múky
- 40 ml teplej vody
- soľ podľa chuti
Postup prípravy
- Príprava halušiek: Do misky nasypte obe múky a soľ, prilejte teplú vodu a premiešajte. Následne vypracujte jednotné, tuhé cesto. Odtrhávajte z neho malé kúsky a formujte okrúhle halušky (guličky).
- Varenie zeleniny a zemiakov: Mrkvu a petržlen ošúpte, nakrájajte a vložte do hrnca. Pridajte 1 lyžicu masla a zalejte vodou. Priveďte do varu, potom znížte plameň a varte, kým zelenina trochu nezmäkne. Do hrnca vhoďte ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky, bobkové listy, nové korenie a ostatné koreniny. Premiešajte a varte niekoľko minút, kým nebude zelenina takmer mäkká.
- Pridanie halušiek: Pripravené halušky vhoďte do polievky a jemne premiešajte. Varte do momentu, kým nebudú halušky mäkké.
- Dokončenie polievky: Na panvici rozpustite 2 lyžice masla a orestujte nadrobno nakrájanú cibuľu, kým nezosklovatie. Pridajte ju do polievky a premiešajte. Všetko spolu varte ešte asi 5 minút.
Servírovanie
Polievku je najlepšie servírovať horúcu, posypanú čerstvou petržlenovou vňaťou alebo pažítkou. Možno máte svoje overené recepty, ako zvládnuť pôstne obdobie. Ak však túžite po niečom novom, táto polievka poteší vaše chuťové poháriky!
Recept na zemiakovú polievku - Bramboračka │Zuzana Machová
Pôstne tradície a regionálne variácie
Pôstne obdobie držia veriaci od Popolcovej stredy až do Veľkej noci. Je to dlhé obdobie, ktoré si vyžaduje častokrát vzdanie sa obľúbených pokrmov. V minulosti ľudia počas pôstu naozaj nejedli takmer nič. Po liturgických reformách v Rímskokatolíckej cirkvi sa náboženské pravidlá obmedzili na striedmosť v jedle a vylúčenie mäsových pokrmov. V Pravoslávnej cirkvi je pôst pred Veľkou nocou prísnejší, zakazuje sa aj mlieko a mliečne výrobky, vajíčka, ryby a dokonca olivový olej. V náboženskom zmysle je pôst časom duchovnej očisty, kajúcnosti, zrieknania sa pôžitkov, prípravou veriacich na sviatosti Veľkej noci. Iste budú lekári súhlasiť, že pôst je aj telesnou očistou a náboženský zvyk sa do modernej doby preklopil vo forme jarného detoxu.
V období pôstu pred Veľkou nocou sa konzumovali obilné či kukuričné kaše, jedlá zo strukovín, zeleniny, kyslej kapusty, pôstne polievky, múčne jedlá i ryby. Nevarilo sa na masti, ale na oleji (konopnom napríklad) a na masle. Hoci, múčne jedlá sú pôstne iba v kresťanskom zmysle, v dietetickom veľmi nie. Menej diétne boli aj kaše a husté omáčky. Nechýbali ani sladkosti.
Rozdiely v receptoch sú však také zjavné, že iný pokrm môže mať na tanieri už váš sused. „Dokonca sú už aj rodinné recepty kapustnice, ktoré sa tradujú po generáciách,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská. Ako dodala, existujú však dva základné typy a to ako pôstne jedlo bez pridaného mäsa a mäsitý variant. Podľa etnologičky je a aj v minulosti bolo v mnohých regiónoch zvykom variť toto jedlo aj na Silvestra. „Keďže už nebol pôst, obyčajne bola s údeným mäsom, klobáskou a inými dobrotami,“ dodala Nádaská.
Na východnom Slovensku sa podávala kyslá obilninová polievka - kyseľ. Na Záhorí sa namiesto kapustnice podávala kyslá šošovicová polievka. Na Spiši zase kyslá hubová polievka. Na hornej Nitre mali mrvancovú polievku, ale aj koločanku. Do uvarenej fazule sa vmiešali (rozkolotili) varené zemiaky. V Cerovej bola obľúbená aj šusterica - fazuľa s kyslou kapustou. V okolí Medzeva sa jedla riča - varená fazuľa, zelenina, cesnak, krúpy a zemiaky. V južných oblastiach Slovenska sa zase varila rybacia polievka.
Typy pôstnych polievok: Zeleninové - číre aj mliečne, na sto spôsobov. Strukovinové - fazuľová, hrachová, šošovicová s koreňovou zeleninou, sladká aj so smotanou, či hrachová kaša. Polievka z kyslej kapusty bez mäsa - výborne chutí napríklad so sušenými hubami, zemiakmi, prípadne so sušenými slivkami. Obilné, chlebové či kváskové polievky.
Dochucovanie: Hoci pôstna strava nevyzerá veľmi pestro, naši predkovia sa dokázali vynájsť v dochucovaní tým, čo bolo poruke. Cesnak a cibuľa nesmeli chýbať ako základ jedál. Sušené hríby, slivky či jablká tiež pomohli k rozmanitosti chutí. K tomu sa v prírode začínali pred Veľkou nocou objavovať prvé bylinky. Pažítka, medvedí cesnak či žihľava dodali chuť aj toľko potrebné vitamíny. Keďže sa nepoužívala bravčová masť, varilo sa na slnečnicovom, konopnom či ľanovom oleji, alebo pretopenom masle.