Obec Pata, nachádzajúca sa na juhozápadnom Slovensku v Trnavskom kraji, v okrese Galanta, je miestom s bohatou históriou siahajúcou až do praveku. Leží na okraji Nitrianskej pahorkatiny, preteká ňou potok Jarčie a niekoľko menších vodných tokov. S počtom 3 241 obyvateľov (k 31. decembru 2021) patrí k stredne veľkým obciam Slovenska. Územie obce je tvorené miernou pahorkatinou a plytkou dolinou potoka Jarčie, s priemernou ročnou teplotou vzduchu 9 až 10 °C a zrážkami 550 - 600 mm/rok. Prevládajúcim typom pôdy je úrodná černozem, v doline potoka Jarčie lužné pôdy.
Prvé dôkazy o prítomnosti pravekého človeka v okolí Paty pochádzajú zo strednej doby kamennej. Územie bolo pravekým obyvateľstvom obľúbené najmä pre jeho polohu na križovatke ciest, blízkosť brodu cez Váh a pre úrodné pôdne typy. Hrobové nálezy ľudu nitrianskej kultúry v blízkom regióne dokazujú osídlenie širšieho územia Paty aj v období staršej doby bronzovej. V lokalite Diely sa v rokoch 1997 - 1999 uskutočnil archeologický výskum, ktorý odhalil sídliskové jamy a kostrové pohrebisko únětickej a maďarovskej kultúry. Na mieste pohrebiska sa nachádzalo viac ako 200 hrobov, čo dokazuje, že sa na území obce nachádzalo viacgeneračné sídlisko.
Osada maďarovskej kultúry zanikla krátko pred odsunom miestneho obyvateľstva z južného Slovenska. Zvyšky miestneho obyvateľstva splynuli s čakanskou kultúrou, ktorá zanikla v 12. storočí pred Kristom. Ďalšie výkopové práce v Pate sa uskutočnili v lokalite Vinohrady. Nálezy pochádzali z dvoch období, z neskorej doby bronzovej (kultsúra Mezöcsát) a z doby rímskej. Z rímskeho obdobia bolo objavených 26 žiarových hrobov s črepmi, časť bola domácej germánskej výroby, časť pochádzala z rímskej výroby. Objavili sa tiež šesť jám s odpadom a šesť kolových jám, ktoré naznačujú hypotézu nadzemnej stavby z doby rímskej.
Historické míľniky a spoločenský vývoj
Prvá písomná zmienka o obci Pata pochádza z roku 1156. V listine ostrihomský arcibiskup Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty („Pta“) a iných dedín jeho arcibiskupstva. Druhá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252 a viaže sa k miestnemu obyvateľovi, zemanovi Ladislavovi z Paty. Samotná obec vznikla zrejme z pôvodnej zemianskej usadlosti. Už v stredoveku sa na území obce nachádzal kostol. Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou.
Miestny zemiansky rod Patovcov v dôsledku vraždy spáchanej jeho príslušníkmi upadol a v 15. storočí sa úplne vytratil z dobových prameňov. Pata zostala počas celého stredoveku obcou obývanou zemanmi. Od roku 1523 patrila k majetkom šintavského panstva. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári. V roku 1480 podľa registra poplatkov a príjmov hradu Šintava v obci stálo viac ako 60 usadlostí a jeden mlyn.
V stredoveku tvorila Pata vlastnú farnosť, ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s Osmanskou ríšou. Ako filiálka v tom období patrila najprv pod Šintavu, neskôr pod Šoporňu. Znížil sa počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne zasiahla vlna reformácie, avšak už koncom 17. storočia bola miestna krajina rekatolizovaná.
V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany Turkov neúspešne obliehajúcich Šintavský hrad. Podľa ľudovej tradície sa v Pate nachádzali tajné podzemné úkryty (tunely). V roku 1715 mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku 1828 na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach. V tomto období bola obec už poddanskou dedinou na čele s richtárom.
Väčšinu obyvateľstva tvorili dlhodobo Slováci. V roku 1715 malo byť zo 45 rodín 13 maďarských. Z poznámok z cirkevnej vizitácie z roku 1785 vyplýva, že obyvateľstvo okrem niekoľkých osôb hovorilo verejne len po Slovensky. V roku 1736 žilo v Pate päť Židov, v roku 1746 traja Židia a okolo roku 1779 šesť Židov. Podľa obecnej kroniky sa k obdobiu okolo roku 1800 viaže aj vznik ranej rómskej komunity v obci.
Pata v 19. a 20. storočí: Výzvy a zmeny
Obce sa priamo dotkla revolúcia v rokoch 1848/1849. V roku 1849 sa honvédske vojsko snažilo brániť povodie Váhu pred postupujúcim cisárskym vojskom. Na území Paty sa následne odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a honvédskym jazdectvom. Maďarské vojsko bolo zdecimované a vyžiadalo si smrť 140 honvédov. Bitku v obci pripomína za dedinou stojaci uhorský obelisk z roku 1872.
Patu zasiahla vlna maďarizácie, avšak dedina si zachovala slovenský ráz. V 19. storočí výrazne vzrástol počet obyvateľov, čo sa prejavilo aj na drobení miestnych majetkov a schudobnení miestneho obyvateľstva. V roku 1869 mala obec 1096 obyvateľov žijúcich v 133 domoch. Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, centrom bol Hedviga majer. Čiastočnú obživu poskytovalo remeslo, najmä tkáčstvo. Pata patrila pod okres Šaľa Nitrianskej župy. V roku 1885 vznikol v Pate dobrovoľný hasičský zbor.
Prvá svetová vojna (1914 - 1918) sa Paty síce nedotkla bojmi, no na rakúsko-uhorských vojnových frontoch zomrelo približne päťdesiat obyvateľov obce. V roku 1931 informovali slovenské noviny o návrate patianskeho obyvateľa Štefana Zmenku zo zajatia z ruskej Sibíri, kde mal stráviť 16 rokov.
Vznik Československa (1918) sa v Pate niesol v znamení španielskej chrípky, ktorá spôsobila smrť mnohých obyvateľov. Dlhodobo obec ťažila zlá ekonomická situácia a postavenie miestnych roľníkov sa nezlepšilo ani vďaka československej pozemkovej reforme. Podľa správy z roku 1921 bola obec zažalovaná obcou Pusté Sady preto, že sa jej mal na polia vyliať potok Jarčie a spôsobiť škodu. V obci bola počas prvej republiky pomerne veľká kriminalita. Ekonomickú situáciu zhoršil aj prípad sprenevery peňazí spáchaný patianskym notárom Ferdinandom Berinským.
Zlú situáciu chceli Paťania vyriešiť založením úverového družstva. V roku 1934 dokonca v obci vypukla vzbura proti exekúciám. 29. novembra 1939 prišli do Paty berní exekútori z Galanty, aby exekvovali u bývalého legionára Augustína Janicu a podľa neskoršej komunistickej literatúry aj u iných dlžníkov, pre daňové poplatky.
Môj otec Gulag 2008 SK Dokument
Šoporňa, Kepešd a Pata sú miestom, kde sa rodí nielen červené víno, ale kde sa maľujú aj červené ruže, kde sa tkajú červené plachty a kde rudá červeň prechádza nielen do výšiviek rukávcov, čepcov, ale aj do jemnej i hrubej práce čipkárskej. Celková hospodárska situácia v obci nebola príliš dobrá ani v 20. rokoch, mnohí obyvatelia odchádzali za prácou do zahraničia a zadĺžená bola aj samotná obec.
tags: #praha #pekaren #historicka #odev