Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý má rozsiahle ekonomické, environmentálne a etické dôsledky. Množstvo potravín, ktoré končia v odpade, je alarmujúce, a preto je dôležité pochopiť príčiny a nájsť spôsoby, ako tento negatívny trend zmeniť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku plytvania jedlom, odhalenie faktov a ponúknutie praktických riešení pre každodenný život.
Šokujúce Fakty o Plytvaní Jedlom
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že minimálne tretina všetkého jedla vyrobeného pre človeka končí v odpadkoch. Podľa niektorých štúdií je to až 1,3 miliardy ton ročne, podľa skromnejších „iba“ jedna miliarda. To je približne 42 miliónov plne naložených kamiónov.
Vedci zrátali, že už dnes dokážeme vyrobiť toľko potravín, že by uživili jeden a pol Zeme. Planéty, na ktorej asi miliarda ľudí umiera od hladu a zároveň asi 900 miliónov obyvateľov je obéznych. S každou vyhodenou porciou si ľudstvo ničí vodu, znehodnocuje prácu, poškodzuje prírodu a zaťažuje ekonomiku.
Každoročný príspevok Európskej únie k celosvetovému plytvaniu jedlom predstavuje asi 100 miliónov ton. A kým v rozvojových častiach sveta sa jedlo premrhá kvôli slabej logistike či zastaranej chladiarenskej technike, v Európe je to preto, lebo ľudia sfajnoveli.
Ak Európania nezmenia svoj prístup k jedlu, tak podľa správy britskej Snemovne lordov celková hmotnosť premrhaného jedla narastie už o päť rokov až na 126 ton ročne. Najväčšími plytvačmi v Európe sú pritom práve obyvatelia Británie, ktorí vyhodia vyše 14 miliónov ton ročne. A Slovensko, hoci má polovičný počet obyvateľov, vyhodí až 589-tisíc ton jedla.
Podľa štatistík Eurostatu sa na plytvaní jedlom podieľajú najviac práve domácnosti, a to až 42 percentami. Podiel obchodných reťazcov na celom balíku predstavuje v skutočnosti len päť percent.
Francúzsky parlament oznámil, že prijme opatrenia na zmiernenie plytvania, pričom jedným má byť zákaz pre supermarkety zničiť potraviny, ktoré sa nepredali. Európsky parlament odhlasoval uznesenie, ktoré vyzýva Európsku komisiu, aby boli prijaté predpisy stanovujúce pre obchodné reťazce povinnosť distribúcie nepredaných potravín charitatívnym organizáciám.
Každý večer vyhodí každý supermarket v EÚ 40 kilogramov potravín s priemernou hodnotou 500 eur, čo by umožnilo uživiť asi 100 ľudí.
Krivú uhorku obchod od pestovateľa zeleniny nezoberie, pretože zákazník to tak chce. Aj krivá paprika vyzerá v očiach spotrebiteľa podozrivo. Paradajka nemôže byť priveľmi malá a zemiak nesmie byť priveľký. "Zelenina jednoducho musí byť ako vymaľovaná. Inak to od nás nezoberú," hovoria pestovatelia.
Na skládkach končia celé kamióny jedla, ktoré človek vyhodil len tak z roztopaše. Zbytočné je nariekať nad rozliatym mliekom, a čo tak nad premrhanou pitnou vodou, ľudskou prácou, zdevastovanou prírodou.
Kopcom naložený tanier na all inclusive dovolenke je krikľavým príkladom toho, ako ľudia nehanebne plytvajú jedlom.
Dôsledky Plytvania Jedlom
- Environmentálne náklady: Na výrobu a dopravu jedla, ktoré nakoniec vyhodíme, sa spotrebujú tony vody, energie a palív.
- Ekonomické straty: Vyhadzujeme jedlo, čo znamená vyhadzovanie peňazí.
- Etické dilemy: Vyhadzujeme jedlo, zatiaľ čo iní hladujú.
Ako Znížiť Plytvanie Jedlom v Domácnosti
Existuje mnoho spôsobov, ako znížiť plytvanie jedlom v našich domácnostiach. Tu je niekoľko praktických tipov:
- Plánujte nákupy: Pred nákupom si urobte zoznam a držte sa ho.
- Skladujte s rozumom: Naučte sa správne skladovať rôzne druhy potravín, aby vydržali dlhšie.
- Kontrolujte chladničku: Skontrolujte chladničku raz za 2-3 dni, aby ste vedeli, čo máte a čo treba spotrebovať.
- Dajte potravinám druhú šancu: Využite zvyšky jedla na prípravu nových jedál.
- Naučte sa milovať zvyšky: Zvyšky jedla môžu byť chutné a praktické na obed do práce alebo rýchlu večeru.
- Kompostujte: Ak máte záhradu, kompostujte zvyšky jedla, ktoré sa nedajú spotrebovať.
- Rozlišujte medzi dátumami: Pochopte rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby.
Triedenie Bioodpadu: Novela zákona a Praktické Kroky
Na Slovensku tento rok začala platiť novela zákona o odpadoch, ktorá upravuje práve triedenie bioodpadu. Samosprávy majú povinnosť zabezpečiť svojim obyvateľom zberné nádoby a taktiež sa postarať o pravidelné vyprázdňovanie takýchto nádob. Štúdie prišli na to, že bioodpad tvorí až polovicu komunálneho odpadu. Práve preto má skutočne veľký význam triediť ho.
Ak sa bioodpad vyváža na skládky, prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Pod vrstvami smetí hnije bez prístupu kyslíka, v dôsledku čoho sa z neho uvoľňuje metán. Naopak, ak sa biologicky rozložiteľný odpad triedi, môže byť zužitkovaný efektívnym spôsobom. Napríklad, z bioplynu sa dá vyrábať elektrická energia či teplo. Taktiež vie byť využitý ako alternatívne palivo pre motorové vozidlá.
Na zber bioodpadu sa využívajú kontajnery označené hnedou farbou. Nie všetky biologicky rozložiteľné odpady však do nich môžete vyhadzovať.
Čo patrí a nepatrí do hnedej nádoby na kuchynský bioodpad?
| Patrí sem: | Nepatrí sem: |
|---|---|
| Tuhé, pevné zvyšky z príprav jedál rastlinného aj živočíšneho pôvodu | Olej, masť, tuky a mastné potraviny |
| Nenakupované zvyšky jedál a potravín vrátane pokazených | Odpad zo záhrad a interiérových rastlín |
| Potraviny po záruke vrátane mäsa a malých kostí | Obaly z potravín, obaly po konzumácii jedál |
| Papierové čajové vrecúška (bez spiniek a poplastovaných častí, vylúhované) | Kompostovateľné poháre na kávu so sebou, obaly z potravín (s označením „PLA“ alebo „7, BIO“) - patria do priemyselnej kompostárne alebo zmesového komunálneho odpadu |
| Sypané čaje (aj vylúhované) a kávová usadenina | Plastové vrecká a sáčky bez certifikátu na kompostovanie |
| Chlieb, pečivo, cestoviny, ryža, strukoviny, obilniny a pod. | Nylonové čajové vrecúška či lepené čajové vrecúška |
| Zaváraniny (bez sklenených, plechových, resp. iných obalov - bez tekutej časti) | Trus zvierat, psie/mačacie výkaly |
| Ovocie a zelenina - vrátane šupiek a kôstok (aj pokazené, plesnivé, hnilé) | Použité (hoci aj kompostovateľné) plienky |
| Vajcia a škrupiny z vajec | Plasty, kovy, sklo, nápojové kartóny a textil |
| Citróny, aj iné exotické ovocie | Podstielky z domácich zvierat, nože, škrabky |
| Použité papierové vreckovky (použité ako utierky pri varení, nie na toalete alebo nasiaknuté čistiacimi prostriedkami) | |
| Certifikované kompostovateľné vrecká (označené logom OK compost, OK home compost) a papierové vrecká | |
| Prírodné hubky (na riad a umývanie) - morské huby, lufa, celulóza |
POZOR! Kuchynský bioodpad vkladajte do hnedých zberných nádob len v riadne zauzlených kompostovateľných vreckách označených logom OK compost alebo OK home compost. Zvyšky z kuchyne nehádžte priamo do zbernej nádoby. Vrecká neskladujte vo vlhkom a teplom prostredí, na priamom slnku.
Praktický tip: Ak bývate v dome, odpad zo záhrady či kuchyne môžete zužitkovať aj svojpomocne. Do bioodpadu však rozhodne nepatria živočíšne produkty - mäso, kosti či kože. Nie preto, že by sa nedali zužitkovať, ale môžu spôsobovať problémy pri spracovaní. Lákajú totiž hlodavcov a iné živočíchy.
Nezabúdajte: Pokiaľ plánujete do hnedého kontajnera vyhadzovať väčší odpad zo záhrady (napríklad vetvičky), posekajte ho na menšie kúsky.
V prípade bytoviek je hnedá nádoba na zber bioodpadu obvykle spoločná pre všetkých obyvateľov. Nájsť by ste ju mali na stojisku pri ostatných kontajneroch. Ak žijete v rodinnom dome, existujú dve možnosti. Buď obec pridelí jeden kontajner pre celú ulicu/dedinu, alebo dá do každého domu samostatný.
Aby ste nemuseli bioodpad vždy “po troche” nosiť do hnedého kontajnera, dobrým riešením je zaobstarať si zbernú nádobu do domácnosti. Tú si môžete dať napríklad do kuchyne, kde sa štandardne produkuje najviac biologicky rozložiteľného odpadu. Špeciálne nádoby na bioodpad do kuchyne majú zvyčajne uzatvárateľnú konštrukciu, aby sa z nich do domácnosti nešíril zápach.
Praktický tip: Ak si chcete zber ešte viac uľahčiť, odporúčame používať rozložiteľné vrecká na bioodpad.
Na gastro prevádzky sa vzťahujú rovnaké podmienky zberu bioodpadu ako na domácnosti. Avšak, s tým rozdielom, že zberné nádoby a odvoz nezabezpečuje obec, resp. mesto. Ako podnikateľ musíte uzatvoriť zmluvu s firmou, ktorá je na zber bioodpadu certifikovaná. Pri prevádzke gastro podniku sa prirodzene vyprodukuje veľké množstvo bioodpadu, ktorý je potrebné pravidelne odvážať. No nejde len o to. Zákon o odpadoch nariaďuje taktiež zber použitého kuchynského oleja. Odvoz a ekologickú recykláciu musíte príslušným úradom dokladovať zmluvou, resp.
Zmena Začína Doma
Menej plytvať neznamená viac komplikácií. Naopak, je to návrat k jednoduchosti. Plánovať, čo naozaj potrebujeme. Nakupovať s rozumom, nie keď sme hladní. Skladovať potraviny tak, aby vydržali dlhšie, zamraziť zvyšky. V niektorých mestách Európy vznikajú komunitné chladničky, kde možno zdieľať potraviny namiesto toho, aby sme ich vyhodili.
Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a odpade má zmysel len vtedy, ak na to nezabudneme hneď na druhý deň. Zmena nezačína v OSN ani v parlamente. Začína doma. V chladničke, v košíku v obchode, na tanieri. Je to jednoduchý krok, ktorý robí rozdiel. Nie preto, že musíme.