Prečo jedlo vzrušuje ľudí: Od výživy po psychológiu a intímne hry

Vzťah k jedlu je komplexný a presahuje len základnú potrebu výživy. Dôležité je nielen to, čo jeme, ale aj s akými pocitmi a prečo jedlo konzumujeme. Vtedy hovoríme o vzťahu k jedlu, ktorý ovplyvňuje nielen naše stravovacie návyky, ale je úzko prepojený aj s tým, ako vnímame seba a svoju hmotnosť.

Od spektrá k narušenému vzťahu

Na jednej strane je intuitívne stravovanie, na úplne opačnej poruchy príjmu potravy. Časť medzi nimi môžeme pomenovať ako “disordered eating” - teda narušený vzťah k jedlu. O vzťahu k jedlu nehovorí primárne to, aké konkrétne potraviny jeme. Ide skôr o to, ako na jedlo nazeráme, na základe čoho si potraviny vyberáme a aký to má dopad na našu psychiku.

Narušený vzťah k jedlu vieme jednoducho opísať ako súbor nezdravých vzorcov správania súvisiacich so stravovaním. Počas svojho života si zbierame rôzne presvedčenia, ktoré postupne tvoria naše názory a myslenie. Ovplyvňujú ich ľudia v našom okolí, najrôznejšie udalosti, ale aj komentáre smerujúce k jedlu, výzoru a hmotnosti.

Propagácia diét a orientácia na štíhlosť a výzor v našej spoločnosti spôsobujú, že máme tendenciu sa pozerať na telo ako na objekt a z jedla robíme iba zdroj energie. Jedlo predstavuje však oveľa viac ako len palivo. Na rozdiel od zvierat, ktoré jedia výlučne na prežitie, pre ľudí spĺňa jedlo rôzne funkcie. Jednou z nich je aj sociálna, pod ktorou si pokojne predstavte večeru na prvom rande, narodeninovú tortu od babky, či pracovný obed.

Jedlo obsahuje nielen veľmi dôležité makroživiny ako bielkoviny, tuky, sacharidy, ale aj mikroživiny, teda vitamíny, minerály a stopové prvky. To všetko sa podieľa na správnom chode celého nášho organizmu, od biochemických procesov až po správnu funkciu všetkých vnútorných orgánov, tkanív, kostí, svalov a podobne. Nedostatočný príjem týchto zložiek môže viesť ku závažným zdravotným problémom. Práve preto by sme na jedlo nemali pozerať iba ako na počet kalórií a molekuly energie, ale aj ako na zdroj výživy pre zabezpečenie správneho fungovania celého nášho organizmu. Odopieraním si jedla totiž neprichádzame iba o energiu, ale aj o spomenuté makro a mikroživiny - elektrolyty. Pokiaľ sme však ovplyvňovaní názormi, ktoré jedlo stavajú do pozície akéhosi nepriateľa, tak je pravdepodobné, že aj my začneme naň týmto spôsobom nazerať.

Prejavy nezdravého vzťahu k jedlu

Aby sme mohli s nezdravými vzorcami správania pracovať a eventuálne ich meniť, je dôležité vedieť, akú majú podobu. Málokedy si uvedomujeme, do akej miery tieto vzorce ovplyvňujú naše fyzické a duševné zdravie.

• Po jedle pociťujeme pocity viny alebo hanby. Aj keď jeme „zdravé“ potraviny, môžeme sa cítiť previnilo alebo sa hanbiť za to, čo a koľko sme toho zjedli. Prípadne sa objavia výčitky, ak zjeme niečo „zakázané”. Po jedle by sme sa všeobecne mali cítiť naopak pozitívne a spokojne, najmä, keď nám pokrm chutí.
• Vyhýbame sa alebo obmedzujeme potraviny, ktoré sú označované ako „nezdravé“. Zakazujeme si alebo sa vyhýbate potravinám, ktoré definujeme ako ,,zlé”. Pri takomto čierno-bielom myslení môže dochádzať ku kognitívnym skresleniam a následným prejedením sa potravín, ktoré sú zakázané.
• Vytvorili sme si veľa pravidiel týkajúcich sa potravín a akékoľvek vybočenie z nich je problém. Vďaka dezinformáciám alebo rôznym striktným redukčným režimom si vybudujeme pravidlá - ovocie len doobeda, sacharidy len do 18:00, príloha len v podobe zeleniny, vždy len jedna lyžička oleja atď. Stravovanie sa mimo tieto pravidlá spôsobuje pocity zlyhania a úzkosti. Jedenie vonku s kamošmi či objednanie donášky sú všetko raritné, ba priam až situácie. Radšej ostaneme hladní, alebo si na výlet za každú cenu vezmeme vlastné jedlo.
• Ignorujeme prirodzené signály hladu a sýtosti svojho tela. Vďaka diétnej kultúre prestávame dôverovať prirodzeným fyziologickým prejavom hladu a plnosti. Riadime sa hodinkami, vyššie spomínanými pravidlami, zapíjame hlad. Prípadne jeme napriek sýtosti, lebo zajtra nastupuje “prísny režim”.
• Spoliehame sa na kalkulačky kilokalórií alebo aplikácie, ktoré nám povedia, kedy a koľko máme jesť. Stratení v pravidlách toho, čo môžeme a nesmieme, dezorientovaní z toho, aký príjem je vlastne vhodné mať, skúšame ísť z jednej diéty na druhú, lebo však tá ďalšia už bude fungovať. Kalkulačky a aplikácie môžu potlačiť prirodzenú intuitivitu stravovania a časom prispieť k vnímaniu jedla len v jednotkách energie.
• Bojíme sa skúšať nové jedlá. Jeme repetitívne a bojíme sa skúšať nové chute či potraviny zo strachu z priberania či ich „nečistoty“.
• Neustále myslíme na jedlo. Myšlienky na jedlo môžu byť vyvolané nedostatočným fyzickým príjmom, reštrikciou v strave, aj zakazovaním si určitých typov jedla alebo surovín, ktoré nám chutia, ale pokladáme ich za nevhodné.
• Pohyb ako trest. „Pokiaľ si necvičila, nejedz,“ povedal raz jeden známy výživový poradca. Táto rada je však priama cesta k narušenému vzťahu k jedlu, ale aj poruchám príjmu potravy. Z jedla sa stáva odmena, zásluha za vypotené kalórie. Naopak, jedlo je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou života. Musíme jesť dostatočne, či sa hýbeme alebo nie.
• Strácame pri jedle kontrolu. Vplyvom nedostatočného príjmu, negatívneho body imidžu, silných emócií (atď.) môže dochádzať k strate kontroly a záchvatovému prejedaniu sa. Tieto ,,epizódy” často sprevádza bezmocnosť, úplná strata kontroly a negatívne emócie ako výčitky, znechutenie až hanba.

Disordered Eating verzus Eating Disorders

Každá diagnóza na spektre porúch príjmu potravy má konkrétne diagnostické kritériá, ktoré sa nedajú kompletne aplikovať na ľudí s nezdravým vzťahom k jedlu (a tak nemôžu byť diagnostikovaní). Niektorí ľudia eventuálne spadnú do diagnózy nešpecifických porúch príjmu potravy, ale podobne ako anorexia, bulímia a aj nešpecifické PPP majú svoje konkrétne kritériá, ktoré mnohí ľudia s disordered eating nespĺňajú.

Napriek tomu, že ľudia s narušeným vzťahom k jedlu nebudú diagnostikovaní s poruchou príjmu potravy, neznižuje to závažnosť ich problémov. Je nevyhnutné venovať týmto vzorcom správania pozornosť a pracovať na ich zmene. Narušený vzťah s jedlom sa častokrát považuje ako ranné štádium, alebo predstupeň poruchy príjmu potravy. Podobne ako poznáme prediabetes, ktorý ešte nie je diabetom, no pri neaplikovaní odporúčaných zmien v životnom štýle je pomerne vysoká pravdepodobnosť na jeho nábeh.

Riziká viažuce sa na nezdravé stravovacie vzorce zahŕňajú napríklad:

• zvýšené riziko rozvoja porúch príjmu potravy a obezity
• riziko vzniku depresie a úzkostí
• rednutie kostí
• elektrolytová nerovnováha
• kardiovaskulárne problémy
• nízky krvný tlak
• poruchy trávenia

Ako z toho von?

Najdôležitejšie je uvedomiť si svoju jedinečnosť a individualitu.

1. Zabudnime na diéty a dajme si bezpodmienečné povolenie jesť. Jedzme dostatočne, do sýtosti, nebojme sa dať si aj sladkosť. Žiadna potravina nie je nebezpečná ani zlá. Nemusíte sa báť, že by ste jedli sladkosti od rána do večera. Pokiaľ sa stravujeme vedome a vieme, že si sladkosť vieme dať každý deň, prestaneme mať potrebu sa ich prejedať.
2. Rešpektujme pocity hladu. Hlad je prirodzená fyziologická reakcia nášho tela, ktorá signalizuje prázdnotu žalúdka. Vplyvom diétnej kultúry môžeme nabrať mylné presvedčenie, že hlad prináša rýchlejšie výsledky v rámci znižovania hmotnosti, a preto ho mnoho ľudí cielene vyhľadáva alebo pocity hladu ignoruje. S hladom je to podobne ako s cikaním - obe sú to prirodzené ľudské potreby. A tak ako sa ideme bez špekulácií vycikať, je dôležité sa aj bez špekulácií najesť a naplniť túto potrebu. Cieľom by malo byť opätovné počúvanie svojho tela a obnovenie dôvery voči jeho potrebám.
3. Osloboďme sa od čísel. Na krátky čas môžu byť tabuľky dobrý pomocník, napríklad pri edukácií, ale vo všeobecnosti sú tabuľky veľmi zlý pán. Neustále sledovanie si kalórií nás odpája od počúvania tela. Príkladom môže byť situácia, že si namiesto domáceho džemu kúpime v obchode iný, pre ktorý vďaka etikete vieme jeho energetickú hodnotu, aj keď jeho zloženie môže obsahovať viac aditív. Čísla nám však prinášajú pocit istoty. Navyše, naša energetická potreba sa môže počas jednotlivých dní líšiť.
4. Začnime jesť vedome. Prestaňme pri jedle scrollovať telefón a pozerať telku. Sústreďme sa na to, čo jeme, a zrazu budeme viac vnímať aj pocity hladu a sýtosti. Jedlo si tiež užijeme omnoho viac.
5. Jedzme nielen pre sýtosť, ale aj spokojnosť. Medzi pocitom spokojnosti a plnosti je rozdiel. Plnosť je fyzický pocit sýtosti, pričom spokojnosť je mentálny pocit sýtosti. Z tohto dôvodu je dôležité myslieť nielen na to, aké potraviny vás zasýtia, ale aj na to, čo vám prináša potešenie a spokojnosť. Je dôležité nasýtiť obe tieto potreby. Na začiatku môže byť ťažké zistiť, ktoré potraviny vám najviac vyhovujú.
6. Buďme aktívni - pretože chceme. Pohyb skvalitňuje náš život. Naše telo z neho benefituje psychicky aj fyzicky.

Nebojte sa vyhľadať pomoc. Uzdraviť svoj vzťah s jedlom môže byť náročná cesta. Neváhajte vyhľadať pomoc. Poradiť sa môžete na bezplatnej linke 0800 221 080 alebo na . Využiť môžete aj naše nutričné poradenstvo či konzultácie.

Jedlo a sexualita: Nečakané spojenie

Vzrušujúce spojenie medzi jedlom a sexualitou nie je novinkou. Sexuálny trend známy ako „sitofília“, teda zapájanie jedla do intímnych hier, sa podľa prieskumov teší obrovskému záujmu. Ide o fetišizmus, kedy ľudí vzrušujú erotické situácie s jedlom. Známy je aj ako „food play“ alebo „sploshing“. Prejavuje sa činnosťami ako „hádzanie pomarančov na zadok ako formy sexuálneho poníženia alebo trestu“, ďalej prípravou jedla z telesných tekutín alebo cmúľanie limetky pred orálnym sexom.

Vzrušuje ma jedlo a sex zároveň. Je blízke aj „bláznenie sa, keď si navzájom olizujeme telá sirupom alebo čímkoľvek chutným a používanie jedla, s ktorým sa dá ľahko manipulovať, ako sendvič, burger, hranolky, burrito, šišky či koláč“. Jedlo a erotika sú prepojené už tisíce rokov. Staroveké kultúry vrátane Grékov a Rimanov spájali hodovanie, potešenie a sexualitu v rituálnom aj spoločenskom živote.

Pri používaní jedla do intímneho života je potrebné zvážiť niektoré opatrenia. Čokoľvek, čo sa dostane do vagíny, sa musí dať vybrať vcelku. Ak v nej zostane jedlo, je potrebné okamžite vyhľadať pohotovosť alebo kliniku sexuálneho zdravia, aby ho odstránili. Nie je správne vkladať do vagíny akékoľvek jedlo, najmä sladkosti.

Rôzne pohľady na chuť

Nemyslím si, že ľudia nemajú chuť na pohlavný styk. Skôr si myslím, že ľudia nemajú chuť na to, čo majú doma. V podcaste ženy hovoria, že s nimi ich manžel nechce spávať, a tak vyhľadávajú vzrušenie inde. Je to odsúdeniahodné? Nie. Je skôr na zamyslenie, či žena urobila všetko preto, aby to doma fungovalo, a až potom zaľahla so svojím kolegom. Na druhej strane, nedivím sa, prečo to my ženy robíme. U väčšiny to funguje tak, že pokiaľ stretnú iného muža, ktorý im dá to, čo im doma chýba, tak sa s ním vyspia.

Pokiaľ si ich doma muž nevšíma, nezastane sa jej pred svokrou, nedá jej pocítiť, že je femme fatale, čiže osudová žena, tak príde iný. Ten jej to splní a ona sa s ním potom (pokiaľ k tomu všetkému nemá pohlavný styk doma) vyspí. Nie je to nič, čo by žena robila bez premýšľania, výčitiek a odďaľovania. Vtedy to ide rýchlejšie.

Kedysi sa tvrdilo, že doba bola iná a viac sa vážilo manželstvo a partnerský vzťah. Podľa mňa je to o tom, že sa všetko tutlalo a partneri nehovorili o svojich pocitoch verejne. Teraz je všetko úplne inak a ženy namiesto toho, aby sa so svojím chlapom porozprávali otvorene, opýtajú sa na názor všetkých okolo. Dokonca zverejnia otázku na internete v znení: „Prečo so mnou muž nespí?“

Čo spraví chlap? Bude riskovať a povie svojej žene, že na ňu nemá chuť? Alebo že chce vyskúšať niečo nové? Veď by bol samovrah. Veľa chlapov sa nás pýta, že čo majú robiť, keď s nimi žena nechce spávať alebo nechce vyskúšať niečo nové. Rovnako sa ma pýtajú na hračky, ktorými môžu okoreniť svoje posteľné radovánky. Odpisujem im, že sa musia rozprávať. Len to je pre muža ťažká úloha.

Predstav si, že si spokojná žena v domácnosti, staráš sa o manžela, deti a raz za týždeň si struhneš povinnú jazdu s manželom. On si jedného dňa prinesie domov izbu Christiana Greya alebo nejaký obrovský konský vibrátor? A čo keby povedal, že chce v posteli vyskúšať niečo, čo nezapadá do klasického rámca, a chcel by od ženy, aby ho zviazala, či nebodaj by si chcel pozvať niekoho ďalšieho do partie? Buď by si utiekla a pozerala na neho ako na blázna, alebo by si s ním už nikdy nespala. Bude to riskovať alebo radšej „prekotí“ kolegyňu? Vždy si vyberáme tu jednoduchšiu cestu ako čeliť konfrontácii.

V prípade, že chce žena robiť sado-maso a muž má rád klasiku, je na zvážení, či od seba odísť alebo sa dohodnúť, že si tieto chúťky budú manželia uspokojovať inde. Pokiaľ partnerom funguje všetko ostatné okrem sexu, prečo by mali rozbíjať rodinu? Taký je môj názor. Je to vždy iba o vzájomnej dohode.

Rozdiely v konzumácii jedla

Mužov akoby ovládal vlčí hlad, kým ženy si rady jedlo vychutnajú. Kórejskí vedci zistili, v čom je vlastne rozdiel. Muži si odhrýzajú väčšie sústa, a teda rýchlejšie dojedú. Výskumníci sa zamerali na 24 mužov a 24 žien. Aby odhalili ich prežúvacie vzory, pripojili im k čeľustiam elektródy a dali im misku ryže. Sledovali veľkosti súst, čas venovaný prežúvaniu sústa, celkový počet prežutí a ako dlho trvalo zjedenie misky ryže. V týchto oblastiach objavili medzi mužmi a ženami výrazné rozdiely. Muži si dali naraz viac ryže a na prežúvanie vynaložili viac sily. Ženy majú rovnaké žuvacie tempom ako muži, ale každé sústo prežujú viackrát, čo spomaľuje celkový čas jedenia.

Rozdiely však nenašli len medzi dvomi pohlaviami, ale aj medzi rôznymi typmi ľudí. Ľudia typu A prežúvajú veľmi rýchlo. Sú netrpezliví a ambiciózni, čo sa prejavuje aj v rýchlom tempe jedenia. Naopak, typ B sa vyznačuje bezstarostnosťou a trpezlivosťou, čo vidno na pomalšom tempe a vychutnávaní si jedla.

Žuvanie rozdeľuje jedlo na malé kúsky, na ktoré sa môže nachytať viac tráviacich enzýmov, čo pomôže prehĺtaniu a tráveniu. Okrem toho vysiela cez trojklanný nerv signál do mozgu. Ten zase vyšle signál do žalúdka, aby začal tvoriť kyselinu vrámci prípravy na prichádzajúce jedlo. Žuvanie tiež generuje sliny zo slinných žliaz, ktoré sa miešajú s jedlom. Vďaka slinám má jedlo správnu konzistenciu na cestu tráviacim traktom. Sliny navyše čistia ústnu dutinu od jedla.

Mozog má vďaka pomalému jedeniu čas komunikovať so žalúdkom, a teda skôr zistíte, že ste sýti. Vďaka tomu zjete menej jedla. Naša strava je stále mäkšia, a to najmä v prípade spracovaných potravín. Surové ovocie a zelenina, dokonca aj mäso, si naopak vyžadovali intenzívnejšie prežúvanie. Nech už jete čokoľvek, nikam sa neponáhľajte. Veď dôkladné prežúvanie je dôležité a zdravé.

tags: #preco #ludi #vzrusuje #jedlo