Určite to mnohí z vás poznajú - telefón sa vám vyšmykne z ruky a vy iba sledujete, ako dopadne na zem. Dúfate pritom, že nedopadne na krehký displej, ale na odolnú zadnú stranu. Ak sa tak stane a váš telefón zostane bez ujmy, považujete to za malý zázrak. Prečo nie sú šance pádu na ktorúkoľvek inú stranu zariadenia rovnomerne rozložené? Prečo sa nám zdá, že v drvivej väčšine prípadov padne nadol práve cennou obrazovkou? Skutočnosť je taká, že je to všetko o fyzike a nie je to iba naša predstava. Podobný fenomén je známy aj pri páde chleba natretého maslom. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, prečo sa tak deje? Alebo ide o mýtus? Jedna takáto schválnosť sa vám už pravdepodobne stala a nie jedenkrát v živote. Je ňou namazaný chleba, napríklad maslom, ktorý vám padol na zem namazanou stranou.
Asi najznámejší zo všetkých zákonov je Murphyho zákon. Tróni nad všetkými ostatnými ako nežiaduci hosť. Nech už sa pohybujeme v akejkoľvek oblasti, zakaždým sa niečím pripomenie, podrazí, zdrží, znechutí. Čím viac sa usilujeme, tým horšie pre nás. Murphyho zákony, ktoré pôvodne objavili technici pracujúci na záťažových testoch na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii v USA roku 1949, sa rýchlo rozšírili. Čoskoro ich pozorovali všade: ľudia si odrazu všimli, že autobusy vždy chodia po troch, predmety, ktoré zúfalo potrebujeme, sa stávajú neviditeľnými, a keď spadnú nevyhnutne potrebné súčiastky, zakotúľajú sa pod najťažšiu skriňu.
Arthur Bloch vo svojej zbierke Murphyho zákonov s podtitulom "Príčiny, prečo sa veci kazia", vychádza z predpokladu, že vesmír pracuje proti nám. Napriek tomu sú poučné. Ako napríklad, že človek stúpa po rebríčku kariéry, kým nedosiahne pozíciu, na ktorú nestačí. Potom už nepostupuje.
Medzi ďalšie známe Murphyho zákony patrí aj ten, že dvere bytu sa zatvoria, práve keď si uvedomíme, že sme kľúče nechali doma, alebo že keď ideme na dovolenku, a všetci ostatní tiež. Keď sa vraciame domov, vracajú sa aj všetci ostatní. Takých zákonov, ako sú Murphyho, je však, samozrejme, viac. Napríklad: Keď raz odbočíme nesprávnym smerom, potom to už robíme sústavne. Alebo: Ľudia, ktorí nosia klobúky, oplešivejú. Ale čo ak je všetko inak? Čo ak klobúky nosia plešiví ľudia, pretože im je zima na hlavu? Naivný vedec však neverí, že na hlavu môže byť zima. Má aj hmlistú predstavu, že to, čo sa zakrýva, zvyčajne hynie. Rastliny a zvieratá trpia, tak prečo nie aj vlasy? Klobúk dolu pred naivným vedcom!
Vedecké vysvetlenie
Tento fenomén, že chleba vám spadne na zem vždy namazanou stranou, je možné vysledovať do polovice 19. storočia. Tento fenomén skúmalo viacero prác vedcov. Dokázal to teraz fyzik Rober Matthews, ktorý už v minulosti fyzikálnym zákonom preukázal, že maslový chlieb padne na zem väčšinou maslovou stranou na základe fyziky a nie iba zlej predtuchy. R. Matthews zákony vedecky skúmal a zistil, že niektoré objektívne platia.
Padá spravidla z výšky jedného metra, z ruky alebo zo stola. Preklopením cez okraj získa krútiaci moment a počas pádu sa otočí asi o 180 stupňov. To, ako stranou padne chlieb na zem vo veľkom závisí, z akej výšky vám spadne a aj to, akú mu dáte hybnú silu. Ak vám padne chlieb zo stola (alebo z podobnej výšky ako vysoký je priemerný stôl), tak je vysoko pravdepodobné, že padne namazanou stranou na zem. Väčšina kuchynských stolov je vo výške, ktorá neumožňuje chlebu s maslom otočiť sa dostatočne na to, aby mal rovnakú príležitosť padnúť na obe strany.
Štúdia televízneho seriálu BBC Q.E.D. z roku 1991, ktorá odhalila, že ak toast vyhodíte do vzduchu, tak je 50% šanca, že spadne, resp. nespadne na zem namazanou stranou.
Prečo je to tak? Odpoveď na túto otázku sa už snažilo nájsť mnoho laikov. Tentokrát si na problém z bežného života posvietili dokonca aj ľudia z univerzitnej pôdy v anglickom Manchestri. Najdôležitejšia zo všetkých hodnôt je výška stola, ktorá sa vo väčšine domácností pohybuje okolo 76 centimetrov. Ak k tomu pridáme ešte nejakých 30 centimetrov, ocitneme sa na úrovni výšky rúk, čo nám takisto príliš nepomôže. Z približne metrovej výšky dokáže chlieb spraviť len takzvané „polosalto“ a keďže je maslo natreté na vrchnej strane, podarí sa mu iba polovičná otočka. Zo 100 dopadlo nešťastne až 81 krajcov. Profesor Chris Smith zhodil na zem 100 natretých krajcov chleba a až 81 z nich pristálo na podlahu tak, akoby si to neželal nikto z nás. 19 zachránených kúskov chleba svedčí o tom, že tento prípad má aj svoje výnimky, respektíve, že sa nemôže brať do úvahy iba výška, z ktorej krajec padá. Práve výška však hrá tú najdôležitejšiu úlohu. Podľa odborníkov z Manchestru by bolo ideálne, keby stôl meral 2,438 metra, čiže na ceste ku kobercu by chlieb absolvoval 360 stupňovú otočku. Nevyhnutnosťou je aj to, aby pádu nepredchádzali „otáčky navyše“, keď sa snažíte svoje raňajky zachytiť. V mnohých prípadoch však paradoxne vďaka tomu ostane koberec i pečivo bez ujmy.
Fenomén starý takmer 180 rokov. O teóriu padajúceho chleba sa po prvýkrát začali mediálne zaujímať Američania už v roku 1835. V mesačníku New York Magazine vyšiel prvý článok, v ktorom sa riešilo, prečo to zvyčajne nevyjde podľa našich predstáv.
Psychologický aspekt
Je tu však aj psychologický aspekt. Ľudia si často pamätajú negatívne udalosti viac než pozitívne alebo neutrálne. Ak teda nabudúce pristane váš telefón na zemi obrazovkou, môžete si aspoň povedať, že to nie je iba zlá sila vo vesmíre, ale jednoducho fyzika.
Práve na tejto skutočnosti postavila marketingovú kampaň spoločnosť Motorola, resp. Lenovo, keďže ich najnovší smartfón Moto X Force (Droid Turbo 2) je odolný voči rozbitiu a spoločnosť okolo toho už narobila dosť rozruchu. Teraz svoje skúsenosti a pozorovania presunul na oveľa modernejšie odvetvie - pády smartfónov.
Veselá knižka Prečo padne chlieb vždy maslovou stranou nadol? sa pokúša rozumom vysvetliť Murphyho zákony. Autor sa vracia až do doby kamennej a hľadá i nachádza odpovede napríklad aj na otázku, prečo sa ľudia boja pavúkov, čo je šiesty zmysel či svedomie, ale aj to, prečo sa vždy, keď niečo hľadáme, vraciame na to isté miesto, a prečo, keď raz odbočíme nesprávne, robíme to potom sústavne.
Každý si môže overiť, prečo chlieb padá maslovou stranou nadol.
Roztriedil som ich do štyroch kategórií. V prvej je 30 percent pesimistických záverov vyplývajúcich z lajdáctva a chybných postupov. Podnet na nápravu hovorí, že nikdy nie je čas urobiť niečo poriadne, ale vždy musí byť čas urobiť to znova. 35 percent výrokov sa opiera o ignorovanie rastu entropie a kontinuity vývoja. V tretej skupine je 21 percent absurdností - ako "nech bicykluješ hocikam, vždy ideš do kopca". Štrnásť percent tvrdení, ktorými som začal, sa dá analyzovať na základe fyziky alebo psychológie.
Fyzika 6. ročník - Pokus s chlebem
Keďže nemôžem preto ani cez deň zaspať, musím otvoriť pre pokoj v duši diskusiu, o ktorej očakávam konečné vyriešenie tohto rébusu. Vážené a vážení, mačka dopadne vždy na nohy. Chlieb s maslom na natretú stranu. Ale ten chlieb ma na chrbte pevne priviazaný, aby sa nezošmykol. Tu platí poučka z fyziky zo 6. ročníka. "Mačka zo stromu spadnuvšia s chlebom čo je maslom natretý , na chrbát tuho priviazaný aby sa nezošmykol, sa vždy najprv zrúbe na nohy, a vzápätí sa na chlieb čo je maslom natretý prevalí". Si zabudol?
Si zabudol? ehm moj otec par rokov dozadu s kamaratmi vymysleli, ze by si mohli otvorit cestovnu kancelariu na zaklade tohto javu... pretoze macka s chlebom na chrbte bude nekonecne dlho levitovat v priestore, staci si sadnut na chleba s maslom na jej chrbte, poriadne vysoko vyhodit, pockat kym sa zemegula otoci tak, aby sme levitovali nad miestom, kam chceme ist na dovolenku a potom len odviazat chleba z macky...
Ja si myslim, ze je to uplne jednoduche. Macka dopadne na nohy a ten priviazany chlieb nie je na zemi, ale na macke a tak je to v poriadku aj ked je maslovou stranou hore.
mačka nikdy nedopadne pretože nedokáže vyriešiť problém čo platí skôr: či to, že mačka dopadne vždy na nohy, alebo to, že chlieb padne vždy natretou stranou dole.... a tak sa chudera mačka stále točí dokola - raz na nohy, raz chlebom nadol....
ale ak budeme predpokladať, že chlieb padne natretou stranou vždy dole, potom prítomnosť cestovateľa nacapeného na chlebe budeme musieť vnímať ako ďaľšiu vrstvu na chlebe s maslom (napr. chlieb, maslo, džem kde cestovateľ by suploval džem) čo by šlo, ale s tým pádom na zem by to bolo horšie....
Samozrejme, najlepšie na video a pokus zopakovať dvanásťkrát aby bol dostatočne empiricky. je to logické, či nie?
Keď priviažeme ten chlieb k mačke, bude to ako závažie len pre mačku...
Ak natretý chlieb chudere mačke na chrbát priviažeme, dôležitá pre odpoveď, či dopadne mačka na nohy alebo chleba na namazanú stranu, bude váha chleba s maslom oproti váhe mačky.+ pôjde aj o to, či je mačka nažive.
funguje to aj na psovi?
Zisťujem, že som predostrel konečne závažnejšiu tému ako rast inflácie, zdražovanie potravín a zadĺženosť Grécka. Ďakujem vám všetkým za váš vysoko angažovaný občiansky postoj!
Mačka dopadne vždy na všetky štyri. Samozrejme, z výšky, resp. z miesta, kde sa práve dostala (strom, studňa, skriňa a pod.). Skúšať ju "hádzať" z nejakého poschodia, to ani zo srandy. A ten chlieb? Heureka.sk
