Prídavné mená sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré vyjadrujú určité príznaky vecí. Sú najužšie späté so substantívami a spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam. Na základe sémantického významu patria medzi autosémantické (plnovýznamové) slová, majú teda aj lexikálny, aj gramatický význam. Podľa morfologických vlastností sú adjektíva ohybný slovný druh, ohýbajú sa skloňovaním. Na základe syntaktického kritéria patria adj. medzi autosyntaktické slovné druhy (vo vete fungujú ako vetné členy).
Prídavné mená pomenúvajú statické príznaky substancií. Pod statickým príznakom sa rozumejú: priame vlastnosti substantív (dobrý človek, vysoký dom), vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným substanciám, dejom alebo okolnostiam (drevený stôl - stôl z dreva, srdcová cieva - cieva srdca), vlastnícky vzťah (otcov kabát - kabát otca, sestrina kamarátka - kamarátka sestry).
Vzájomná tvarová odkázanosť adjektíva na subst. sa vyjadruje morfologickou kategóriou zhody (kongruencie). Základným konštituentom zhody je práve morfologická kategória rodu. Kongruentné tvary adjektíva niekedy môžu náhradne rozhodovať o zaradení trvale nesklonných substantív do príslušného menného rodu (francúzsk-y chargé d`afaires, vážen-á madam, bravčov-é karé, prázdn-e kupé). Kategóriu zhody nemajú len prídavné mená, ale aj adjektívne zámená (môj, aký, žiadny), radové a druhové číslovky (prvý, dvojaký, mnohoraký), a časť násobných čísloviek typu trojnásobný, viacnásobný a slovesné príčastia (hučiaci, volajúci; vyskočivší, naliavší; spadnutý, vyvolaný).
Pri významovej odkázanosti prídavné meno obohacuje významový obsah, ale zároveň zužuje významový rozsah podstatného mena (škola - vysoká škola - vysoká škola pedagogická). Významová zladenosť príd. a pod. zahŕňa spojenie substantíva a adjektíva a proces prechodu adjektíva k substantívam bez derivácie a bez zmeny formy - substantivizácia.
Podstatne menej je prípadov prechodu opačným smerom od subst. k adj., t.j. adjektivizácie subst., pričom niektoré subst. nadobúdajú charakter adj., niekedy až nesklonných. Dochádza tu k oslabenému chápaniu samostatnosti označeného javu - jav sa začína chápať ako vlastnosť (chudák chlap, potvora žena, mrcha deň). Tieto subst. majú v týchto spojeniach funkciu nezhodného prívlastku, nenadobúdajú kategórie adj., a sú expresívnejšie. Okrem toho je medzi nimi aj ten rozdiel, že pri neživotných subst. sa zvyčajne používajú len ohybné podoby.
Druhy prídavných mien
Za základné klasifikačné kritérium pri triedení adj. sa považuje kombinované sémanticko-slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy sa adj. delia na:
- Vlastnostné adj. (proprietatívne) - zámenným korelátom je zámeno aký, taký.
- Privlastňovacie adj. - ich jadro tvoria neodvodené čiže slovotvorne nemotivované adj.
Akostné prídavné mená
Skupinu akostných adj. tvoria sa od nich sufixami nové adj., tzv. akostné adj. sa ďalej členia na čisto akostné (kvalifikačné) a akostno-vzťahové. Kvalifikačné adj. pomenúvajú také vlastnosti, ktoré buď bezprostredne vyplývajú z empirického poznania a opísania skutočnosti (ostrý, kyslý, žltý), alebo zo subjektívneho hodnotenia (pekný, veselý, pomalý). Podľa miery vzájomného zastúpenia kvalitatívnosti, aprécie a intenzitnosti rozlišujeme dve skupiny kvalifikačných adjektív: kvalitatívne (nestupňujú sa, lebo vyjadrujú krajnú vlastnosť: bosý, holý, slepý. Tvoria rovinu vlastnosti nižšej abstrakcie. Patria sem predovšetkým adj.)
Akostno-vzťahové adj. sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a de-verbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci).
Všetky akostné adj. majú v súčasnosti už len tzv. dlhú podobu. Krátke čiže menné tvary majú iba adj. dlžen, vinen, hoden. Krátke tvary môžu stáť len v prísudku (Nie som nikomu nič dlžen.) alebo doplnku (Necítil sa vinen.). Osobitné postavenie má adj. rád - nerád. Nemá paralelnú podobu a nikdy sa nepoužíva ako prívlastok.
Vzťahové prídavné mená
Tvorí jadro celého súboru adj. Sú to sekundárne, vždy odvodené vlastnostné prídavné mená. Označujú statické príznaky substancií. Tieto adj. Vzťahové adj. sa tvoria aj deriváciou (predovšetkým príponami - vyše 90%), aj kompozíciou. Väčšou produktivitou sa vyznačuje tvorenie adj. skladaním. Zložené adj. vyjadrujú vzťah k danému deju, napr. Najrozšírenejšie sú také určovacie zložené adj., ktoré vyjadrujú v prvej časti bližšie určenie, vlastnosť druhého prvku. Okrem zlučovacieho a určovacieho typu rozlišujeme ešte zrazeniny (tie si v prvej časti zachovávajú relačnú morfému a majú obrátený slovosled, napr. schopný života - životaschopný, hodný úcty - úctyhodný) a posesívne adj. (niekto alebo niečo má vlastnosť vyjadrenú zloženým základovým slovom, ide zväčša o adjektívno-substantívny základ).
Vzťahové adj. sa vnútorne členia na dve samostatné skupiny, a to na klasifikačné (vyj. číry vzťah, často len veľmi všeobecnej súvislosti s javom, ktorý pomenúva fundujúce slovo odvodeného adj., napr. krupicový, vajcový, strelný. Nedajú sa stupňovať.) a vzťahovo-akostné (primárne vyj. vzťah a v tomto pôvodnom význame sa nestupňujú, sekundárne však aj vlastnosť a vtedy pri posunutí významu nadobúdajú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania: raketový (motor) - raketový (= prudký) štart, drevený (stôl) - drevený (=meravý) tanečník).
Druhové prídavné mená
Tvoria významnú a pomerne početnú skupinu vzťahových adj. Tvoria sa od všeobecných subst. pomenúvajúcich prevažne zvieratá alebo osoby (skutočné i fiktívne), preto sa nazývajú aj zvieracími alebo živočíšnymi adjektívami. Tvoria sa predovšetkým príponou -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi, napr. lev - leví, -ia, -ie; netopier - netopierí, -ia, -ie. Čiastočne závislým variantom konverzného slovotvorného formantu -í, -ia, -ie je príponový slovotvorný formant -ací. Tvoria sa ním druhové adj. k názvom zvierat stredného rodu zakončených na -a (jahňa - jahň-ací, kozľa - kozľ-ací). Podobne je to i pri slove knieža - kniež-ací. Pred variantnou príponou -ací v subst. Pri odvodzovaní druhových adj. sa v slovotvornom základe realizuje alternácia vokál/nula, a to e/0 (pes - psí, srnec - srnčí) alebo o/0 (orol - orlí, voš - vší). Pri tvorení druhových adj. sa niekedy vedľa seba vyskytujú slovotvorné varianty tvorené od toho istého základu aj konverzným formantom -í, aj príponovým formantom -ací (rybí/rybací). V niektorých prípadoch sa druhové adjektívum netvorí formantom -í/-ací, ale formami vzťahových adj. -ský, -ový (kôň - konský), resp. adj. tvorené obidvoma typmi formantov jestvujú popri sebe v rovnakej platnosti (vôl - volí/volský, pstruh - pstruží/pstruhový).
Pri druhových adj. ich zámenným korelátom je opytovacie zámeno čí, čia, čie.
Privlastňovacie prídavné mená
Privlastňovacie adj. sú desubstantíva, tvoria sa len od názvov substancií chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Od maskulín sa tvoria príponou -ov/-a, -o (bratov, Jurajov, psov), od feminín sa tvoria príponou -in/-a, -o (susedkin, Aničkin, veveričkin). Privlastňovacie adj. sa tvoria len k menám mužských a ženských osôb a zvierat. Od neutier je tvorenie vylúčené. Netvoria sa ani od všeobecných a vlastných subst., ktoré majú podobu adj. Pomerne zriedka sa privlastňovacími príponami -ov/-in tvoria adj. k názvom zvierat (ak ide o jednotlivé zviera alebo o personifikáciu: psova (Dunčova) búda, medveďov brloh). Ak je majiteľ veci bližšie určený privlastňovacím zámenom, existujú dve možnosti vyjadrenia: môjho otcova roľa - roľa môjho otca, tvojej matkina záhrada - záhrada tvojej matky. Druhý spôsob vyjadrenia má knižnejší, oficiálnejší ráz.
Stupňovanie prídavných mien
Stupňovanie je lexikálno-gramatická kategória adj. Stupňujú sa len akostné adj., aj to nie všetky. Formy jednotlivých stupňov možno pokladať za súčasť lexémy príslušného adjektíva, nie za osobitné lexikálne jednotky.
Možnosť stupňovania ako kritérium klasifikácie adj.:
- Stupňované - majú stálu kategóriu stupňovania, napr.
- Stupňovateľné - nadobúdajú kategóriu stupňovania pri posunutí významu. Ich základný význam je síce vzťahový a v takomto význame sa preto nedajú stupňovať: drevený (stôl) = stôl z dreva, detské (šaty) = šaty pre deti, živý (tvor) = tvor, ktorý žije.
- Nestupňovateľné - nemôžu mať kategóriu stupňovania, nikdy sa nestupňujú. Stupňovanie je vylúčené pri privlastňovacích a druhových adj. Z akostných adj. sa nestupňujú tie, čo vyjadrujú krajný príznak, ktorý je kvalitatívne nepremenný, absolútny (živý, mŕtvy, nebohý, nemý, slepý, bosý, holý, nahý, zdravý, chorý, cudzí, číry, prázdny), sekundárne adj. (tehlový, gaštanový, oceľový), adj., ktoré sú súčasťou odborného termínu alebo vlastného subst.
Spôsoby stupňovania
- Syntetické - 2. a 3. stupeň sa tvoria pomocou sufixov.
- Analytické (opisné, viacslovné) - 2. a 3. stupeň sa tvorí spojením základnej podoby adj. s 2. a 3. stupňom prísloviek veľa (mnoho) a málo: viac, najviac - menej, najmenej.
Základným a bezpríznakovým typom skloňovania je vzostupné relatívne syntetické stupňovanie. Ostatné typy (zostupné, absolútne, analytické) sú príznakové, resp. sa vôbec nerealizujú.
Kategória stupňovania je vždy trojčlenná, má tri gramémy: pozitív, komparatív, superlatív. Pozitív je 1. stupeň, je to stupeň základný, významovo i formálne bezpríznakový. Komparatív je 2. stupeň čiže porovnávací. Vyjadruje väčšiu mieru vlastnosti substancie ako iná, ku ktorej sa prirovnáva. Tvorí sa pridaním formantu -ší alebo -ejší k tvarotvornému základu adj. Formant -ší je dvojmorfémový, skladá sa z modifikačnej morfémy -š a z relačnej morfémy skloňovacieho typu cudzí: -í, -ia, -ie. Tento format sa používa pri adj. neodvodených a pri ktorých tvarotvorný základ sa končí: - len na jednu spoluhlásku (okrem sykaviek a v niektorých prípadoch aj na p, m, t), napr. mladý, chudý, suchý, divý, starý, tupý, strmý, bohatý; - na dnes už neživé derivačné morfémy -k-, -ok-, -ek- a ktoré pri tvorení komparatívu vypadávajú, napr. Pri niektorých adj. sa dlhá samohláska alebo dvojhláska v tvarotvornom základe adj. skracuje (úzky, blízky, biely) - vokalická kvantitatívna alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál. Formant -ejší je trojmorfémový, pôvodný formant -ší je rozšírený o interfigovanú morfému -ej-. Pri takýchto adj. alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál je tu obmedzená len na jediné pomenovanie (čierny - černejší; ie/e). Táto alternácia sa postupne likviduje a dvojhláska -ie- sa ponecháva (čiernejší). Takisto sa realizujú konsonantické alternácie typu: d/ď, t/ť, n/ň, l/ľ (dutý, krásny, rýchly). Pri niektorých neodvodených adj. sa komparatív tvorí nepravidelne. Ide o tzv. nepravidelné stupňovanie. Majú ho tieto adj.: dobrý - lepší, zlý - horší, malý - menší, veľký - väčší, pekný - krajší. Komparatívny tvar sa tvorí zo supletívneho základu. Supletivizmus je pri adj. častejší ako pri subst. (človek - ľudia). Tvar krajší sa neuvedomuje ako komparatív k adj. krásny, ale ako (nepravidelný) tvar adj.
Superlatív je 3. stupeň, je to stupeň najvyšší. Vždy sa tvorí úplne pravidelne pomocou predpony naj-, ktorá sa pridáva ku komparatívu (najmilší, najhrubší). Mechanické tvorenie tretieho stupňa adj.
Skloňovanie prídavných mien
Skloňovanie je sústava relačných morfém na realizáciu zhody adj. s nadradeným subst. Pre skloňovanie adj. a adjektívalií sa používa termín kongruentné skloňovanie, ktoré sa vyznačuje tým, že podoba tvaru je určovaná tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované (vysoký strom - rod, číslo, pád adjektíva vysoký je určovaný tvarom subst. strom, ktoré je zasa determinované adj.). V súčasnej slovenčine jestvuje len tzv. zložené skloňovanie adj. s charakteristickými dlhými relačnými morfémami, ktoré sú výsledkom stiahnutia (kontrakcie) koncovej samohlásky menného základu adj. a prvej slabiky zámena (dobra jeho → dobrého).
Adj. má osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické (tvarovo totožné). Celkove je v slovenčine možných 23 modifikácií zhody adj. s nadradeným subst., a to 15 v singulári a 8 v pluráli.
Skloňovacie vzory prídavných mien
Podľa zakončenia adj. v N sg. rozlišujeme tieto skloňovacie vzory:
- Pekný - tvrdý vzor, spomedzi všetkých vzorov adj. zahŕňa: subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj.; adjektiváliá, ktoré majú v N sg. relačnú morfému -ý, -á, -é/-y, -a, -e (aký, ktorý, každý, iný, taký, samý, prvý, piaty, vyvolaný, schválený, ustatý, zaplatený). Skloňovanie adj. vzoru pekný je v súčasnej spisovnej slovenčine ustálené. Pádové prípony sa skracujú pod vplyvom rytmického krátenia. Konsonanty d, t, n, l sa pred vokálmi -í, -i, -e vyslovujú tvrdo. Vlastné mená inoslovenského pôvodu sa v spisovnej slovenčine skloňujú ako adj. Niektoré vlastné mená sa neskloňujú ako adj. ale ako subst. (Tolstoj - Tolstoja namiesto Tolstého, Trubeckoj - Trubeckoja namiesto Trubeckého).
- Cudzí - mäkký vzor, zahŕňa svojím skloňovaním primárne i sekundárne vlastnostné adj., subst. vzniknuté ich substantivizáciou, komparatívy i superlatívy adj. a adjektiváliá, ktoré majú v N sg. • subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj. Vzory pekný a cudzí sú vlastne variantmi toho istého typu. Rozdiel je len v pravopise a v tom, kde je v prípade tvrdého vzoru pekný dlhý vokál é, á, ú (pekného, -á, -ú) je v mäkkom vzore cudzí dvojhláska ie, ia, iu. V podstate nastáva priblíženie mäkkého vzoru cudzí k tvrdému vzoru pekný (o peknom, o cudzom; s peknou, s cudzou; o peknej, o cudzej - G, D, L).
- Páví - mäkký vzor, teoreticky je neuzavretý a produktívny. K druhovým adj. s príponou -í, -ia, -ie patria adj. utvorené od názvov zvierat a iných živočíchov alebo bytostí zakončené na -ík, (brhlík, červík, kamzík, kolibrík). Nastáva tu striedanie í/i v koreňovej slabike pred slovotvornou príponou (brhličí, červičí). Zároveň sa tu realizuje aj konsonantická alternácia k/č pred slovotvornou príponou -í. Rovnako treba uplatňovať obidva druhy alternácie aj pri tvorení živočíšnych adj. Zákonitosť striedania á/a sa rozširuje i na ďalšie prípady uvádzaním dvojtvarov (vták - vtáčí/vtačí), ako i na striedanie ú/u (kohút - kohútí/ kohutí). Podľa vzoru páví sa skloňujú druhové (živočíšne) adj. utvorené príponou -í, -ia, -ie od zvieracích subst. (lev - leví), od niekoľkých osobných (skutočných aj fiktívnych) subst. (človek - človečí, baba - babí, striga - stridží, obor - obrí) a výnimočne aj od subst. označujúcich veci (v umeleckom a hovorovom štýle), napr. socha - soší, smrek - smrečí.
V skupine adj. vzoru páví sa vyskytujú aj adj. odvodené od subst. Pretože po spoluhláske j nemôže byť z foneticko-fonologických príčin dvojhlásky ia, ie, iu pádové prípony obsahujúce vokály sa skracujú: papagájeho, papagájemu, papagája (N sg. feminína), papagáju. Adj., ktorých tvarotvorný základ sa končí na ď, ť, ň, ľ, napr. hadí, kohútí/kohutí, vraní, včelí zachovávajú mäkkosť spoluhlásky vo všetkých pá...
Nemecké koncovky prídavných mien | Skláňanie prídavných mien v nominatíve
Okrem vzorov pekný, cudzí a páví poznáme aj vzory pre individuálne privlastňovacie prídavné mená: otcov a matkin.
Vzor otcov sa používa pre individuálne privlastňovacie prídavné mená, ktoré privlastňujú jednotlivcovi mužského rodu. Napríklad: bratov.
Vzor matkin sa používa pre individuálne privlastňovacie prídavné mená, ktoré privlastňujú jednotlivcovi ženského rodu. Napríklad: sestrin.
Prídavné mená sú jedným z gramatických slovných druhov, ktoré vyjadrujú určité príznaky vecí, pričom ide o ohybný slovný druh, pretože je možné ho skloňovať alebo stupňovať. Akostné prídavné mená slúžia na pomenovanie príznaku, ktorý pozorujeme zmyslami. Privlastňovacie prídavné mená zase vyjadrujú určitý vlastnícky vzťah k podstatným menám, a to sú napríklad Sládkovičova škola, mamina kabelka, Adamova kniha. Pri pravidelnom stupňovaní (napr. nízky, veselý, rýchly…) ostáva koreň prídavného mena nezmenený, mení sa prípona -ší/-ejší (v 2. a 3. stupni) a pridáva sa prípona naj- (v 3. stupni). Pri nepravidelnom stupňovaní (napr. dobrý - lepší, zlý - horší) sa mení koreň slova. Druhým znakom ohybnosti prídavných mien je ich skloňovanie, ktoré sa vždy vzťahuje na podstatné meno, na ktoré sa adjektívum viaže. To znamená, že pri mužskom rode je zakončenie prídavných mien koncovkou -ý, pri ženskom rode je to koncovka -á a pri strednom rode koncovka -é.