Priemerné ceny bravčového mäsa na Slovensku a faktory, ktoré ich ovplyvňujú

Bravčové mäso je dlhodobo najpopulárnejším druhom mäsa na Slovensku. Z celkovej ročnej spotreby mäsa, ktorá predstavuje 72,5 kg na obyvateľa, pripadá na bravčové mäso 40,6 kg. Napriek tejto popularite čelí domáca produkcia bravčového mäsa viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jeho dostupnosť, kvalitu a cenu.

Aktuálna situácia na trhu s bravčovým mäsom

Bravčové mäso oproti minulému roku zlacnelo. Podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa dá kilogram kúpiť za menej ako štyri eurá. Naposledy toľko stálo v roku 2019. Ceny bravčového mäsa v medziročnom porovnaní klesli. Napríklad bravčové karé zlacnelo o 21 percent. Podľa ŠÚ SR stálo v decembri 2024 kilo 4,87 eura. V decembri 2025 to bolo menej o 1,04 eura. Cena bravčového pliecka klesla zo 4,11 eura na 3,39 eura.

Súčasná nízka cena bravčového mäsa však neteší farmárov. „Ešte stále sa tento trh, respektíve oblasť chovu ošípaných nespamätala z týchto veľkých dôsledkov slintačky a krívačky. Aktuálne sa hovorí o tom, že naši chovatelia prerábajú na chove ošípaných približne 30 až 50 eur na jeden kus ošípanej,“ priblížila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Cena pliecka za posledné roky takmer vôbec neklesla pod štyri eurá. V roku 2025 bola takáto cena skôr pravidlom. Podľa odborníka ceny bravčového mäsa môžu zostať na rovnakej úrovni ešte niekoľko mesiacov. „Očakáva sa, že v priebehu druhého pol roka by sme mohli byť svedkami rastu cien bravčového mäsa, a to vzhľadom na otvorenie sa exportných trhov, ako je Čína,“ uviedol segmentový manažér pre agrobiznis VÚB banky Martin Hubinský.

Cena bravčového mäsa za posledné dva týždne výrazne vzrástla, a to až o vyše 13 percent. Dôvodom je slintačka a krívačka (SLAK) i obchodná vojna medzi USA a Čínou. Za týmto masívnym nárastom ceny je okrem ochorenia slintačka a krívačka aj nízka ponuka ošípaných a taktiež prudko sa zvyšujúci dopyt po komodite, ktorý je okrem iného výsledkom zostrujúcej sa obchodnej vojny medzi USA a Čínou, čo komplikuje dovozy americkej bravčoviny do Číny a tým spôsobuje masívny export bravčového mäsa z Európy.

Faktory ovplyvňujúce ceny a produkciu

Dôvod poklesu cien

Dôvodom nízkej ceny je pandémia slintačky a krívačky. Bravčové mäso v predajni potravín. TASR/Roman Hanc. Dôvodom je podľa farmárov pandémia slintačky a krívačky, pre ktorú sa slovenské bravčové mäso nemohlo predávať v zahraničí.

Ekonomika a konkurencia

Hlavnou príčinou úpadku chovu ošípaných na Slovensku je ekonomika. Slovenskí chovatelia, malí či veľkí, nedokážu konkurovať zahraničnej produkcii.

Spotrebiteľské preferencie a dovoz

Napriek tomu, že spotrebitelia v prieskumoch deklarujú preferenciu domáceho mäsa, v skutočnosti sa rozhodujú podľa ceny. Až 80 % bravčového mäsa sa na Slovensku predá v zľave.

Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Väčšina mäsa, ktoré zjedia slovenskí spotrebitelia, pochádza práve spoza hraníc. Najviac ho dovážame z Poľska, Nemecka a Českej republiky. Z desiatich rezňov, ktoré si spotrebitelia kúpia v obchode, sú slovenské možno len dva. Reťazce sa síce hlásia k predaju slovenského bravčového mäsa, ale najlepšia zo všetkých sietí SAMO má podiel na tržbách zo slovenského mäsa 18 percent, priemer všetkých ostatných reťazcov je 10 percent, čiže podiel mäsa z dovozu na pultoch dosahuje 90 percent!

Kvalita slovenského bravčového mäsa

Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre už šiesty rok testuje slovenské a zahraničné mäsá. Z analýz vyplýva, že slovenské bravčové mäso má v porovnaní s niektorými zahraničnými lepšie nutričné hodnoty a nižšie hmotnostné straty pri grilovaní. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Slovenské mäso má tiež najnižšiu hodnotu elektrickej vodivosti, čo znamená, že je menej bledé, mäkké a vodnaté.

Spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku

Priemerná slovenská domácnosť podľa údajov Spotrebiteľského panelu GfK ročne skonzumuje takmer 115 kilogramov mäsa a mäsových výrobkov. Dáta agentúra GfK zbierala od júna 2023 do mája 2024, teda v čase, keď už vplyv vysokej inflácie pomaly poľavoval.

„Na nákup mäsa a mäsových výrobkov sa domácnosti vyberajú v častej frekvencii. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a v uplynulých dvanástich mesiacoch na tento sortiment minula viac než 700 eur. Najčastejšie sa tento sortiment nakupuje v supermarketoch.

Niektorý z druhov čerstvého mäsa si aspoň raz v sledovanom období zakúpili takmer všetky domácnosti. Typická domácnosť si čerstvé mäso domov z obchodu priniesla približne raz za 9 dní, pričom za jeden nákup zaplatila v priemere 7,9 eura a za rok naň minula viac ako 300 eur. Približne každé druhé euro minuli domácnosti na nákup čerstvého mäsa v akcii.

Mäsové výrobky, či už balené, alebo nebalené, sú podľa Spotrebiteľského panelu GfK medzi slovenskými domácnosťami taktiež obľúbenou súčasťou nákupov, o čom svedčí okrem vysokého počtu kupujúcich aj vysoká frekvencia nákupov. „Celkovo za rok si mäsové produkty prinesú z obchodu domov takmer všetky domácnosti, a to v priemere raz za 4 dni, pričom pri jednom nákupe minú 4,4 eura. V rámci mäsových výrobkov sú z hľadiska počtu kupujúcich a frekvencie nákupov najobľúbenejšie šunky, salámy a párky.

Šunky si aspoň raz za posledných 12 mesiacov kúpila takmer každá domácnosť a tiež ide o najčastejšie nakupovaný mäsový výrobok, ktorý si do košíka vložia domácnosti každých 9 dní. Väčšina kupujúcich obľubuje bravčovú šunku. Kuraciu šunku si kúpili traja z piatich kupujúcich, morčaciu takmer každá druhá domácnosť.

„Spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú kvalitnejšie a prémiové mäsové výrobky. Veľký dôraz kladú aj na zloženie výrobkov a ich kvalitu. Zároveň sú zákazníci konzervatívnejší a menej často vyhľadávajú nové chute,“ hovorí Patrik Pencák. „Všímame si, že rastie dopyt po lokálnom mäse, kde sú zvieratá chované eticky a udržateľne. Flexitariánstvo je hlavným prúdom, kde konzumenti uprednostňujú kvalitu nad kvantitou.

Mäso a mäsové výrobky majú svoje nutričné prínosy, ktoré iné alternatívne produkty nijako nedokážu v plnej miere nahradiť. Mäso je nenahraditeľným zdrojom živočíšnych bielkovín, ale obsahuje tiež vitamín B12, ako aj železo, selén či fosfor.

Čerstvé mäso alebo mäsové výrobky nakúpi podľa prieskumov aspoň raz ročne každá slovenská domácnosť. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a ročne na tento sortiment minie približne 600 €. Prieskumy odhalili, že najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy. Podľa zistenia GfK si niektorý z druhov čerstvého mäsa aspoň raz v období od augusta 2021 do júla 2022 zakúpili v podstate všetky domácnosti. Typická slovenská domácnosť si čerstvé mäso z obchodu domov prinesie približne raz za 9 dní a minie naň celkovo 260 €. Výdavky na mäso pritom predstavujú o niečo viac ako dve pätiny z celkových výdavkov na mäso a mäsové výrobky.

„Čerstvé hydinové mäso oslovuje k nákupu 9 z 10 slovenských domácností. Najviac domácností sa za jeho kúpou vyberá do diskontných predajní. Podľa prieskumov si jedna slovenská domácnosť za sledovaných 12 mesiacov (od augusta 2021 do júla 2022) do svojho nákupného košíka vložila 35kg hydinového mäsa a celkovo naň minula takmer 120 €. Nákupy hydiny v akciovej cene využilo v tomto období 8 z 10 domácností, pričom nákupy v akcii tvorili v sledovanom období približne 1/2 výdavkov na nákupy hydiny. Tesne za hydinovým mäsom nasleduje, podľa zistení GfK, čerstvé bravčové mäso. Priemerná domácnosť kúpi bravčové mäso 19-krát za rok a z jedného nákupu si odnáša v priemere 1,7kg mäsa. Hovädzie mäso si aspoň raz v sledovanom období kúpilo 6 z 10 domácností.

Okrem mäsa vyhľadávajú slovenskí nakupujúci aj rôzne mäsové výrobky, a to balené či nebalené, ponúkané v chladiacich a obslužných pultoch. Tieto tovary sú dôležitou a stabilnou súčasťou potravinových nákupov. „Celkovo za rok si mäsové produkty prinesú z obchodu domov takmer všetky domácnosti a to v priemere raz za štyri dni, pričom v rámci jedného nákupu minú takmer 4 €. Nákupy za zvýhodnenú cenu tvoria v rámci týchto výrobkov menší podiel ako je to pri mäse, nedosahujú ani tretinu z výdavkov na mäsové produkty. Najviac sa mäsové výrobky nakupujú v supermarketoch a diskontoch,“ hovorí V. Némethová z GfK.

Zo sortimentu mäsových výrobkov sú momentálne najobľúbenejšie šunky. Aspoň raz za posledných 12 mesiacov si šunku kúpila takmer každá slovenská domácnosť, no a z jedného nákupu si odniesli balenie s gramážou 260g. Takmer 2/5 z výdavkov na balené šunky pritom smerovali na produkty v akcii. Obľúbené medzi Slovákmi sú aj párky, balené alebo aj nebalené. „Tieto výrobky si nakúpilo v rámci sledovaného obdobia až 93% kupujúcich. Domácnosti ich nakupujú v priemere raz za tri týždne a uprednostňujú balenia po 540g. Akciové nákupy predstavujú v tomto prípade 30% z výdavkov na tento typ mäsových výrobkov. Párky si do svojich nákupných košíkov vkladajú vo väčšej miere domácnosti s dospelými členmi a minú za ne ročne 75 €,“ dodáva V. Némethová.

História a súčasnosť chovu ošípaných na Slovensku

V minulosti mal chov ošípaných na Slovensku silné zázemie. Ešte v roku 1990 sa 30 % bravčoviny vyprodukovalo v domáckych chovoch, pričom ošipárne boli bežnou súčasťou družstiev a štátnych majetkov. Avšak, v priebehu posledných 35 rokov došlo k výraznému poklesu chovu ošípaných. Družstvá až na výnimky postupne pozatvárali farmy ošípaných a takmer vymizol kedysi rozšírený samozásobiteľský chov prasiat. Počet prasníc, ktoré sú základom každého chovu, klesol z 180-tisíc v 90. rokoch na necelých 28-tisíc v roku 2024, čo predstavuje pokles o 85 %.

Po roku 1990 zaniklo aj množstvo veľkých priemyselných bitúnkov, vrátane tých v Bratislave, Nových Zámkoch a Ružomberku. Zázemím rozsiahlej živočíšnej výroby boli aj kafilérie. V súčasnosti je na Slovensku 2 607 komerčných fariem, ale len minimum z nich je skutočne produktívnych, ledva 20. V krajine máme 32 bitúnkov a 130 rozrábok. Najslabším článkom celého spracovateľského reťazca sú bitúnky, ekonomika im nevychádza, lebo pri stenčujúcom sa počte zvierat idú iba na 50 percent využiteľných kapacít.

Bezpečnosť potravín

V posledných dňoch médiá obletela správa o výskyte nadmerného množstva veterinárneho liečivá benzimidazolu v bravčovom mäse u našich západných susedov. Takéto mäso sa nakoniec dostalo aj na Slovensko. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR prijala opatrenia a informovala, že z Českej republiky bol na Slovensko expedovaný aj výrobok, ktorý sa našťastie nedostal do obchodov k zákazníkom.

ŠVPS SR prijala prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) oznámenie o prítomnosti benzimidazolu v bravčových polovičkách pôvodom z Belgicka. Odberateľom na Slovensku sa predmetné mäso dostalo cez dodávateľa z Poľska. Následne dostala od českého kontrolného orgánu informáciu, že do obchodnej siete Kaufland Slovenská republika bol dodaný nevyhovujúci výrobok Segedínsky guláš EC 400 s dátumom minimálnej trvanlivosti 13.1.2027 od výrobcu Hamé s.r.o. Česká republika.

Spotrebitelia, ktorí majú jeden z nižšie uvedených produktov doma, by ho nemali konzumovať a môžu ho vrátiť v mieste predaja,“ upozornila SVS. Benzimidazoly sa používajú pri liečbe parazitárnych infekcií u zvierat a ľudí. Toxické dávky sú až 30-krát vyššie ako terapeutické. Neodporúčajú sa však užívať v tehotenstve.

Hydinové mäso: Rastúca popularita a sebestačnosť

Mäso je spolu s mäsovými výrobkami významnou zložkou nákupných košíkov slovenských domácností. Na tanieroch Slovákov sa čoraz častejšie objavuje kuracie mäso, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie druhy mäsa. Jeho popularita rastie aj v celej Európe, kde hydina postúpila v rebríčku spotreby mäsa na druhé miesto, hneď za bravčovinu.

Kuracie mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa u Slovákov. Každý z nás ročne zje asi 36 kilogramov. V roku 2021 bola jeho spotreba na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa. Ten bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.

Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku nedosahuje úroveň spotreby, preto je potrebný aj dovoz zo zahraničia. Na Slovensku funguje viacero veľkochovov kurčiat, ktorých produktom je kuracie mäso. Na slovenských hydinových bitúnkoch sa v roku 2021 vyprodukovalo 77 322 ton hydinového mäsa. Na Slovensku sa podľa údajov UHS v roku 2021 vychovalo 91 311 t kurčiat (medziročný pokles o 5,3 %/ 5 124 t), 5 767 t sliepok (medziročný pokles o7,1% /o 440 t), 3 291 t moriek (medziročný nárast o 9,6 %/o 287 t), 209 t kačíc (medziročný pokles o 18,4 %/o 47 t) a 3 t husí (medziročný pokles o 95,6 %/ o 65 t).

Pokiaľ ide o hydinu, za rok 2021 bol zaznamenaný medziročne pokles produkcie v chove hydiny o 5,1 % (o 5 389 t) živej jatočnej hmotnosti. „Produkcia živej jatočnej hydiny v roku 2021 bola konkrétne na úrovni 100 581 t. V roku 2021 sa však z vyprodukovanej živej jatočnej hydiny vyviezlo na zahraničné bi...

tags: #priemerny #ceny #bravcoveho #masa