Existuje široká paleta živín a iných prísad, ktoré sa môžu použiť pri výrobe potravín, medzi ktoré patria okrem iného vitamíny, minerálne látky vrátane stopových prvkov, aminokyseliny, esenciálne mastné kyseliny, vláknina, rozličné rastliny a výťažky z bylín. Ich pridávanie do potravín sa v členských štátoch riadi rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi, ktoré bránia voľnému pohybu týchto výrobkov, nevytvárajú rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a tým priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu.
Cieľom tohto nariadenia je regulovať pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín a regulovať používanie niektorých ďalších látok alebo zložiek s obsahom iných látok ako sú vitamíny alebo minerálne látky, ktoré sa pridávajú do potravín alebo používajú pri ich výrobe za podmienok, v dôsledku ktorých dochádza ku značne zvýšenému príjmu týchto látok v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy a/alebo, ktorý by inak mohol pre spotrebiteľov predstavovať potenciálne riziko.
Primeraná a pestrá strava môže za bežných okolností poskytovať všetky živiny potrebné na normálny vývoj a udržanie zdravého života v množstvách ako sú stanovené a odporučené na základe všeobecne uznávaných vedeckých údajov. Z prieskumov však vyplýva, že tento ideálny stav sa nedosahuje pri všetkých vitamínoch ani minerálnych látkach ani u všetkých skupín obyvateľstva v Spoločenstve. V Spoločenstve sú v súčasnosti dokázateľné niektoré výživové nedostatky, aj keď nie sú veľmi častým javom. Zmeny sociálno-hospodárskej situácie v Spoločenstve a spôsob života rozličných skupín obyvateľstva viedli k rôznym požiadavkám na výživu a k zmene stravovacích návykov. Toto zase viedlo k zmenám požiadaviek na energetickú hodnotu a živiny u jednotlivých skupín obyvateľstva a k ich príjmu niektorých vitamínov a minerálnych látok, ktorý je nižší, ako je odporúčané množstvo v jednotlivých členských štátoch.
Povolené by malo byť len pridávanie tých vitamínov a minerálnych látok do potravín, ktoré sa bežne vyskytujú a konzumujú v strave, a ktoré sa považujú za základné živiny, čo však neznamená, že ich pridávanie do potravín je potrebné. Je potrebné vyhnúť sa možným sporom o identite týchto základných živín. Chemické látky využívané ako zdroje vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín, by mali byť bezpečné a mali by byť taktiež biologicky dostupné, t. j. dostupné na využitie organizmom. Z tohto dôvodu by sa mal vypracovať pozitívny zoznam týchto látok.
Takéto látky, ktoré schválil Vedecký výbor pre potraviny vo svojom stanovisku z 12. mája 1999 na základe uvedených kritérií bezpečnosti a biologickej dostupnosti, a ktoré sa môžu používať pri výrobe potravín určených pre dojčatá a malé deti, potravín na osobitné výživové účely alebo potravinových doplnkov, by mali byť súčasťou pozitívneho zoznamu látok. S cieľom udržiavať krok s vedeckým a technickým vývojom je v prípade potreby dôležité tieto zoznamy bezodkladne revidovať.
Potraviny, do ktorých sa pridávajú vitamíny a minerálne látky, vo väčšine prípadov propagujú výrobcovia a spotrebitelia ich môžu vnímať ako výrobky, ktoré majú priaznivejší výživový, fyziologický alebo iný zdravotný účinok ako podobné alebo iné výrobky, do ktorých takéto živiny nie sú pridané. Spotrebiteľov to môže viesť k takému výberu, ktorý by mohol byť v inom prípade nežiaduci.
S cieľom zabrániť takémuto možnému nežiaducemu vplyvu je potrebné uložiť určité obmedzenia na výrobky, do ktorých sa môžu pridať vitamíny a minerálne látky, okrem tých, ktoré sú prirodzeným výsledkom technologických činiteľov, alebo ktoré sa z bezpečnostných dôvodov ukážu ako nevyhnutné, ak sa pre takéto výrobky stanovia najvyššie normy obsahu vitamínov a minerálnych látok. Obsah určitých látok vo výrobku, napríklad alkoholu, by v tejto súvislosti predstavoval vhodné kritérium na to, aby sa doňho nemohli pridávať vitamíny a minerálne látky. Každá výnimka zo zákazu pridávania vitamínov a minerálnych látok do alkoholických nápojov by sa mala obmedziť na ochranu tradičných vínnych receptúr, pričom príslušné výrobky sa oznámia Komisii. Nemali by sa uvádzať žiadne tvrdenia o výživových alebo zdravotných výhodách vyplývajúcich z takéhoto pridávania.
Nadmerný príjem vitamínov a minerálnych látok môže mať nepriaznivé účinky na zdravie, a preto je potrebné stanoviť ich maximálne množstvá pri prípadnom pridávaní do potravín. Tieto množstvá musia zabezpečiť, aby bolo bežné používanie týchto výrobkov pri dodržiavaní pokynov na použitie uvedených výrobcom a v kontexte pestrej výživy pre spotrebiteľa bezpečné. Z tohto dôvodu by sa mali schváliť takéto najvyššie množstvá, a ak to bude potrebné, všetky ostatné podmienky obmedzujúce pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín, pričom by sa mali zohľadniť ich najvyššie bezpečné množstvá stanovené na základe vedeckého hodnotenia rizika, ktoré vychádza zo všeobecne uznávaných vedeckých údajov a ich možného príjmu z ostatných potravín. Okrem toho je potrebné riadne zohľadniť aj referenčný príjem vitamínov a minerálnych látok u obyvateľstva.
Výsledkom pridávania vitamínov a minerálnych látok do potravín by malo byť určité minimálne množstvo týchto živín v potravinách. V opačnom prípade by ich veľmi malé alebo zanedbateľné množstvo v týchto obohatených potravinách neprinášalo spotrebiteľovi žiaden úžitok a bolo by zavádzajúce. Rovnaká zásada stojí za požiadavkou, aby boli tieto živiny obsiahnuté v potravinách vo významnom množstve, aby sa mohli uviesť v označení výživovej hodnoty.
Vzhľadom na výživový význam výrobkov, do ktorých sú pridané vitamíny a minerálne látky, a ich možný vplyv na stravovacie návyky a celkový príjem živín by spotrebiteľ mal mať možnosť zhodnotiť ich celkovú výživovú kvalitu.
Regulácia pridávania látok do potravín
Běžná a pestrá strava obsahuje mnoho prísad, ktoré zase obsahujú mnoho látok. Príjem týchto látok alebo prísad, ktorý vyplýva z ich bežného a tradičného použitia v bežnej strave nevzbudzuje obavy a nemusí byť predmetom právnych úprav. Niektoré látky, iné ako vitamíny a minerálne látky alebo prísady, v ktorých sú obsiahnuté, sa pridávajú do potravín ako extrakty alebo koncentráty a výsledkom môže byť oveľa vyšší príjem týchto látok ako v rámci primeranej a pestrej stravy. Bezpečnosť takýchto postupov je v niektorých prípadoch závažne sporná a ich prínos je nejasný; preto je ich potrebné právne upraviť.
Cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie efektívneho fungovanie vnútorného trhu pokiaľ ide o pridávanie vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy.
Všeobecné ustanovenia o označovaní a vymedzenia pojmov týkajúce sa označovania sú uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín. Toto nariadenie by sa preto malo obmedziť na nevyhnutné doplňujúce ustanovenia.
Bezpečnosť a monitorovanie
Všetky potraviny umiestnené na trh Európskej únie musia byť bezpečné, tak ako ustanovuje čl. 14 nariadenia EP a Rady č. 178/2002. Na základe skúseností z úradnej kontroly v EÚ sa na trhu EÚ nachádzajú okrem výrobkov v súlade s platnými právnymi predpismi aj rôzne produkty, ktoré však nevyhovujú definícii bezpečnosti alebo ich konzumácia môže viesť k zdravotným rizikám.
Výber produktov by mal byť realizovaný z hodnoverných predajní alebo internetových predajní. Hodnovernosť internetového obchodu je možné zistiť aj na základe zverejnených informácií. Povinné informácie o potravinách musia byť uvedené v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný. Pri výbere je dôležité venovať pozornosť obsahu informácií na etikete, ako aj obsahu zakázaných látok, ktorých zoznam nájdete v prílohe III nariadenia EP a Rady č. 1925/2006. Taktiež sa zamerajte na obsah povolených vitamínov a minerálnych látok a ich chemických foriem a na obsah prídavných látok.
Je dôležité rešpektovať upozornenia na etikete, pre koho nie je produkt určený. Opatrnosť je potrebná v prípade súbežnej konzumácie viacerých produktov alebo produktu a potraviny obohatenej napríklad vitamínmi, pretože množstvá prijatých zložiek sa sčítavajú a môžu prekročiť bezpečné množstvá.
Členské štáty môžu na účely zjednodušenia účinného monitorovania potravín, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, požadovať, aby výrobcovia alebo osoby, ktoré takéto potraviny uvádzajú na trh, informovali príslušný úrad o takomto umiestnení potravín na trh tým, že danému orgánu poskytnú vzor etikety, ktorá sa používa pre daný výrobok.
Do 1. júla 2013 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o účinkoch vykonávania tohto nariadenia, predovšetkým na vývoj trhu s potravinami, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, o ich spotrebe, nutričnom príjme obyvateľstva a zmenách stravovacích návykov a o pridaní určitých ďalších látok, spolu so všetkými návrhmi zmien a doplnení tohto nariadenia, ktoré Komisia považuje za potrebné. Členské štáty poskytnú v tomto kontexte potrebné informácie Komisii do 1. júla 2012.
Príloha III: Látky, ktoré sa nesmú pridávať do potravín
V prílohe III nariadenia EP a Rady č. 1925/2006 sú uvedené zoznamy zakázaných látok, ktoré sa nesmú pridávať do potravín. Medzi tieto látky patria napríklad:
- Yohimbín
- Aloe-emodín
- Emodín
- Efedrín
- Andarín (S-4)
- Enobosarm (ostarín, S-22)
- LGD-4033 (ligandrol)
- Aspirín (kyselina acetylsalicylová)
Príloha III tiež obsahuje zoznam látok, ktorých použitie je obmedzené alebo zakázané v určitých kategóriách potravín.
Bezpečnosť potravín 101 – Cesta bezpečnosti potravín z farmy na stôl
