Pstruh potočný je našou pôvodnou lososovitou rybou, ktorá osídľuje horské a podhorské toky s chladnou, okysličenou vodou. Darí sa mu aj vo vyššie položených vodných nádržiach s chladnou, spravidla hlbšou vodou.
V ostatných rokoch pomaly mizne z lokalít, kde bol kedysi bežným druhom, čo je spôsobené predovšetkým klimatickou zmenou. V menších tokoch dochádza k znižovaniu prietokov, prehrievaniu vodného stĺpca a k nadmernému predačnému tlaku rybožravých predátorov, predovšetkým vydry riečnej a volavky popolavej. Jeho geografické rozšírenie sa posúva viac na sever.
Pstruh potočný v slovenských vodách
Medzi privlastnenými úlovkami pstruhov z revírov v správe Slovenského rybárskeho zväzu jednoznačne dominuje pstruh dúhový. Evidované úlovky pstruha potočného dlhodobo klesajú. Môže za tým byť aj fakt, že pstruha potočného väčšina športových rybárov vracia po ulovení do vody.
Medzi trofejné úlovky na vodných nádržiach a podhorských riekach zaraďujeme tie nad 60 centimetrov, na menších tokoch je trofejným pstruh nad 50 centimetrov, na skutočne malých tokoch sú rastové maximá pstruha do 40 centimetrov dĺžky.
V ostatnom čase neevidujeme výnimočný úlovok pstruha potočného, ktorý by vzbudil náležitú pozornosť. Pritom v minulosti nebola núdza o naozaj veľké pstruhy potočné alebo ich jazernú formu. Vo všeobecnosti platí, že väčšia ryba dorastie vo väčšom vodnom útvare, teda vo vodnatejšej rieke alebo väčšej vodnej nádrži.
Rekordné úlovky pstruha potočného
Podľa odbornej literatúry sa najväčší pstruh u nás ulovil v roku 1985 na vodárenskej nádrži Hriňová. Mal dĺžku 107 centimetrov a hmotnosť 15 kilogramov. Na vodnej nádrži Liptovská Mara bol v roku 1982 ulovený pstruh s dĺžkou 94 centimetrov a hmotnosťou 9,5 kilogramu.
Počas ichtyologického prieskumu vo vodnej nádrži Palcmanská Maša, známejšej pod názvom priľahlej obce Dedinky, bol objavený výnimočný pstruh potočný. Nádrž bola vybudovaná na rieke Hnilec už v roku 1953 a nachádza sa v nadmorskej výške takmer 800 metrov. V rokoch po napustení sa tam dali uloviť pekné exempláre pstruhov potočných a jazerných.
Pstruh potočný a jeho životné prostredie
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Pre svoj život potrebuje chladnú a na kyslík bohatú vodu. Najlepšie profituje, čiže aj najlepšie prijíma potravu pri teplotách 10 - 15 °C. Krátkodobo znesie aj prehriatie na 20 °C; vtedy však takmer neprijíma potravu a vyhľadáva najprúdivejšie stanovištia, kde je momentálne najvyšší obsah kyslíka.
Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou.
Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Formy pstruha potočného
Pstruh potočný ako druh vytvára tri formy, a to formu morskú, potočnú a jazernú.
Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario): Zahrňuje populácie pstruhov žijúcich v potokoch a riekach počas celého svojho života, pričom v tomto prostredí zotrvávajú aj počas vegetačného obdobia. Pstruh potočný je našim pôvodným druhom ryby, ktorej druhový názov sám o sebe vypovedá, že je typickým obyvateľom potokov a riek.
Pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris): Tá sa dokáže vytvárať z populácie pstruhov žijúcich v jazerách, alebo nádržiach, ktoré sú bohaté na potravu a poskytujú rybám dostatočný priestor. Asi najznámejšou nádržou u nás, kde sa s jazerákom môžeme stretnúť, je Liptovská Mara. Pstruhy jazerné sa vyznačujú lepšími rastovými znakmi, čo z nich robí veľmi atraktívnu športovú rybu.
Pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta): V tomto prípade ide o populáciu pstruhov tvoriacu migračnú formu veľmi podobnú lososovi. Tieto ryby trávia dospievanie a následné vegetačné obdobia v mori a do riek tiahnu na neres. Neresovú migráciu dokážu podniknúť aj niekoľkokrát počas života, čo značí, že po výtere neuhynú všetky, ako je tomu u väčšiny druhov lososov. Pstruh morský je veľmi cenenou športovou rybou vo všetkých oblastiach, kde je jeho výskyt, nakoľko je schopný dorásť do úctyhodných rozmerov.
Ohrozenie a ochrana pstruha potočného
V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov.
Aby nedochádzalo k ďalšiemu oslabovaniu populácií pstruha potočného je nutné prijať opatrenia spočívajúce v jeho väčšej ochrane, to znamená zabraňovať nezmyselným úpravám vodných tokov, snažiť sa o zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu aj celkovú stratégiu hospodárenia na pstruhových revíroch.
