Pstruh potočný a dynamika vody

Pstruh potočný (Salmo trutta) je vysoko prispôsobivou rybou, obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe.

Ideálnym domovom pstruha je horská alebo podhorská rieka s významným zatienením toku, ktorého hĺbka je v priemere okolo pol metra. Teplota vody nesmie prekročiť 20°C (jednoročné pstruhy majú toleranciu o stupeň až dva vyššiu a vice versa). Každý teplotný stupeň naviac znamená posun populácie pstruha do vyšších, chladnejších polôh.

Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 stupňov. Tieto toky sa podľa výskytu pstruha nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Svoje teritórium agresívne bráni.

Základné údaje:

• Latinsky: Salmo trutta
• Anglicky: Trout
• Potrava: Všežravec, dravec
• Dĺžka života: 20 rokov
• Pohlavná dospelosť: 2-4 roky
• Doba rozmnožovania: Október - Február
• Bežná veľkosť: 20 až 40 cm
• Maximum: Cez 110 cm
• Lovná miera (cm): 25
• Doba hájenia: 1.9 - 15.4

Typické znaky

• Tuková plutvička
• Žltkasté sfarbenie bokov
• Červené a čierne škvrny
• Chvostová plutva bez škvŕn

Pstruh potočný má vretenovité telo prispôsobené životu v prúdiacej vode. Papuľka s koncovým postavením je hlboko rozštiepená až po oko, u samcov často až po zadný okraj oka. Samce majú pretiahnutejšiu hlavu, širšie ústa a staršie jedince hákovito zahnutú spodnú čeľusť.

Staršieho mliečniaka je jednoduché určiť vďaka výrazným, klenutým čelustiam, ktoré sú samé o sebe viditeľne väčšie, ako u ikernačky. V prípade pochybností spojíme kolmicou oko a čeluste - pokiaľ čeluste siahajú za oko, je to mliečniak. Ak si už z nejakého dôvodu chceme privlastniť potočáka, vyberáme zásadne len staršie mliečniaky. Mlieč staršieho potočáka nad ~ 40 cm je potenciálne nižšej kvality, zároveň môže pôsobiť ako predátor voči vlastnému druhu.

Boky mladých exemplárov sú doplnené niekoľkými modrastými zvislými pruhmi, ktoré zrejme plnia funkciu ochranného sfarbenia, pokiaľ ich majiteľ nedorastie do väčších rozmerov. Po prekročení dĺžky asi 20 cm sa vytrácajú.

Potočák zaujme sfarbením. Je veľmi premenlivé, závislé od prostredia. Chrbát býva zelenohnedý, niekedy žlto-čierny, existujú však aj iné farebné odchýlky. Brušná časť je vždy svetlejšia, s odtieňom žltej až špinavo bielej. Na chrbte, bokoch a tiež na chrbtovej a tukovej plutvičke bývajú červené škvrny, ktoré sú na bokoch často svetlo lemované. Okrem toho na bokoch, chrbte, chrbtovej a tukovej plutvičke máva tmavé škvrny.

V našich vodách je pstruh potočný dôležitou pôvodnou rybou predstavujúcou dominantný druh veľa horských a podhorských tokov. S výnimkou vysadzovaných sivoňov je najvyššie žijúcou rybou.

Pstruh potočný sa vyskytuje v horských riekach a potokoch a udrží sa i v nižších polohách, pokiaľ je voda chladná a čistá. Dobré pstruhové revíre vznikli pod údolnými nádržami vďaka vypúšťaniu chladnej vody. Občas býva vysadzovaný i do niektorých stojatých vôd alebo sa ojedinele loví i v mimopstruhových vodách.

Vzhľadom k tomu, že na našom území žije bežne iba potočná forma pstruha obyčajného, budú sa nasledujúce údaje týkať práve jej. Pstruh obyčajný u nás obýva predovšetkým tečúce vody pstruhového a lipňového pásma, vzácnejšie žije i v niektorých nádržiach. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná na kyslík bohatá voda umožnila prežívaniu pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami.

Ďalšou dôležitou vecou majúc vplyv na výskyt pstruhov je dostatok úkrytov. Súčasný stav, kedy dochádza k napriamovaniu, regulovaniu a doslova kanalizácii tokov má značne negatívny dopad na početnosť tohto druhu v postihnutých úsekoch. S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty. Stanoviská pstruhov sú pomerne stále a menia sa len v období neresu alebo za extrémnych prietokov.

Pstruh sa živí živočíšnou potravou, ktorú u menších jedincov tvorí hlavne vodný bezobratlovci (larvy hmyzu apod.) a taktiež náletový hmyz. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu. Potrava sa líši v závislosti na type lokality - iná je na lúčnom potoku s bohatým náletom hmyzu, iná v kamenitej horskej rieke alebo pstruhovom úseku pod priehradou.

Tieto rozdiely majú vplyv i na výber nástrah pri športovom love.

Rozmery a hmotnosť

Rozmnožovanie

Pstruh u nás pohlavne dospieva v 2. - 4. roku života, samce o niečo skôr. K neresu dochádza na jeseň a konkrétna doba je závislá na veľa okolnostiach, takže obdobie siaha od konca septembra hlboko do zimy, ojedinele až do februára. Najčastejšie je to ale v septembri októbri.

Neresu predchádza migrácia rýb na neresoviská. Tá môže mať rôznu dĺžku, na našich vodách je to väčšinou len okolo 1 km. Cestou na neresoviská zdolávajú pstruhy i početné prekážky a sú napríklad schopný prekonať i stupne s výškou niečo cez 1 m.

Na neresovisku sa ako prví objavujú samce, samice priplávajú o niečo neskôr. Neresoviskom býva plytšie miesto s piesčitým až štrkopieskovým dnom a nie veľmi rýchlym prúdom. Samice si tu na dne vytĺkajú hniezda vzhľadom k ich veľkosti neporovnateľná s hniezdami hlavátky alebo lososa. Väčšinou tieto oválne priehlbiny pretiahnuté v smere prúdu nemerajú viac než 0,5 m.

Do hniezda sa pár pstruhov vytiera v niekoľkých dávkach a ihneď po nakladení víria ryby substrát a ikry do neho zapadávajú.

Vzhľadom k tomu, že výter prebieha v chladnom období, trvá vývoj ikier veľmi dlho - bežne i cez 100 dní, takže k liahnutiu dochádza koncom zimy alebo na jar. S zvyšujúcou teplotou vody sa vývoj ikier urýchľuje. Ikry pstruha sú prekvapivo veľké (4,5 - 6 mm) a obsahujú značné množstvo zásobných látok pre vývoj plôdiku, takže sa ich do tela samice vojde len obmedzený počet. Bežne ide len o niekoľko stoviek kusov, u veľmi veľkých samíc s hmotnosťou niekoľko kg môže prekročiť i 5 000 ks.

Spúšťačom samotného trenia býva výrazné jesenné ochladenie sprevádzané dažďami, keď teplota vody klesne na 6°C alebo menej a vlásočnice sa po lete zaplnia vodou. Hniezdo vytvára samica a samotný výter sa opakuje niekoľkokrát.

Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej.

Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.

Ohrozenie a ochrana

V súčasnosti jeho početnosť klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov.

Komplexné riešenie tejto problematiky je v našich súčasných pomeroch zrejme nereálne.

Vďaka snahe o vysokú produkciu násad pstruhovi rozhodne nehrozí vyhubenie, ale pôvodná genetická premenlivosť a rozmanitosť postupne zaniká, pretože sa stále viac uplatňujú ryby pochádzajúce od najväčších chovateľov násad.

Aby nedochádzalo k ďalšiemu oslabovaniu populácií pstruha potočného, je nutné prijať opatrenia spočívajúce v jeho väčšej ochrane, to znamená zabraňovať nezmyselným úpravám vodných tokov, snažiť sa o zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu aj celkovú stratégiu hospodárenia na pstruhových revíroch.

Prirodzená reprodukcia je pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb absolútne zásadná. Za optimálnych podmienok je zárukou zachovania genetickej variability a čistoty pôvodných populácií, a teda aj ich stability.

Rast a vek

Rast pstruha obyčajného je značne premenlivý a závisí na podmienkach, v ktorých ryba žije. Populácie z horských bystrín ťažko prekračujú dĺžku 20 cm, zatiaľ čo ryby z veľkých uživiteľných vôd rastú pomerne rýchlo a môžu prekročiť dĺžku 80 cm, v prípade jazernej formy i 1 m.

Obrovské rozdiely boli zistené i vo veľkostnom rozpätí jednotlivých vekových skupín v rámci jednej lokality - niekde boli najväčšie kusy určitého ročníku i dvakrát dlhšie než najmenšie ryby rovnakého veku. Na väčšine vôd ale pstruh nerastie príliš rýchlo a veľkosti 25 cm obvykle dosahuje v 4. - 5. roku života.

Väčšina pstruhov sa dožíva 5 - 9 rokov života, ťažkosť je však v tom, že z našich intenzívne prelovovaných vôd iba ťažko získať reprezentatívny vzor pre určenie vekového zloženia.

Doložený vek trofejných rýb o dĺžke 81 a 82 cm bolo 15 a 12 rokov.

Jazerná forma dorastá väčších rozmerov, napríklad slovenským rekordom je pstruh z nádrže Hriňová chytený v roku 1985 dlhý 107 cm a vážiaci 15 kg. Ešte väčšia je morská forma vzácne dosahujúca i hmotnosti okolo 20 kg.

Aby ryba dorástla do výraznejšej veľkosti, musí sa nástrahám rybárov vyhýbať až neuveriteľne dlho.

Športový rybolov

Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší.

V minulosti veľmi rozšírený spôsob lovu na vláčenú mŕtvu rybku je na väčšine revírov zakázaný a postupne zrejme vymizne.

Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného

• Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti a na bežnom revíre to bude veľmi veľa. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča.
• Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm.

Po pstruhovi je pomenované samostatné - pstruhové pásmo - riek.

Pstruh potočný (Salmo trutta m. fario L.) je sladkovodná ryba z čeľade lososovitých, ktorá je rozšírená prakticky v celej Európe.

Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým.

Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsožravé, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku.

Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné.

Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou.

Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.

Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.

Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom.

Inkubačná doba trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st. C. Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.

Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.

V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.

Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné.

Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.

Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky.

Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.

Rozlišovacie znaky:

• Pstruh potočný: na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
• Pstruh dúhový: striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový” pás.
• Sivoň potočný: zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová” kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.

Počas obdobia lovu však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať.

Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou.

Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivos o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom.

Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.

tags: #pstruh #potocny #dynamika #vody