Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) je potočná forma komplexu druhov pstruha morského (Salmo trutta). Po slovensky sa nazýva jednoducho pstruh potočný (nesprávne: pstruh riečny; ľudovo: potočiak, potočák) alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok, a to dozadu „...forma potočná“ („f. potočná“) či „...formy potočnej“ alebo dopredu „potočná forma... “; po latinsky sa k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok „...morpha fario“ (skrátane: „m. fario“), prípadne „...forma fario“ („f. fario“) (napr. Salmo trutta morpha fario pre druh a Salmo trutta trutta morpha fario pre poddruh). Ojedinele sa klasifikujú ako poddruh (teda ako Salmo trutta fario).
V jednom (skôr novšom) type systematiky sa rod Salmo delí na desiatky (často takmer 50) druhov. Väčšina týchto druhov je veľmi príbuzná a preto tvorí tzv. „komplex druhov pstruh morský“ („komplex druhov Salmo trutta“). Všetky druhy z tohto komplexu druhov majú okrem iného potočné formy, ktoré sa v latinčine označujú pridaním prívlastku „...morpha fario“ („...m. fario“) alebo „...forma fario“ („...f. fario“) k názvu toho-ktorého druhu alebo poddruhu. V tomto type systematiky by teda latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok bol zápis v štýle „Salmo trutta morpha fario + Salmo labrax morpha fario + Salmo caspius morpha fario + ...“ atď. (namiesto „morpha“ môže byť „forma“), čiže by sa ako potočné formy museli vymenovať všetky druhy, ktoré patria do komplexu druhov Salmo trutta.
V alternatívnom (skôr staršom) type systematiky sa rod Salmo delí len na niekoľko málo druhov (v extrémnom prípade len na dva: losos atlantický a pstruh morský). To znamená, že namiesto vyššie uvedeného komplexu druhov je v tejto systematike spravidla len jediný veľký druh - pstruh morský (Salmo trutta). V takejto systematike je teda možné latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok zapísať stručne ako „Salmo trutta morpha fario“ (resp. „Salmo trutta forma fario“), t.j. po slovensky aj pstruh morský forma potočná (alebo staršie: pstruh obyčajný forma potočná alebo losos pstruhovitý forma potočná ) resp. potočná forma pstruha morského/prstruha obyčajného/lososa pstruhovitého; alternatívne sa niekedy potočná forma ako celok klasifikuje ako poddruh, v takom prípade je latinský zápis „Salmo trutta fario“).
Ojedinele sa názov pstruh potočný používa na označenie celého druhu Salmo trutta, t.j. „Salmo trutta trutta morpha fario“ - t.j. „Salmo trutta labrax morpha fario“ - t.j. pstruh morský pontický forma potočná (existencia Salmo trutta labrax na Slovensku je sporná).
Rozšírenie a výskyt
Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe a introdukovaný aj na iných kontinentoch. Na Slovensku sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch aj vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.).
Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode. Pstruh potočný je citlivý na znečistenie vody, v ktorej žije.
Charakteristika
Pstruh má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby.
Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.
Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedince s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedince s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi.
Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.
| Popis | Tvar tela | Hlava | Ústa | Plutvy | Farba |
|---|---|---|---|---|---|
| Vretenovitý, svalnatý, mierne sploštený | Veľká, klinovitá | Hlboko rozštiepené, široké, so zubami | Zaokrúhlené, krátke | Chrbát: zeleno- alebo žltočierny, Brucho: svetlejšie, žlté alebo biele. Červené škvrny na tele a plutvách |
Životný cyklus a správanie
Pstruhy sa živia najmä larvami vodného hmyzu, predovšetkým potočníkov, podeniek a pakomárov, ale tiež náletovým suchozemským hmyzom. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami, obojživelníkmi a malými cicavcami.
Pstruhy v stredoeurópskych podmienkach dospievajú medzi druhým a tretím rokom života. Relatívna plodnosť samíc kolíše v intervale 2 000 - 3 000 ks/kg, ale v málo výživných horských potokoch je to menej. Ikry bývajú žlté a relatívne veľké, majú priemer 4 až 6 milimetrov.
K treniu dochádza v októbri a novembri a závisí predovšetkým od teploty vody v danom toku. Do neresiska migrujú dlho, pričom sú schopní prekonávať pomerne vysoké vodné prekážky, ako sú vodopády a hrádze. Ako neresiská si vyberá miesta s piesčitým alebo štrkovým dnom, s pomalšie prúdiacou vodou a hĺbkou do 0,5 metra.
Na dne bruchom vytvárajú oválne jamky až 50 centimetrov dlhé, do ktorých v niekoľkých dávkach ukladajú ikry, ktoré samec oplodňuje. Počas trenia obaja rodičia víria piesok a drobný štrk, ktorým ikry následne zakryjú.
Pstruh sa dožíva veku 3 až 5 rokov, staršie jedince sa vyskytujú veľmi zriedka. Jeho rast je závislý od množstva potravy v danej lokalite, v málo výživných tokoch dorastá vo veku 5 rokov do veľkosti približne 20 centimetrov, v lepších podmienkach väčších riek viac ako 30 centimetrov. Vyhovujúce podmienky a dostatok potravy majú zásadný vplyv na jeho rast a dĺžku života. Rekordný jedinec na Slovensku dorástol do dĺžky 98 cm.
Životný cyklus tichomorského lososa
Význam v ekosystéme
Pstruh potočný patrí medzi dominantné druhy rýb v horských a podhorských tokoch. Je dôležitým článkom potravinového reťazca a indikátorom čistoty vody. Jeho prítomnosť svedčí o zdravom a vyváženom ekosystéme.
Ohrozenia pstruha potočného
Populácie pstruha potočného sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:
- Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život pstruhov.
- Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie pstruhov a obmedziť ich migráciu.
- Nadmerný rybolov: Nadmerný rybolov môže viesť k zníženiu populácie pstruhov.
- Klimatické zmeny: Zvyšovanie teploty vody v dôsledku klimatických zmien môže zhoršiť životné podmienky pstruhov.
Na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mlade rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné.
Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú.
Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn.
Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu.
Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 - 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok.
Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovitité ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.
Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte.
Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,- EUR v roku 2007 po 175 010,- EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou.
Náležitosti manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.
Manipulačný poriadok vodnej stavby obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.
Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov.