Raje sú fascinujúce morské živočíchy, ktoré priťahujú pozornosť svojím elegantným pohybom a jedinečným vzhľadom. Pri potápaní je pohľad na raju vždy pôsobivý. Radosť sa zvyšuje, keď sa potápač môže priblížiť k týmto tvorom, ako sa to podarilo autorovi článku dvakrát pri pozorovaní Trigonov modroškvrnných v Červenom mori.
V tomto článku sa bližšie pozrieme na raje, ich systematické zaradenie, charakteristické znaky, rôzne druhy a zaujímavosti z ich života.
Systematické zaradenie rají
V prvom rade si upresníme ich názov a zaradenie. Nie všetky druhy nesú vo svojom pomenovaní názov "raja". Preto by sme toto pomenovanie mohli nazvať skôr ľudovým pre všetky druhy rajovidných. Dobrým príkladom je napríklad Manta veľká alebo vyššie spomínaný Trigon modroškvrnný. V skutočnosti sa jedná o triedu drsnokožce, ktorá sa ďalej člení na tri podtriedy: žralokovidné (všetky druhy žralokov), rajovidné (všetky druhy "rají") a chiméry.
Ryby sú najstaršími stavovcami, ktoré sa na Zemi zjavili pred vyše 400 miliónmi rokov. Rozdeľujeme ich do rôznych skupín, pričom k tým najprimitívnejším patria kruhoústnice (Cyclostomata). Ďalšiu skupinu tvoria žraloky (Selachii) a raje (Batoidei), ktoré namiesto kostí majú len chrupavkovitú kostru.
Charakteristické znaky rají
Rajovidných drsnokožcov existuje celosvetovo približne 450 druhov. Väčšina z nich je prispôsobená životu na dne, no niektoré druhy, ako sú napríklad manty a myliobatisy, sa neustále pohybujú vo vodnom stĺpci. Zaujímavosťou je, že rajovidné nemožno zaradiť medzi výlučne morské živočíchy.
Spoločným znakom všetkých rajovidných, rovnako ako pri všetkých drsnokožcoch, je kostra tvorená chrupavkou. Telo majú sploštené s veľkými prsnými plutvami a bičovitým chvostom. Prsné plutvy sa tiahnú pozdĺž celého tela od hlavy, ktorá nie je viditeľne oddelená, až po chvost. Môžu byť oblé alebo pretiahnuté do špica. Často pripomínajú krídla ako tvarom, tak aj pohybom.
Pre porovnanie - žralokovidné sa pohybujú pomocou chvostovej plutvy pohybom do strán, rajovidné sa pohybujú pomocou hrudných plutiev a to mávaním alebo vlnením. K ladnému pohybu, ktorý vyžaruje obrovský kus elegancie im dopomáha olejovitá pečeň. Tá zabezpečuje nadľahčovanie tela vo vode na rozdiel od rýb, ktorým k tomuto účelu slúži plávací mechúr.
Výživa a ústa rají
Ústa rajovidných sa nachádzajú na spodnej (brušnej) strane tela, čo im uľahčuje konzumáciu potravy zahrabanej v sedimentoch. Zuby prispôsobené k drveniu tvrdých schránok kôrovcov sú ploské a zapadajú do seba ako dlaždice.
Na spodnej strane tela sa okrem úst nachádzajú aj žiabre. Keďže rajovidné ležia na bruchu a často sa do sedimentov aj zahrabávajú, tak k nasávaniu vody na dýchanie nemôžu používať ústa. K tomu sú určené spiráculá - otvory nachádzajúce sa na vrchnej (chrbtovej) časti hlavy hneď za očami.
Často len pohyb týchto otvorov alebo očí prezradí prítomnosť zahrabaného živočícha.
Jednoznačne však môžeme povedať, že všetky rajovidné drsnokožce sú dravci. Živia sa prevažne kôrovcami, mäkkýšmi, podaktoré aj drobnými rybkami. Tie najväčšie z nich, Manty veľké sa živia filtrovaním planktónu.
Obrana a správanie
Na svoju obranu majú viaceré druhy na bičovitom chvoste tŕň s jedovými žľazami, ktorým dokážu mocne a rýchlo švihnúť. Preto sa k nim treba približovať s rešpektom a nedotýkať sa ich. Mnohé z nich sa zahrabávajú do sedimentov alebo ukrývajú pod prevismi, prípadne sú maskované prirodzeným zafarbením pokožky. Boli zaznamenané prípady, keď kúpajúci sa náhodne stúpil na plytčine na odpočívajúcu "raju" a tá mu spôsobila zranenie jedovatým ostňom na chvoste.
Existujú druhy rajovidných, ktoré používajú pri love silný výboj elektriny. Ten si vytvárajú priamo vo svojom tele pomocou špeciálnej skupiny svalov po stranách. Veľkosť napätia môže byť až cez 200 voltov. Takúto ranu elektrickým prúdom využívajú aj na svoju obranu.
Väčšina rajovidných drsnokožcov žije samotárskym životom. I keď môžete stretnúť na neveľkom priestore viacero živočíchov toho istého druhu neznamená to, že žijú v skupine. Výnimkou sú druhy, ktoré žijú v otvorenej vode ako napríklad: manty vytvárajú niekedy malé kŕdle alebo myliobatisy, ktoré vytvárajú aj veľké stáda.
Rozmnožovanie
Čo sa týka rozmnožovania rajovidných drsnokožcov, tak väčšina z nich kladie vajíčka v pevných kožovitých puzdrách, ktoré samice vypustia voľne na dno a viac sa o ne nestarajú. Niektoré druhy sú živorodé, samice ich vrhnú ako mláďatá. Osud mláďat je však úplne rovnaký - hneď po narodení sa musia starať sami o seba, bez ochrany rodičov.
Rôzne druhy rají a ich charakteristika
Medzi najznámejšie druhy rají patria:
- Manta dvojrohá (Manta birostris): Najväčšia raja s rozpätím "krídel" až 7 metrov a hmotnosťou do 2 ton. Obýva otvorené moria a živí sa kôrovcami a malými rybkami.
- Trňovky (Dasyatis): Nebezpečné raje, ktoré pri podráždení švihajú chvostom a môžu poraniť tŕňom s jedom umiestneným na chvoste.
- Raja mramorová (Torpedo marmorata): Známa používaním elektrických šokov na lov koristi. Dokáže vygenerovať prúd s napätím až 100 Voltov.
- Trigon modroškvrnný (Taeniura lymma): Považovaný za jedného z najkrajších zo svojej čeľade. Má žiarivo modré škvrny na žlto-zelenom podklade.
- Piliar veľký (Pristis pectinata): Má predĺžené telo a dlhý pílkovitý rypák, ktorý používa na vyhrabávanie potravy zo sedimentov.
Trigon modroškvrnný (Taeniura lymma) je považovaný za jedného z najkrajších zo svojej čeľade. Jeho žiarivo modré škvrny svietia na podklade žlto-zelenej farby. Dorásť môže až do dvoch metrov. Často sa schováva pod prevismi, koralovými trsmi alebo sa zahrabáva do sedimentov. Má okrúhle telo, ktoré sa mu pri pohybe vlní ako sukňa baleríny.
Manta veľká (Manta birostris) - je najväčšou z rajovidných drsnokožcov. Rozpätie jej plutiev môže dosahovať až sedem metrov s hmotnosťou tela do 1,8 tony. Ladne sa vznáša vodným stĺpcom otvoreného oceánu a živí sa filtrovaním planktónu a drobnými rybkami. Jej pohyby pripomínajú obrovského vtáka, pred ktorým má každý rešpekt. Plutvami máva približne raz za 4 - 5 sekúnd, no v prípade ohrozenia dokáže prudko zrýchliť a dokonca aj vyskočiť nad hladinu. Často ju nazývajú "morský diabol" alebo "diablova ryba" a to vďaka veľkým lalokovitým útvarom, ktoré má po bokoch hlavy a pripomínajú rohy. Tie jej slúžia na usmernenie potravy priamo do úst nachádzajúcich sa na rozdiel od iných druhov rajovidných vpredu. Je však neškodná a mierumilovná. Samice vrhajú ročne jedno až dve mláďatá merajúce cca 1,2 metra.
Torpédo mramorované (Torpedo marmorata) - na lokalizáciu, omráčenie alebo dokonca aj usmrtenie koristi využíva elektrický výboj. Elektrinu si vyrába sama pomocou špeciálnej skupiny svalov a dokonca si ju dokáže aj uskladňovať v telových tkanivách. V prípade ohrozenia môže svojho protivníka doslovne nakopať.
Potamotrygon motoro (slovenský názov nie je) - je najrozšírenejším sladkovodným zástupcom Južnej Ameriky. Jeho predchodcovia žili v mori. Do sladkej vody sa utiahli pravdepodobne kvôli bezpečiu. Nenachádzajú sa tam takmer žiadny predátori, ktorí by ich lovili okrem niektorých veľkých rýb a kajmanov. Dorastá do 1 metra.
Piliar veľký (Pristis pectinata) - je jedným z najzaujímavejších zástupcov rajovidných. Má predĺžené telo a dlhý pílkovitý rypák. Piliar dorastá až do 6 metrov a i napriek tomu, že vyzerá hrozivo je mierumilovný. Rypákom si pomáha vyhrabávať potravu zo sedimentov, prípadne s ním hádže sem a tam v húfe rýb a poranené kusy potom konzumuje. Mohol by byť nebezpečný v prípade ohrozenia. Na rypáku má 24 - 32 párov zubov. Je zaradený medzi ohrozené druhy kvôli nadmernému lovu pre chutné mäso a rypák ako suvenír. Vyskytuje sa v západnom a východnom Atlantiku a v Indopacifickej oblasti.
V Stredozemnom mori sa môžete stretnúť napríklad s Rajou strakatou (Raja undulata), Rajou ostnatou (Raja clavata), Rajou hladkou (Raja batis), Torpédom mramorovaným (Torpedo marmorata) alebo Myliobatisom orlím (Myliobatis aquila).
Sladkovodné raje
V prírode sa vyskytuje niekoľko druhov sladkovodných rají. Všetky patria do čeľade Potamotrygonidae a vyskytujú sa v rieke Amazonka a v jej prítokoch. Medzi najznámejšie patria: pearl, motoro, leopoldi, itaituba, henlei, schroederi, castexi, menchacai a albino, no je ich viac ako 20 druhov. Medzi najrozšírenejšie druhy sladkovodných rají chovaných v zajatí patrí druh Motoro. Je jedným z najlacnejších a najmenej náročných na chov. Na druhej strane sú vzácnejšie a drahšie druhy, ktoré sú vo voľnej prírode čoraz ohrozenejšie a ich export je kontrolovaný. Jedná sa o druhy Pearl a Leopoldi, ktorých export je obmedzený na 1.000 jedincov ročne.
Raja pávooká je jedným z dvadsiatich druhov sladkovodných rají čeľade Potamotrygonidae, radu Rajiformes, triedy Chodrichthyes. Jej domovom sú riečne systémy Orinoka, Amazonky a Paraná. Evolučne vznikla z morských predchodcov. Vyznačuje sa diskovitým tvarom tela, ktorého priemer môže byť až jeden meter. Je to živorodý druh. Hmotnosť dospelých jedincov dosahuje 3 až 5 kg. Na krátkom chvoste nemajú nijakú plutvu, malé brušné plutvy sú zložené pod prsnými plutvami. Ich potravou sú malé ryby a bezstavovce. Na chrbtovej strane tela majú na hnedom podklade množstvo čiernych krúžkov alebo očiek so žltasto sfarbeným vnútrom. Sladkovodné raje majú len málo predátorov, lovia ich iba niektoré veľké ryby a kajmany. V niektorých častiach Amazónie ich považujú pre ich jedovaté chvostové tŕne za nebezpečnejšie ako pirane alebo elektrické úhory.
Chov sladkovodných rají
Raje potrebujú veľké akvárium. Napríklad pár rají veľkosti disku 15 cm potrebuje na začiatok aspoň 250 litrové akvárium. No v blízkej budúcnosti, tak ako budú rásť, budeme potrebovať akvárium väčšie. Dospelé raje potrebujú akvárium minimálne 130 cm široké. Samozrejme - čím väčšie, tým lepšie. Pre ich úspešný chov je potrebný veľmi výkonný filter. Odporúčam použiť viackomorový externý biologický filter. Konvenčné tlakové filtre tiež urobia dosť práce, no nikdy nedosiahnu výsledky externého viackomorového filtra. Raje konzumujú veľké množstvá potravy, preto je výkonná filtrácia nevyhnutná. Nezabudnite že dusičnany sú pre raje smrteľné. V našom 320 litrovom filtri prechádza voda najskôr nerezovým štrbinovým sitom o hustote 300 mikrónov, kde sa zachytia väčšie nečistoty (kosti a koža konzumovaných rýb). Potom voda prechadza do piatich komôr, kde v každej je 50 litrov média.
Sladkovodné raje majú skutočne veľký apetít. Nežerú granulované krmivo, čo môže byť finančne nákladné. Vždy je to však lacnejšie než morská akvaristika.
Cez to všetko musím povedať, že nepoznám nič ladnejšie ako plávajúcu raju. Raje sú jedovaté. Na konci svojho chvosta majú jedovatý trn. Raje ho zhadzujú každých 3 až 6 mesiacov. Ak Vás raja náhodou bodne, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Raja nikdy nebodne zámerne, trn používajú na vlastnú obranu keď sa cítia ohrozené. Buďte preto opatrní pri čistení akvária, sledujte kde sa raje pohybujú. Ani odhodený trn neodporúčam chytať holými rukami.
V prvom rade musíte dosiahnuť perfektnú kvalitu vody v akváriu. Po druhé zdravá raja je vždy hladná. Samozrejme novo dovezené raje príjmajú potravu obtiažnejšie, ale obvykle behom dvoch dní žerú normálne. Raja si skladuje zásoby na základni chvosta. Pokiaľ vidíte, že kúpená raja má hrubý koreň chvosta, vydrží bez potravy bez problémov niekoľko dní, či dokonca týždňov. Pri novo-importovaných rajách často vidieť kožné parazity. Preto je lepšie ich umiestniť do karanténnych nádrží. Raje importované z Brazílie sú zvyknuté na hodnoty pH 6 a na teplotu okolo 33° C. Určenie pohlavia raje je veľmi jednoduché. Samci majú pri koreni chvosta dva páriace orgány - pterygopódy, dobre viditeľné od spodku disku, najmä pri menších jedincoch. Dno akvária je potrebné pokryť jemnejším kremičitým pieskom. Ja používam drť 0,4-0,8 mm. Raje obľubujú pohyb po takomto povrchu a mladšie jedince v ňom často hľadajú úkryt. Keď sa cítia ohrozené, jednoducho sa zahrabú. Na dne akvária je vhodné nechať čo najviac voľného miesta. Raje milujú veľa kyslíka. Je vhodné použiť väčšie vzduchovacie disky. Raje hľadajú potravu tak, že fúkajú do piesku.
Strava rají v zajatí
Aby ste mali veľké a zdravé raje, musíte im zabezpečiť kvalitnú, vyváženú a pestrú stravu. Nitenky (tubifex) obľubujú najmä mladé raje. Patentky, larvy pakomára, predstavujú lacné a zdravé jedlo, no niektoré raje odmietajú mrazené patentky. Pamätajte, že pokiaľ skrmujete živé patentky, dajte ich len toľko, koľko raje stihnú skonzumovať. Dážďovky sú rovnako výživné a použiteľné pri väčších jedincoch a sú lacné. Raje ich skutočne milujú. Sú zdrojom proteínov, minerálov a majú vysokú nutričnú hodnotu. Kŕmenie dážďovkami poskytuje príležitosť dopliť jedálniček rají o vitamíny. Do injekčnej striekačky naberieme vhodné vitamíny a ihlou ich vstriekneme do dážďovky tesne pred kŕmením. Krevetky sú veľmi kvalitným krmivom, na ktoré však treba raje privyknúť. Keď sa však naučia ich konzumovať, žerú ich bez problémov. Raje milujú živé rybky. U niektorých akvaristov môžete zakúpiť zdravé rybky, ktoré však nie sú vhodné na predaj, pretože majú zdeformovanú chrbticu alebo plutvy. Ja naše raje kŕmim mrazeným pstruhom, lososom a stynkami. Je to relatívne drahé krmivo, no oproti kupovaným nitenkám, patentkám či živým rybkám je to stále lacnejšie. Slávky sú veľmi dobré krmivo pre dospelé raje. Menším jednicom ich môžete rozkrájať.
Jak chovat Krevetky? Co udělat pro úspěšný chov?
Nebezpečné druhy rají
Nebezpečné raje sú tŕňovky (Dasyatis). Ak sú podráždené, švihajú chvostom a môžu nepriateľa poraniť tŕňom, ktorý majú umiestnený na chvoste. Sliz pokrývajúci pílkovitý koniec tohto tŕňa obsahuje jed spôsobujúci silné pálenie a niekedy aj smrť.
Raja mramorová (Torpedo marmorata) je známa tým, že pri lovení koristi používa elektrické šoky. Nehybne číha na dne, kým sa nepriblíži ryba, ktorej dá potom ranu prúdom, ktorý má napätie až 100 Voltov i viac, čo stačí aj na omráčenie človeka. Elektrický prúd vyrába pomocou zvláštneho orgánu z nervov a svalov, umiestnenom medzi chrbtom a prsnou plutvou.
Ohrozenie a ochrana
Mimozemsky pôsobiace manty rok čo rok celkom zbytočne hynú po tisíckach. Žiaľ, akváriá ich nezachránia. Raje rodu Potamotrygon mozu byt ohromujucimi akvarijnymi zvieratami. Zatial co maju ovela lepsie sance na prezitie v zajati ako ostatne raje, ich rozmnozovanie je takmer nenarocne a bez komplikacii. V skutocnosti, spravna starostlivost o tieto neobvykle tvory vyzaduje vela prostriedkov a spravnu pripravu. Raje rodu Potamotrygon, riecne raje, patria medzi najpozoruhodnejsich zivocichov dostupnych pre sladkovodnych akvaristov. Zaroven patria aj medzi najnarocnejsie na chov. Kym pravdepodobnost trvaleho uspechu s tymto druhom je podstatne vacsia ako u inych raji (ci sladkovodnych, morskych alebo nieco medzi tym), vazny pokus o ich chov by mal zacat velkou mierou vyskumu, planovania a trpezlivosti.
To zahrna:
- rozvijat porozumenie ako tieto vysoko specializovane bytosti prisposobit fyzicky a fyziologicky z ich prirozdeneho prostredia a
- ucit sa ako simulovat toto prostredie takym sposobom ktory vyhovuje specifickym potrebam jednotlivych cielovych druhov.
S casom a potrebnymi prostriedkami chovatelia riecnych raji mozu vybudovat v zajati prostedie v ktorom mozu ich zverenci nielen prekvitat ale aj v pravy cas sa mnozit.
Tento clanok pojednava o morfologii, reprodukcii a chove riecnych raji.
Morfológia
Druhy z rodu Potamotrygon su zhruba priemer vo velkosti medzi rajami, dosahuju priblizne priemer v disku od 25cm az do 100cm a viac. Mensie druhy z rodu P. scobina dosahuju priemer v disku od 20.5cm do 27cm, najvacsi druh z rodu brachyura, je znamy tym ze dosahuje priemer az 150cm a viac. Vseobecne plati, ze disk je o nieco dlhsi ako sirsi. Vsimnite si, ze sirka a dlzka disku, su standardne merania medzi rajami. Celkova dlzka nie je vseobecne pouzivana, vzhladom k tomu, ze zvacajne cast chvosta chyba. Disk je tvoreny najma zvacsenymi prsnymi plutvami, ktore splyvaju az k hlave. Zozadu ho znacne prekryva panvova plutva. Hoci tam nie su ziadne chrbtove alebo chvostove plutvy, su pritomne na oboch hornych a dolnych koncovych stredniciach, membranozne kozne zahyby. V porovnani s ostatnymi clenmi ich rodiny, riecnych raji, maju chvost (alebo chvostovy pridavok), ktory byva tucny a kratky (obvykle kratsi ako disk). Chrbtove plochy kotuca a chvosta su casto trniste, pokryte zubkami, trnami a hrbolcekami.
Rovnako ako ostatne raje, ryby tohto rodu maju jedovate ostne (alebo chvostove zihadla) umiestnene na chrbtovej strane ich chvosta. Ostne su tvrdene casti kozneho tkaniva s ostrymi clankami koncekov. Stale odpadavaju a dorastaju. Jednotlivec moze niest az styri ostne naraz. Ostne su dobre vyvinute u rodu Potamotrygon. Su tvorene ihlou, v ktorej sa nachadza kozene puzdro a jedovata zlaza. Ihlica, ktora dava tvrdost povrchu ostna, sa sklada z dentinu. Obsahuje niekolko malych, bocnych zarezov orientovanych smerom k zakladni. Specialne zlazy na zakladni produkuju jed, ktory je neseny pozdlz pozdlznej drazky. Ked je osten uvolneny, oprie sa o klinovity kus tkaniva, ktory udrzuje v kupeli jedu a hlienu.
Vacsiana potamotrygon nesu velmi vyrazneznacenia. Tieto zahrnaju rozne skvrny, sietkovania, ocka sedej, ciernej alebo hnedej farby na pozadi.
Reprodukcia
Potamotrygonidae su podobne morskym pasoziabrovcom v tom, ze neskoro dospievaju, pomaly rastu a maju nizku uroven plodnosti. Hydrologicke cyklusy sa zda, ze maju vyrazny vplyv na reprodukcny cyklus potamotrygonidae. Studie naznacuju, ze reprodukcny cyklus zahrna kludovy interval prinajmensom u niektorych populacii. Akonahle samce dosiahnu stav trenia, zacnu hladat a nahanat samice. Dvorenie moze byt aj nasilne, hlavne ked zvolena samica je nepristupna samcovmu nadbiehaniu, samce sa uchyluju k hryzeniu a zapasu tak aby dosiahli polohu brucho na brucho. Parenie prebieha rychlo, tak ze samec vlozi hacik do kloaky samice a uvolni mliecie. Pokial dojde k uspesnemu oplodneniu, vajcovod prechadza zmenami, ktore umoznuju aby fungoval ako maternica. Vsetky sladkovodne raje vyuzivaju reprodukcnu strategiu zvanu matrotrophic viviparity (Vnutorne oplodnenie vajicok matkou, ktore poskytuju nejaku vyzivu vyvijajucich sa embryi), ktorou maternicove mlieko (alebo vyzivnym materialom pre plod) je vylucovane pomocou specializovanych maternicovych vlakien (alebo trophonemata) ktore vyzivuju vyvijajuce sa embryo pocas gravidity. Obdobie dozrievania moze trvat prerusovanie alebo pocas celeho roka.
Trvanie tohto obdobia je premenlive, medzi divokou populaciou trvajuce 3-12 mesiacov, avsak medzi populaciou zijucou v zajati je trvanie 9-12 mesiacov. Porodne obdobie moze trvat 3-4 mesiace. V zavislosti od druhu, podmienok prostredia a kondicie samice, sa pocet potomkov pohybuje v rozmedzi 2-7 kusov, ale boli potvrdene aj mnozstva viac ako 15 kusov. Mlade sa rodia zive a plne zrele. V zajati je najidealnejsie mlade preniest okamzite do samostatneho priestoru vyhradeneho pre dalsi rast. Vstrebanie zltkoveho vaku trva az 7 dni. Po tejto dobe mozu byt krmene roznou zivou alebo mrazenou potravou.
Chov
Jednym z najdolezitejsim prvkom chovania raji v akvariu je nadrz. Najalepsia nadrz je najvacsia. Niektore zdroje doporucuju nadrz o minimalnej velkosti 340l. Aj tak by sme doporucili aspon 450l. Dlha nadrz je vhodnejsia ako vysoka nadrz, nakolko obyvatelia budu viac vyuzivat horizontalny priestor (tzn. dole) ako vertikalny priestor. Teda aj mensie druhy budu potrebovat nadrz o rozmeorch 120cm * 75 cm * 50cm pre trio raji (1x samec a 2x samice).
Akvarium pre riecne raje by malo mat piesocnaty podklad. Hrubka pieskoveho podkladu by mala byt dostatocna tak aby sa raje mohli zahrabat (tz. ze len oci budu viditelne). Ohrievace pouzite v substrate by nemali byt nikdy pouzivane nakolko mozu popalit raje. Skor by mali byt pouzite konvecne ohrievace ponorne alebo externe, aj ked s ochrannym krytom. Riecne raje su citlivejsie k nie celkom optimalnemu stavu vody, preto vyzaduju vysoku efektivitu upravy vody - filtraciu. Iba ucinny biofilter (taky ako kvapkajuci filter s velkou plochou media) by mal byt spolahlivy na vykonavanie biofiltracie. Agresivna mechanicka filtracia (a caste cistenie medii) je tiez ziaduca nakolko raje mozu byt chaoticky jedaci. Chemicka filtracia (najma tie typy, ktore odstranuju kovy), moze byt velmi uzitocna pri ochrane zvierat pred necistotami a pesticidmi.
Riecne raje nie su nijako zvlast teritorialne, za predpokladu, ze sa pouziva dostatocne velke akvarium, mozu byt chovane v skupinach, alebo tiez s inym druhmi ryb. Mozu velmi dobre spolunazivat s rybami, ktore ziju v hornych castiach nadrze ako napriklad ryby GARS (Ginglymodi, Lepisosteiformes), ktore maju tendenciu zostat mimo ich priestor. Nemali by mat ako spoluobyvatelov agresivne alebo studene ryby ako su pirane, stvorzubce alebo niektore druhy cichlid. Opatrnost je potrebna aj pri niektorych druhoch priasavnikoch (ako napr. Plecostomus sp.), ktore maju tendenciu ich drazdit sanim diskov. Kym rychle a prelietave ryby ako napr. Tetry budu v bezpeci, ostastne male rybky mozu byt lovene rajami.
Vyhodou raji z rodu potamotrygon je v pestrosti stravy. Moze byt im ponuknuta kombinacia zivej stravy ako Lumbriculus variegatus, nasekane dazdovky, larvy pakomarov, krevetiek v kombinacii s mrazenou stravou ako su skeble, lastury ai. Velka pozornost musi byt davana vzdy hlavne pri manipulacii s rajami. Je vyhodnejsie ich odlovovat za pomoci misky alebo vedra ako sietkou. Nikdy nemajte z dohladu tieto zvierata pri manipulacii alebo praci okolo nich. Kazde zranenie rajou je velmi bolestive a potencionalne zivot ohrozujuce. Ak je krvna cieva prerazena, pouzite priamy tlak na nu tak aby sa minimalizovalo krvacanie. Postihnuta oblast by mala byt okamzite ponorena pod taku teplu vodu ako obet dokaze zniest. Po ustupeni bolesti rana by mala byt ocistena pripravkom Betadine a oplachnuta dezinfekcnycm mydlom. Bez ohladu na to ako sa zda byt vazny uraz ihned by mala byt vyhladana lekarska pomoc. Vysetrenie na radiologii by malo lokalizovat fragmenty ostna, ktory by mohol zostat v rane. Pri priznakoch navratu infekcie treba okamzite vyhladat pomoc lekara.
