Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Šľachtitelia si v prípade rajčín naozaj nekládli hranice. Dnes si môžete vyberať z veľkého množstva odrôd, ktoré sa vzájomne líšia farbou, tvarom, veľkosťou aj chuťou. Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň.
Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.
Medzi obľúbené odrody patria napríklad: Tornádo F1, Tumbling Tom Yellow, Mirado Red, Oxheart, Valdo San Marzano Gigante 3, Toro F1, Šejk, Orbit a Diana. Diana je odolná voči plesni. Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 sú poloskoré odrody s obrími plodmi (paradajky býčie srdce), Yellow Gazi Ribbet F1 má žlté plody. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté) sú previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi určené na pestovanie v závesných nádobách. Minigold je skorá odroda s kompaktným vzrastom a žltými čerešňovými plodmi. Rubinek je skorá odroda s kompaktným vzrastom a červenými čerešňovými plodmi.
Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, vhodné sú nižšie odrody, teda kríčkové alebo trpasličie rajčiny. Vynikajúca je napríklad oranžová Venus, červená Bajaja alebo žltá Aztek. Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.
Odroda Diana: Charakteristika a výhody
Diana je veľmi skorá odroda s krátkymi vetvami, vhodná pre ťažšie a vlhšie pôdy. Plody sú menšie, guľovité, vyrovnané v tvare aj veľkosti, stredne pevné. Sú určené pre samozásobenie alebo priamy predaj na trhu. Vyniká v horšej repárskej alebo lepšej zemiakárskej oblasti. Disponuje vysokým stupňom odolnosti voči plesni zemiakovej.
Diana je determinovaná, nízko rastúca odroda paradajok, ktorá zvyčajne dorastá do výšky 50-80 centimetrov. Je to skorá odroda - plody dozrievajú približne 65-70 dní po presadení sadeníc. Počas priaznivej sezóny môže jedna rastlina priniesť dva až štyri kilogramy paradajok, a v mimoriadne dobrých podmienkach ešte viac.
Plody Diany sú okrúhle, sýtočervené, strednej veľkosti a vážia približne 70-100 gramov. Diana má klasickú chuť záhradnej paradajky - jemne sladkú, vyváženú a osviežujúcu. Nemá výraznú kyslosť a dužina je pevná, šťavnatá a dobre sa krája.
Paradajková odroda Diana je skorá, kompaktne rastúca a odolná, čo z nej robí vynikajúcu voľbu na pestovanie v záhrade v rôznych klimatických podmienkach. Prináša stabilnú úrodu aj počas chladných a daždivých liet, vytvára pevné a rovnomerné plody vhodné na čerstvú konzumáciu aj konzervovanie.
Pestovanie paradajok od semena až po zber
Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je potrebné predpestovanie sadeníc. Paradajky patria k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať, inak by ste sa úrody nedočkali alebo by bola len minimálna. So sadením semienok začnite už vo februári až marci. Ak máte otvorený balkón bez presklenia, vysievajte 6 až 8 týždňov pred poslednými predpokladanými mrazmi.
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.
Priesady si môžete vypestovať v interiéri, v kvetináčoch s hĺbkou aspoň 10 cm. Tie naplňte výsevným substrátom, na ktorý umiestnite semienka s rozostupmi okolo 2 cm. Semienka klíčia 7 až 14 dní, potrebujú vlhko a dostatok svetla. V severnej Európe sa semená Diany vysievajú zvyčajne od polovice marca do začiatku apríla, zatiaľ čo v južnej Európe sa výsev robí od februára do marca. Semená sa vysievajú približne do hĺbky pol až jedného centimetra do teplej (20-24 °C) a rovnomerne vlhkej pôdy.
Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie.
Výsadba paradajok
Sadenice sa presádzajú po objavení prvých pravých listov a následne sa sadia hlbšie - až po klíčne lístky. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
V severnej Európe sa Diana najlepšie pestuje vo voľnej pôde alebo pod ľahkou plastovou krycou fóliou, kde poskytuje skorú a stabilnú úrodu. V južnej Európe sa Diana mimoriadne dobre darí v otvorenej záhrade, kde bohaté slnečné svetlo zvýrazňuje chuť plodov.
Sadenie paradajok (NOVÁ ZÁHRADA)
Príprava pôdy a výsadba do kvetináčov
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Paradajky na balkóne môžete pestovať vo veľkých kvetináčoch, v ktorých budú mať priestor na budovanie mohutného koreňového systému. Veľkosť závisí od výšky, do akej má rajčiak vyrásť. Vyššie odrody budú potrebovať viac miesta (aj okolo 60 l), nižšie si vystačia s menšími črepníkmi. Špeciálne trpasličie paradajky, ktoré dorastú len do výšky 30 cm, dopestujete v nádobách s hĺbkou okolo 20 cm. Na spodku kvetináča je vhodné vytvoriť drenážnu vrstvu, navrch ktorej dáte netkanú textíliu, aby nemohla byť upchatá hlinou. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.
Opora pre paradajky
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.
Tyčkové odrody vysádzajte k opore, aby ste predišli ich zlomeniu. Veďte paradajku na jediný výhon, bočné výhony vylamujte. Maximálna výška by mala byť asi 150 cm - potom hlavný výhon zaštipnite. Rastlina sa tak nebude vysiľovať a všetku svoju silu dá do plodov miesto do stonky a listov. U kríčkových paradajok tvarujte rastlinu tak, aby bolo vo vnútri kríčka dostatok svetla.
Starostlivosť o paradajky
Paradajky v kvetináčoch budú potrebovať vašu pravidelnú pozornosť. Keďže ich životný priestor je dosť obmedzený, je vhodné ich polievať každý deň, aby bol substrát stále jemne vlhký. Pozor si však dávajte na preliatie, ktoré by sa mohlo stať príčinou hniloby.
Zálievka
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Veľmi dôležitá je závlaha. Zaistite pravidelnú zálievku v dlhších časových intervaloch. Najväčšia potreba vody nastáva v dobe tvorby plodov, menšia potreba vody je pri zrení plodov. Pri nedostatku vlahy plody praskajú, sú malé a deformované. Zalievajte rastliny ráno alebo na večer, a to priamo ku koreňom, nikdy nie na list! Výhodná je zálievka podmokom.
Počas horúčav sa odporúča mulčovanie a jemné zatienenie, aby sa zabránilo prehriatiu koreňov. Na chuť odrody Diana najviac vplýva slnko, vlhkosť a teplota. Čím viac slnka rastlina dostáva, tým výraznejšia je sladkosť a aróma. Rovnomerné zavlažovanie pomáha udržať pevnú dužinu a predchádzať praskaniu plodov. Odroda najlepšie rastie pri teplotách medzi 20 a 28 °C.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Okrem vody budú rajčiny potrebovať pravidelné hnojenie. Počas rastu a tvorby plodov spotrebujú pomerne veľa živín, takže im zásoby prístupné v substráte nebudú stačiť. Hnojte približne každé dva týždne, podľa toho, aké hnojivo zvolíte.
Aby ostali paradajky stále vitálne, boli odolnejšie voči stresom a mali maximálne možnú násadu kvetov nezabúdajte na pravidelnú výživu. Striedajte hnojivú zálievku Kristalonu s aplikáciou Vitality Komplexu Paradajka a paprika. Hnojivo obsahuje jedinečné zložky, ktoré každá rastlina potrebuje pre svoj zdravý rast a vývoj. Pokiaľ preferujete granulované hnojivá, odporúčame Vám Organo-minerálne hnojivo na paradajky a papriky.
Pri hnojení sú prospešné draslík a vápnik, ktoré zlepšujú sladkosť, farbu a pevnosť plodov.
Vylamovanie zálistkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pestovanie paradajok môže byť náročné kvôli rôznym chorobám a škodcom. Je dôležité vedieť ich rozpoznať a včas zakročiť.
Najčastejšie choroby a škodcovia
- Pleseň zemiaková: Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. Na listoch vznikajú od okrajov nepravidelné, šedozelené škvrny, ktoré postupne zasychajú. Choroba neskôr môže napadnúť aj stonku a plody.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavjú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika. Čiernenia pupka rajčiaka je porucha vo výžive rastliny - nedostatok vápnika. Postihuje plody a tie sú potom zdeformované a na špičke plodu sa objavuje čierna škvrna. Pokiaľ sa porucha objaví, rastliny ošetríme prípravkami na výživu vápnikom, ako je napr. AGRO Ledek Vápenatý.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
- Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková. Proti savým škodcom (vošky, molice, roztočce či strapky) aplikujte už pri prvom výskyte ekologický prípravok Rock Effect - nie len že prítomných škodcov zahubí, ale ošetrené rastliny ďalším škodcom nebudú ani chutiť. Postrek aplikujte aj z rubu listov, kde sa škodcovia hlavne vyskytujú!
Zber a skladovanie paradajok
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievaiť až s príchodom chladného počasia. Pokiaľ dodržíte všetky zásady, budete sa môcť už začiatkom leta tešiť z chutných plodov. Tie môžete zberať postupne, keď dozrejú.
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Kríčkové odrody paradajok zberáme cca 8 týždeň od výsadby. Tyčkové druhy sa zberajú od 10. až 12. týždňa. Vždy sa riadime vzhľadom plodov. Paradajky by mali byť červené a pevné.
Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia.
Rajčiny je vhodné zberať v skorých ranných hodinách, keď sú ešte chladné.
Skladovanie paradajok
- Pri izbovej teplote: Nezrelé rajčiny skladujte pri izbovej teplote.
- Sušenie: Sušenie rajčín je skvelý spôsob, ako si uchovať ich chuť na dlhšie obdobie.
- Mrazenie: Rajčiny je možné mraziť, aj keď to môže ovplyvniť ich textúru.
Po zbere sa paradajky Diana uchovajú päť až sedem dní pri izbovej teplote. V chladnej miestnosti vydržia desať až štrnásť dní a v chladničke dva až tri týždne.
Diana je výborná na konzervovanie, keďže jej plody sú pevné, rovnomerné a dobre držia tvar. Pri sušení sa chuť koncentruje a dužina zostáva pevná. Odroda je vhodná aj na mrazenie, najmä na prípravu paradajkovej pasty, omáčok a polievok.
