Pestovanie paradajok vo fóliovníku: Kompletný sprievodca úrodou

Fóliovník je ideálnym riešením pre každého záhradkára, ktorý chce maximalizovať úrodu a pestovať plodiny aj mimo bežnej záhradkárskej sezóny. Vďaka kontrolovaným podmienkam v ňom môžete pestovať plodiny, ktoré by vonku nemali šancu prežiť. Pestovanie vo fóliovníku vám umožní pestovať široké spektrum plodín počas celého roka. Skleník alebo fóliovník umožňuje záhradkárom vytvoriť kontrolované prostredie s vyššou teplotou, vlhkosťou, no zároveň úzkou závislosťou od pravidelnej zálievky. Tento vymedzený záhradný minisvet predlžuje vegetačné obdobie a teplomilným druhom zeleniny ponúka lepšie príležitosti na silnejší rast a bohatšie výnosy.

Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok. Fóliovník sám o sebe poskytuje perfektné podmienky pre život vašej zeleniny, či byliniek. Nie je podmienkou, aby ste vo fóliovníku mali vytvorené chodníčky a hlinu v hriadkách. Niektorí záhradkári využívajú sadbovače alebo regále či stoly, na ktorých sú samotné kvetináče, či nádoby, kde pestujete vašu zeleninu.

Jedným z najväčších benefitov pestovania rastlín vo fóliovníku je kontrola teploty. Fóliovník vytvára mikroklima, ktoré je ideálne pre rastliny. V závislosti od typu rastlín, ktoré pestujete, môžete prispôsobiť teplotu fóliovníka. To môže byť veľmi užitočné v prípade, ak sa rozhodnete pestovať rastliny, ktoré nie sú prirodzene vhodné pre vaše podnebie. Okrem teploty je dôležité mať aj kontrolu nad vlhkosťou vo fóliovníku. Rastliny potrebujú dostatok vlhkosti pre rast a vývoj. V prípade, že sa vám zdá, že je v fóliovníku priveľa vlhkosti, môžete jednoducho otvoriť dvere alebo okná a umožniť prechod vzduchu.

Jednou z výhod pestovania rastlín vo fóliovníku je ochrana proti škodcom. Fóliovník dokáže chrániť vaše rastliny pred hmyzom, ktorý by inak mohol poškodiť vaše plodiny.

Pestovanie paradajok vo fóliovníku

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny, ktoré sa vo fóliovníku pestujú. Vďaka vyšším teplotám a ochrane pred dažďom a vetrom môžete očakávať bohatú úrodu. Záhradný fóliovník - je ideálny na pestovanie paradajok a prináša mnoho výhod oproti ich pestovaniu vonku. Hlavným dôvodom prečo si zaobstarať záhradný fóliovník je ochrana rastlín pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami - prudkým dažďom, krupobitím či silným vetrom. Ďalšou výhodou je možnosť začať pestovať skoršie ako sa pri jednotlivých odrodách odporúča, vďaka čomu si dokážete predĺžiť sezónu. Kým vonku sa dá sadiť najskôr v máji, v záhradnom fóliovníku môžeme začať sadiť už v marci. V neposlednom rade záhradný fóliovník vytvára priaznivejšie prostredie pre rastliny - teplejšie a sú chránené pred vetrom. Paradajky tak lepšie prospievajú a prinášajú väčšiu úrodu.

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase.

Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Výber a umiestnenie fóliovníka

Veľkosť záhradného fóliovníka závisí od množstva rastlín, ktoré v ňom chcete pestovať. Pre 5-10 rastlín postačí fóliovník s rozmermi 2 x 3 metre. Záhradné fóliovníky môžu mať kovovú alebo plastovú konštrukciu. Kovové konštrukcie sú stabilnejšie a odolnejšie voči vetru. Plastové konštrukcie sú ľahšie a jednoduchšie na montáž. Záhradné fóliovníky môžu byť z PVC fólie alebo polyetylénu. PVC fólia je lacnejšia, ale menej odolná. Polyetylén je odolnejší voči poškodeniu a má dlhšiu životnosť.

Záhradný fóliovník by mal byť umiestnený na slnečnom a bezveternom mieste. Paradajky potrebujú veľa slnečného svetla na rast a dozrievanie plodov. Ideálne je umiestniť fóliovník na južnej strane záhrady. Záhradný fóliovník je potrebné umiestniť na rovnom povrchu bez tienenia, pretože tieň od stromov alebo budov môže obmedziť prístup k slnečnému svetlu. Je dôležité chrániť záhradný fóliovník pred silným vetrom, pretože ten môže poškodiť konštrukciu a rastliny. Ak je to možné, umiestnite ho za budovu alebo plot, ktorý poskytne zábranu pred vetrom.

Príprava pôdy a hnojenie

Odporúča sa zmes záhradnej zeminy, kompostu a piesku v pomere 2:1:1. Kompost dodá živiny a humus. Pred vysadením paradajok je dôležité pôdu dobre pohnojiť, aby mali rastliny dostatok živín. Použite organické alebo minerálne hnojivo bohaté na dusík, fosfor a draslík. Fosfor podporí kvitnutie a tvorbu plodov. Draslík posilní odolnosť voči suchu a chorobám. Pôdu na dne záhradného fóliovníka mierne podkopnite, aby sa voda nezadržiavala pri koreňoch rastlín.

Prípravy pôdy vo fóliovníku na sezónu treba ideálne začať riešiť ešte počas jesene. Organické hnojivo, maštaľný hnoj, pôde dodá potrebné živiny. Pred sadením prvých rastlín je vhodné pôdu poriadne prekypriť. Uľahčíte tak rastlinám proces zakorenenia.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Výber odrôd a výsadba

Vyberajte odrody, ktoré sú odolné voči plesniam a iným chorobám. Niektoré odporúčané odrody sú napríklad Roterno, Larma, Matina, Atlanta. Zvoľte odrody vhodné pre podnebie a teploty vo vašej oblasti. Ak máte teplejšie a suchšie leto, hodia sa skôr odrody ako je Maranello. Ak chcete paradajky najmä na varenie, zvoľte odrody s mäsitými plodmi ako je Bohemia. Na šaláty sa hodia skôr odrody s malými plodmi ako je Piccolo.

Správna výsadba je kľúčom k úspešnej úrode paradajok. Paradajky by mali byť vysadené hlboko tak, aby prvé listy úplne nepresahovali zem. Odporúčaná hĺbka je 5-10 cm. Hlbšie vysadené rastliny lepšie zakoreňujú a sú stabilnejšie.

Správna vzdialenosť medzi rastlinami zabezpečí optimálny rast a úrodu. Odporúčaná vzdialenosť je 40-60 cm medzi rastlinami v rade a 60-100 cm medzi radmi. Pri menších vzdialenostiach sa rastliny budú vzájomne tieniť a stláčať.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pri plánovaní, čo všetko chcete vo fóliovníku pestovať, nezabúdajte na to, že niektoré druhy zeleniny sa neznášajú a nemali by ste ich sadiť vedľa seba. Ak chcete pestovať viac druhov zeleniny, snažte sa zladiť také, ktoré obľubujú podobné podmienky. Uhorky si vyžadujú omnoho viac vlhkosti vzduchu ako paradajky alebo paprika. Veľký fóliovník vám umožní rastliny s odlišnými nárokmi vhodne umiestniť: papriku k dverám a uhorky na konci. Ak však máte malý priestor, nesnažte sa naň príliš nahustiť mnoho druhov zeleniny, inak sa kvalitnej úrody nedočkáte.

Polievanie a starostlivosť

Správna výsadba je kľúčom k úspešnej úrode paradajok. Správne polievanie je kľúčom k úspešnému pestovaniu paradajok vo fóliovníku. Množstvo vody na zalievanie závisí od veľkosti fóliovníka, štádia rastu paradajok a aktuálnych poveternostných podmienok. Odporúča sa zalievať často, ale zároveň vyhnúť sa preliatiu. Pôda by mala byť vlhká, nie premočená. V období kvitnutia a rastu plodov je potrebné zvýšiť frekvenciu zalievania. Odporúča sa zalievať každý deň, prípadne obdeň.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pri pestovaní paradajok vo fóliovníku je dôležité zabezpečiť dostatok živín pre silný rast rastlín a bohatú úrodu. - Organické hnojivá ako kompost, maštaľný hnoj alebo rašelina dodajú rastlinám potrebné živiny a zlepšia štruktúru pôdy. - Minerálne hnojivá obsahujú dôležité živiny ako dusík, draslík a fosfor. - Foliárne hnojivá sa aplikujú rozprašovaním na listy rastlín. Obsahujú stopové prvky ako železo, mangán, zinok či magnézium. - Nadmerné hnojenie môže spôsobiť bujný rast rastlín a zníženie kvality plodov.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Pestovanie paradajok vo fóliovníku si vyžaduje starostlivú ochranu proti rôznym škodcom a chorobám. Tieto malé hmyzie škodce sa živia cicaním rastlinných štiav. Spôsobujú žltnutie listov a deformácie. Odporúča sa použiť insekticídne mydlo proti voškám. Molice ohryzujú listy a plody paradajok. Pomôže insekticíd na báze Bacillus thuringiensis.

Najčastejšie plesne sú múčnatka zemiaková a fytoftóra. Prejavujú sa škvrnitosťou listov a plodov. Odporúča sa preventívne ošetrovanie prípravkami na báze medi alebo síry. Prejavuje sa žltými škvrnami a mozaičnosťou listov. Vírus prenášajú vošky. Odporúča sa použitie rezistentných odrôd a ničenie vošiek.

Dôležitá je preventívna ochrana, včasné rozpoznanie príznakov napadnutia a rýchly zásah. Treba pravidelne kontrolovať rastliny, odstrániť choré časti a v prípade potreby použiť vhodné prípravky.

Mali by ste dávať pozor na pásavku zemiakovú, ktorej chutia paradajky rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať. Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy. Často skloňovanou chorobou je aj pleseň zemiaková. V dnešnej dobe sa už môžeme stretnúť s ponukou rezistentných odrôd alebo odrôd tolerantných voči plesni. Reálna skúsenosť ukazuje, že táto tolerancia nie je vždy stopercentná, pretože pleseň každý rok mení svoj kmeň. Rezistencia nie teda je úplne spoľahlivá.

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.

Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Zber a skladovanie úrody

Keď sa plody paradajok začnú vyfarbovať, je čas na ich zber. Paradajky určené na priame konzumovanie odtrhávajte spolu so stopkou. Pri zbere na uskladnenie alebo spracovanie stopku odstráňte. Pre skladovanie vyberajte iba nepoškodené a zdravé plody bez plesní a hniloby. Umyte ich vlažnou vodou a nechajte osušiť. Skladujte pri teplote 10-15°C a relatívnej vlhkosti vzduchu okolo 85-90%. V takýchto podmienkach vydržia paradajky 2-3 týždne. Vyššia teplota alebo vlhkosť skráti čas skladovania. Nepokladajte viac ako 3-4 vrstvy paradajok na seba.

Správny čas zberu a podmienky skladovania sú kľúčom k získaniu maximálnych úrod chutných paradajok.

Paradajky sa zberajú postupne podľa zrelosti. Čerstvé sa hodia na prípravu šalátov, rôznych letných jedál či omáčok. Ak máte bohatú úrodu, oplatí sa paradajky zavariť, pripraviť domáci pretlak alebo obľúbené lečo. Takto si zachováte chute a vône leta aj na chladnejšie mesiace.

Odrody paradajok

Medzi rastliny, ktorým sa vo fóliovníku obzvlášť darí, patria napríklad rôzne druhy paradajok - cherry, tyčkové aj kríčkové. Papriky sú teplomilné rastliny, ktoré si v klasickej záhrade vyžadujú dlhú sezónu. Uhorky sa vo fóliovníku cítia ako doma. Milujú teplo, vlhkosť a stabilné prostredie. Jahody vo fóliovníku dozrievajú oveľa skôr, a to už v apríli. Môžete si ich vypestovať bez pesticídov a ochutnať vlastné, sladké plody. Reďkovky patria medzi najrýchlejšie rastúce plodiny, ktoré si môžete vo fóliovníku vypestovať. Šalát je skvelá plodina na pestovanie vo fóliovníku, pretože rastie rýchlo a nepotrebuje špeciálne podmienky. Špenát je výživná plodina, ktorú môžete pestovať na jar aj na jeseň.

Kombinovanie odrôd rajčín je vhodné skôr z dôvodu odrodovej variability. Vysoké odrody sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop.

Vysoko úrodná paradajka, typu cherry je vhodná na pestovanie v záhrade i vo fóliovníku. Stredne vysoké rastliny tvoria dlhé strapce malých, sladkých, guľatých plodov, ktoré majú netradičné tmavé fialovo-hnedé, hnedé, zeleno-hnedé až mahagónové sfarbenie. Množstvo slnečného svitu počas vegetácie určuje konečné vyfarbenie plodov, ktoré môže byť až takmer čierne. Zbierajú sa celé srapce rajčiakov, počas vegetácie priebežne dorastajú. Plody tvaru čerešne dosahujú veľkosť 2,5-3 cm a hmotnosť 10-20 g. Rastlina potrebuje oporu. Vyštipovanie nepravých výhonkov nie je nutné.

Čím sú čierne paradajky také výnimočné? Vyššia ako bežná prítomnosť antokyanov - látok, ktoré patria medzi flavonoidy a v prípade čiernych paradajok spôsobujú onú tmavú farbu. Farba závisí od kyslosti. Antokyany v šupke pritom nijako neovplyvňujú chuť plodov, samotná ich prítomnosť je ale pozitívna. Predstavujú prevenciu voči kardiovaskulárnym chorobám, rakovine alebo stareckej demencii, pričom mechanizmus pôsobenia týchto látok na človeka doteraz čaká na presné vysvetlenie. Podľa mnohých vedcov a výživových špecialistov je vplyv antokyanov na človeka takmer zázračný.

tags: #rajciny #vo #foliovniku #vysoko #rastu