Objav antibiotík znamenal revolúciu v medicíne, umožnil účinne bojovať s infekciami a zachrániť milióny životov. Antibiotiká však ničia nielen patogénne, ale aj prospešné baktérie, čím narúšajú normálny stav mikroflóry v našom tele. Najcitlivejšie na ich vplyv sú črevné baktérie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v trávení, syntéze vitamínov a regulácii imunitného systému.
Najčastejším negatívnym sprievodným javom užívania antibiotík je hnačka vyvolaná antibiotikami (AAD). Prejavuje sa rôzne, od miernej bolesti brucha až po ťažkú formu hnačky či zápal hrubého čreva. AAD predstavuje až 30% všetkých nežiaducich vedľajších účinkov antibiotickej liečby.
Diagnostika AAD sa zvyčajne stanoví pri riedkej stolici 3x denne počas užívania antibiotík, prípadne do 8 týždňov po ich ukončení. AAD sa vyvinie u 5-39% jedincov užívajúcich antibiotiká, pričom najčastejšie postihuje deti do 6 rokov a starších ľudí nad 65 rokov. Rizikovými faktormi sú okrem veku aj chronické tráviace ochorenia, poruchy imunity, dlhodobý pobyt v nemocnici či chirurgické zákroky.
Hnačka sa prejaví približne u 5-10% pacientov po ampicilíne, u 10-25% po kombinácii amoxicilínu a kyseliny klavulanovej, u 15-20% po cefixíme a u 2-5% po liečbe gentamicínom, azitromycínom, klaritromycínom, erytromycínom, tetracyklínom či fluorochinolónmi. Spôsob podania antibiotík (perorálne alebo parenterálne) na výskyt AAD nemá výrazný vplyv. Príznaky sa zvyčajne objavia počas liečby, u 30% pacientov sa objavia 7-10 dní po jej vysadení.
Mechanizmy vzniku hnačky pri antibiotickej liečbe
Mechanizmy vzniku AAD sú rôzne. Môžu byť spôsobené alergickými, toxickými alebo inými farmakologickými účinkami antibiotík, narušením metabolizmu žlčových kyselín a uhľohydrátov v čreve, alebo nadmerným rastom oportúnne-patogénnych a patogénnych mikroorganizmov v dôsledku potlačenia prospešnej črevnej mikrobioty (tzv. dysbióza).
Vo väčšine prípadov zostáva infekčný agens AAD neidentifikovaný. Štúdie však preukázali súvislosť medzi AAD a baktériami ako Clostridium difficile, Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella oxytoca, Staphylococcus aureus a tiež hubami rodu Candida. Najťažšie formy AAD, najmä pseudomembranózna kolitída, sú spôsobené bakteriálnym toxínom Clostridium difficile.
Ako možno znížiť riziko vzniku hnačky vyvolanej antibiotikami?
Predísť negatívnym vedľajším účinkom užívania antibiotík vrátane AAD možno rozumným prístupom k ich užívaniu. Antibiotiká by sa mali predpisovať podľa prísnych indikácií, keď sú nevyhnutné, v primeranej dávke a nie dlhšie, ako je potrebné. Lekár zváži ich účinnosť, znášanlivosť a prípadnú zmenu druhu antibiotík. Svojvoľné užívanie antibiotík môže spôsobiť závažné problémy.
Jedným zo spôsobov prevencie hnačky vyvolanej antibiotikami je užívanie probiotík.
Ako probiotiká pomáhajú predchádzať hnačke vyvolanej užívaním antibiotík?
Probiotiká pomáhajú udržiavať rovnováhu črevnej mikroflóry, bránia rastu škodlivých baktérií a podporujú imunitný systém tráviaceho traktu. Robia to znižovaním pH v čreve, tvorbou prospešných kyselín a látok podobných antibiotikám (bakteriocíny), ako aj súťažením s patogénnymi baktériami o priestor a živiny.
Najnovšie vedecké zistenia z roku 2024 potvrdzujú, že pridanie probiotík k liečbe antibiotikami pomáha udržať vyváženú črevnú mikrobiotu. Minimalizuje narušenie spôsobené antibiotikami a zároveň zachováva mikrobiálnu diverzitu, teda rôznorodosť prospešných baktérií v črevách. Systematický prehľad 29 štúdií preukázal, že súčasné podávanie probiotík s antibiotikami pomáha zmierniť negatívne zmeny v rozmanitosti a zložení črevných baktérií spôsobené antibiotikami. Zároveň podporuje obnovu dôležitých prospešných baktérií, ako je Faecalibacterium prausnitzii, ktorá je považovaná za ukazovateľa zdravia čriev.
Iný výskum z roku 2023 preukázal, že probiotiká počas liečby antibiotikami pomáhajú regulovať nadmerný rast baktérie Escherichia coli. Tento mikroorganizmus je bežnou súčasťou črevnej mikrobioty, no jeho nadbytok môže spôsobiť zápaly a tráviace ťažkosti. Preto užívanie probiotík pri antibiotikách predstavuje efektívny spôsob, ako podporiť správnu funkciu tráviaceho systému.
Výsledky klinických skúšok s probiotikami
Výsledky klinických štúdií a metaanalýz ukazujú, že probiotiká sú schopné významne znížiť riziko vzniku AAD u detí, dospelých aj starších ľudí. Užívanie probiotík môže tiež znížiť riziko vzniku infekcie spôsobenej baktériou Clostridium difficile (najzávažnejšia forma AAD).
Najviac skúmanými probiotikami na prevenciu AAD sú Saccharomyces boulardii, Lactobacillus rhamnosus GG a Bifidobacterium lactis. Použitie probiotík zabránilo približne 1 zo 7 prípadov vzniku AAD. Pri užívaní rodu Saccharomyces alebo laktobacilov sa riziko vzniku AAD znížilo viac ako dvojnásobne v porovnaní s placebom.
Odborníci o užívaní probiotík pri antibiotickej liečbe
Odporúčania na užívanie probiotík na prevenciu AAD poskytujú odborníci zo Svetovej gastroenterologickej organizácie, Medzinárodnej vedeckej asociácie pre probiotiká a prebiotiká, Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu a ďalších medzinárodných organizácií.
Odborníci po celom svete podporujú používanie špecifických probiotických kmeňov spolu s antibiotickou terapiou na prevenciu AAD a CDAD (hnačka vyvolaná baktériou Clostridium difficile). Zdôrazňujú dôležitosť výberu kmeňov s preukázanou účinnosťou a začatia užívania probiotík súbežne s antibiotikami. U pacientov s oslabenou imunitou je však potrebná zvýšená opatrnosť.
Kto a ako by mal pri liečbe antibiotikami užívať probiotiká?
U pacientov s vysokým rizikom vzniku AAD je vhodné užívať probiotiká ako prevenciu. Najlepší účinok sa pozoruje, ak sa užívajú počas prvých 72 hodín od začiatku antibiotickej liečby. Ideálne je začať užívať probiotikum v ten istý deň ako antibiotikum, ale nie v rovnakom čase. Interval medzi užitím antibiotika a probiotika by mal byť najmenej dve hodiny.
Výnimkou sú kmene rodu Saccharomyces, ktoré sú odolné voči antibiotikám a nie je potrebné dodržiavať časový odstup. Po ukončení liečby antibiotikami by ste mali pokračovať v užívaní probiotík ešte aspoň niekoľko týždňov, aby sa pomohlo udržať normálnu mikroflóru, trávenie a imunitný systém.
Ak vám lekár predpísal antibiotiká, pravdepodobne vám odporučí aj užívanie probiotík. Je dôležité si uvedomiť, že nie všetky baktérie sú škodlivé; mnohé sú prospešné pre naše zdravie.
Čo sú to probiotiká a prebiotiká?
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, predovšetkým rôzne druhy baktérií a kvasiniek, ktoré pri správnom a adekvátnom množstve podporujú zdravie čriev a celého organizmu. Prebiotiká sú nestráviteľné časti potravy (napr. vláknina), ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie.
Produkty obsahujúce probiotiká aj prebiotiká sa nazývajú synbiotiká.
Účinky probiotík
Probiotiká majú široký vplyv na naše zdravie. Podporujú rovnováhu črevnej mikroflóry, ktorá je kľúčová pre optimálne fungovanie trávenia. Zdravá črevná mikroflóra tiež podporuje tvorbu protilátok a zlepšuje obranyschopnosť organizmu. Existuje prepojenie medzi črevami a mozgom (os črevo-mozog), takže nerovnováha črevných baktérií môže viesť k vyššej miere stresu, úzkosti či depresiám.
Probiotiká tiež pomáhajú posilniť imunitu, sú vhodné pri cestovaní a pobyte v nemocnici a zohrávajú úlohu v prevencii rakoviny hrubého čreva.
Ako užívať probiotiká pri liečbe antibiotikami?
Pri užívaní antibiotík je dôležité dodržať časový odstup aspoň 2 až 3 hodiny medzi podaním antibiotika a probiotika. Tento rozostup pomáha, aby sa prospešné baktérie mohli v črevách uchytiť a účinkovať. Odporúča sa začať užívať probiotiká od prvého dňa antibiotickej liečby a pokračovať v užívaní aj niekoľko dní po jej ukončení, aby sa črevná rovnováha rýchlejšie obnovila.
Niektoré probiotiká je možné užívať s jedlom alebo nalačno, v závislosti od konkrétneho prípravku. Vždy je dôležité riadiť sa pokynmi v príbalovom letáku.
Probiotiká – ako a koľko užívať? – 1. časť
Aké probiotiká si vybrať?
Výber správneho probiotika závisí od konkrétneho zdravotného problému. Pre trávenie a nadúvanie sú najvhodnejšie kmene Lactobacillus acidophilus, Bifidobacterium bifidum a Saccharomyces boulardii. Na imunitu a alergie sa odporúčajú probiotiká s Lactobacillus rhamnosus GG alebo Bifidobacterium lactis.
Pre deti a dojčatá existujú špeciálne probiotiká vo forme kvapiek alebo gumových medvedíkov, ktoré obsahujú jemné kmene vhodné pre citlivý detský organizmus.
Dôležité je tiež správne skladovanie probiotík, ktoré zabezpečí zachovanie účinkov živých mikroorganizmov. Vždy si overte pokyny na skladovanie v príbalovom letáku.
tags: #rng #moze #probiotika #znicit #protiparazitarna #kura