V histórii ľudstva bolo dojčenie vždy prirodzenou a jedinou formou výživy detí v prvom roku života. Pokiaľ matka nemohla dojčiť, nastupovala dojka. Prirodzená výživa materským mliekom bola kľúčová pre prežitie a rozvoj ľudstva a v mnohých krajinách tretieho sveta zabezpečuje deťom prežitie dodnes.
Historický vývoj náhradnej dojčenskej výživy
Už v dávnych časoch existovali snahy nahradiť materské mlieko, zväčša pomocou mlieka zvierat, ako je kozie alebo kravské. V staroveku sa napríklad pripravovala zmes medu, mlieka a podrvených obilnín. V 19. storočí sa tento trend komerčne rozvinul v Anglicku s výrobkom ako Liebigova perfektná detská potrava.
Nemecký lekár Conrad Anton Zwierlein dokonca tvrdil, že "žiadna matka nemusí dojčiť svoje dieťa"! V tomto období sa deťom podávalo kozie alebo kravské mlieko, čo sa však neosvedčilo. Deti často trpeli hnačkami, dehydratáciou a v niektorých prípadoch to viedlo až k úmrtiu. Neskôr sa zistilo, že zvieracie mlieko je pre deti príliš "silné" a začalo sa riediť vodou. Pozorovali sa tiež rozdiely medzi dojčenými deťmi a tými, ktoré boli kŕmené zvieracím mliekom. Napríklad kravské mlieko malo 3-násobne vyšší obsah bielkovín oproti materskému a naopak, príliš nízky obsah cukrov.
Prelomový rok 1838 a prvé umelé mlieko
Rok 1838 znamenal veľký míľnik, keď vedec Simon prvýkrát analyzoval zloženie kravského a materského mlieka. Zistil významné rozdiely v obsahu kazeínu, ktorého má kravské mlieko nadbytok.
Neskôr lekár Biedert na základe týchto poznatkov namiešal prvé umelé dojčenské mlieko. Išlo o zmes kravského mlieka zriedeného vodou, dochuteného cukrom a obohateného o cereálie na zvýšenie energetického obsahu.
Na sklonku 19. storočia bolo stanovené percentuálne zloženie tukov, cukrov a proteínov v materskom mlieku, čo ďalej posunulo vývoj v oblasti umelej dojčenskej výživy.
20. storočie: Rozvoj a dostupnosť umelej dojčenskej výživy
Minulé storočie prinieslo v histórii umelej dojčenskej výživy skutočný prielom. Na základe poznatkov o materskom mlieku sa neustále zvyšovala snaha vyrobiť čo najpresnejšiu napodobeninu. Na konci 30. rokov sa na trhu objavil mliečny prípravok zložený z kukuričného sirupu, sušeného mlieka, vody a kyseliny mliečnej.
Neskôr bolo mlieko obohacované o vitamíny, čo znížilo výskyt skorbutu a rachitídy u detí. Vo vojnových a povojnových rokoch bolo umelé mlieko nedostupné, a tak matky opäť siahali po kravskom alebo kozom mlieku, čo viedlo k zvýšenej chorobnosti detí.
Vývoj však napriek všetkému pokračoval. Pozornosť sa sústredila na výrobu umelých dojčenských mliek na báze sušeného kravského mlieka s následnou úpravou. V období, keď boli mnohí presvedčení, že umelé mlieko plne nahrádza materské, došlo k prudkému poklesu dojčenia. Až v 80. rokoch 20. storočia sa na základe výskumov prišlo k jednoznačnému záveru: dojčenie je nenahraditeľné a materské mlieko je najzdravšie a najvzácnejšie.
Súčasnosť: Pokročilé umelé mlieka a nenahraditeľnosť materského mlieka
V dnešnej dobe sú umelé mlieka obohatené o prebiotiká, probiotiká, nukleotidy, esenciálne mastné kyseliny a ďalšie látky. Existujú špeciálne mlieka pre deti s rizikom alergie, intoleranciou laktózy, či pre deti s inými zdravotnými problémami ako koliky alebo problémy s vyprázdňovaním. Existujú dokonca aj špeciálne mlieka pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Napriek všetkým inováciám však umelým dojčenským mliekam dodnes chýbajú všetky imunologické, antiinfekčné, hormonálne a rastové faktory, ktoré materské mlieko prirodzene obsahuje. Vedci zistili, že rovnako ako ľudskú krv, ani materské mlieko nie je možné umelo vyrobiť v úplnej miere. Jeho zloženie je špecifické a výnimočné.
Dojčenie nadovšetko!
Aj z tohto dôvodu je dnes preferované a zdôrazňované výlučné dojčenie aspoň počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa. Keď dojčenie nie je možné alebo dostatočné, prichádza na rad umelé dojčenské mlieko. Pri jeho výrobe sa prihliada na najprísnejšie parametre a špecifické výživové požiadavky dieťaťa.
Najčastejším zdrojom bielkovín v umelých mliekach býva upravené kravské mlieko. Ak má dieťa špeciálne výživové potreby, ako je intolerancia laktózy alebo alergia na kravské bielkoviny, rodičia musia siahnuť po špeciálnom mlieku. Pri výbere vhodného dojčenského mlieka je nevyhnutné poradiť sa s pediatrom, ktorý pozná zdravotný stav dieťaťa a vie odporučiť najvhodnejší typ.
Príprava a skladovanie dojčenského mlieka
Pri príprave dojčenského mlieka je dôležité dodržiavať všetky hygienické opatrenia. Nádoby treba sterilizovať, používať prevarenú a vychladnutú vodu vhodnej teploty (cca 37°C) a presne dodržiavať pomer vody a sušenej formuly uvedený na obale. Pripravené mlieko by sa malo spotrebovať do dvoch hodín pri izbovej teplote, alebo ho možno skladovať v termoske s teplou vodou na vychádzke. Nikdy sa nesmie podávať mlieko, ktoré dieťa nespotrebovalo, ani ho opakovane ohrievať.
Výber dojčenského mlieka podľa veku a potrieb
Dojčenské mlieka sa delia podľa veku dieťaťa:
- Počiatočné mlieka (číslo 1): Určené pre novorodencov a dojčatá od narodenia do ukončeného 6. mesiaca života.
- Pokračovacie mlieka (číslo 2): Pre dojčatá od ukončeného 6. mesiaca do 12. mesiaca života, ako doplnok k pevnej strave.
- Batoľacie mlieka (číslo 3 a 4): Pre deti od 1 do 3 rokov a staršie.
Existujú aj špeciálne dojčenské mlieka, ako napríklad antirefluxné, hypoalergénne, mlieka so zníženým obsahom laktózy, alebo mlieka určené pre deti so zápchou a kolikami. Pri výbere je vždy najlepšie poradiť sa s pediatrom.
Hoci sa výrobcovia snažia umelé mlieko čo najviac priblížiť materskému, materské mlieko zostáva nenahraditeľné vďaka svojim živým bunkám, protilátkam a adaptabilnému zloženiu.
Ako pripraviť umelé mlieko pre bábätko - Kendamil
tags: #rozdiel #medzi #organickym #a #umelym #dojcenskym