Fabergého vajcia: Symbol luxusu a umenia

Fabergého klenotnícke vajcia sa stali symbolom bohatstva a luxusu ich majiteľov. Tieto majstrovské diela výtvarného umenia, ktoré sú cenené pre svoju vysokú kvalitu spracovania s použitím sofistikovaných technických postupov a vysokokvalitných materiálov, vytvoril ruský klenotník Peter Carl Fabergé a jeho spolupracovníci v rodinnej šperkárskej dielni v Petrohrade v rokoch 1885 − 1917.

História slávnych Fabergého vajec siaha až do obdobia devätnásteho storočia. Pred sto tridsiatimi ôsmimi rokmi poveril ruský cár Alexander III. Petra Carla Fabergého, aby pre jeho manželku, cisárovnu Máriu Fjodorovnu vyrobil ako veľkonočný darček vajce zdobené šperkami.

Poďme sa spoločne pozrieť na fascinujúci príbeh týchto klenotov, ktoré sa stali nielen symbolom Veľkej noci, ale aj umeleckým dedičstvom pre budúce generácie.

Zrod legendy: Prvé vajce pre cárovnú

Pred Veľkou nocou roku 1885 navštívil presláveného klenotníka cár Alexander III. a požiadal ho o výrobu darčeka pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu k 20. výročiu ich zásnub. Fabergé vytvoril krásny suvenír v tvare veľkonočného vajca. Na jeho výrobu použil navonok obyčajné biele smaltované zlato. Vajce sa však dalo otvoriť a v jeho vnútri čakala obdarovanú maličká sliepočka v ktorej útrobách sa ukrývala miniatúra imperiálnej koruny s rubínovým príveskom.

Cárovná bola darčekom taká nadšená, že odvtedy dostávali členovia cárskej rodiny podobné klenoty na každú Veľkú noc. Klenotník úlohu splnil nad očakávania. Cárovná bola očarená. Tento skvost sa jej tak zapáčil, že odvtedy mal Carl Fabergé zákazku na veľkonočné vajíčko každý rok.

Alexander III. svoju ženu obdarovával až do svojej smrti. Každý rok tak pribudlo do cárskej rodiny jedno vzácne vajce.

Majstrovstvo a originalita: Každé vajce je unikát

Fabergé zhotovil niekoľko desiatok takýchto klenotníckych pokladov zdobených miniatúrnymi portrétmi alebo skrýšami na maličké kvetiny, slony či kočiare z drahokamov a zo slonoviny. Celkovo daroval umelec rodine asi 50 vajíčok, ale nie všetky sa zachovali.

Každé z Fabergého vajec predstavuje úplný unikát a reprezentuje to najlepšie zo zlatníckeho umu. Klenoty boli vyrobené z rôznych drahých kovov, vrátane zlata. Vajcia boli bohato zdobené perleťou, drahokamami a inými vzácnymi materiálmi.

Po smrti Alexandra III. v roku 1894 syn Mikuláš II. pokračoval v začatej tradícii, namiesto jedného však objednával dve. Jedno dostávala jeho matka - ovdovená cárovná Mária - a nosil jej ho Carl Fabergé osobne, druhé bolo pre Mikulášovu manželku Alexandru Fjodorovnu.

Každé vajíčko bolo pre obdarovaného, ale aj darcu prekvapením. Každé sa dalo otvoriť a skrývalo prekvapenie. Niektoré boli umiestnené na zlatých stojančekoch, iné na kolieskach. Ďalšie sa dali rozobrať alebo ukazovali čas.

Nápaditosť pri ich tvorbe akoby nemala hraníc. Fabergé prekonával Fabergého, jeho skvosty boli z roka na rok prepracovanejšie. Okrem kvetinových motívov sa vo vajíčkach ukrývali dokonalé a funkčné miniatúry, ako sú loď, hodinky vykladané diamantmi, hračky, ikony, portréty cárskej rodiny.

Tie najvychýrenejšie mali sofistikovaný mechanizmus umožňujúci pohyb figúrok alebo stavieb či nejakú inú funkciu...

Slávne Fabergého vajcia

Azda k najkrajším patrí Korunovačné vajíčko. Nachádzala sa v ňom zlatá miniatúra koča, na ktorom sa viezol Mikuláš II. počas svojej korunovácie. Aukčná sieň Sotheby’s ho ocenila na 24 miliónov dolárov.

Pri výročí Transsibírskej magistrály vzniklo vajíčko s rušňom a piatimi vagónmi - všetko zo zlata. Svet s obdivom hľadel i na ďalšie vajíčko - Jedľovú šišku. Jej modré šupiny na okrajoch zdobili stovky briliantov a vnútri sedel jazdec v zlatom sedle na striebornom slonovi s klami z pravej slonoviny.

Iný skvost nazvaný Zimné vajíčko bol z priesvitného krištáľu, pokrytý platinou a ružovými diamantmi. Vnútri bol umiestnený kôš jarných kvetov. Každý kvet bol vyrezaný z jedného kusa bieleho kremeňa, stonky, tyčinky a piestik boli zo zlatého drôtu, lístky z jadeitu a zelený stred kvietkov z almadínu.

V Rothschildovom vajíčku zasa každú hodinu vykukol kohút, štyrikrát zatrepal krídlami, zakikiríkal a trikrát potriasol hlavou. Boli to najdrahšie hodiny na svete, v roku 2007 sa predali za takmer 9 miliónov libier.

K cenným sa radilo i vajíčko, v ktorom bol kríž svätého Juraja a striebrom tepaná podobizeň cára Mikuláša II. Na uctenie si pamiatky zosnulého cára Alexandra III. stála uprostred vajíčka na podstavci z nefritu jeho zlatá jazdecká socha.

K netypicky poňatým patril zakvitnutý pomarančovník, ktorý obrastal zlaté vajíčko. Korene stromu boli v kvetináči zo zlata a z nefritu, kvitol diamantmi a plody tvorili ametyst a rubín.

Konvalinkové vajce daroval cár Mikuláš II. svojej manželke cárovnej Alexandre Fjodorovne na Veľkú noc v roku 1898. Vajce je pokryté ružovou smaltovanou gilošou a zdobené miniatúrnymi kvetmi z diamantov a perál. Prekvapenie vo vnútri vajíčka sa odhalí otočením zlatého perleťového gombíka. Po úplnom otvorení sa pod cisárskou korunou posiatou rubínmi objavia tri portréty: cára Mikuláša II. a jeho dvoch najstarších dcér, veľkokňažien Oľgy a Tatiany. Toto vajce malo pre cárovnú Alexandru veľký emocionálny význam nielen kvôli rodinným portrétom, ale aj preto, že konvalinky, ktoré ho zdobili, boli jej obľúbené kvety. Vajce stelesňuje Fabergého charakteristickú kombináciu luxusu a prírodných tém. Dizajn je silne inšpirovaný secesiou, ktorá bola v tom čase v Európe populárna.

Osobnosť Petra Carla Fabergého

Carl Fabergé sa narodil v roku 1846 v Petrohrade. Po otcovi Rus, po matke Francúz. Jeho otec Gustav Fabergé vlastnil v meste nad Nevou úspešnú zlatnícku dielňu.

Malý Carl mal osud predurčený - byť pokračovateľom rodinnej zlatníckej tradície. Na to rodičia zamerali aj jeho štúdium. V Petrohrade získal základné vzdelanie v nemeckej škole, v Drážďanoch nastúpil na obchodnú akadémiu.

Vo vzdelávaní pokračoval na vychýrenej zlatníckej škole v Hanau. To bola akademická pôda, no skúsenosti sa rozhodol zbierať i v praxi. Precestoval Taliansko, Francúzsko, Anglicko, učil sa starobylými i novými spôsobmi spracúvať vzácne kovy a drahé kamene.

Keď sa v roku 1872 vrátil z Európy do Petrohradu, prevzal otcovu dielňu. Mal 26 rokov a závratnú kariéru pred sebou. V tom istom roku sa oženil s Augustou Jacobs a ich štyria synovia pracovali v dospelom veku takisto v rodinnej firme.

Po vytvorení prvého veľkonočného vajíčka pre cisárovnú Máriu bol v tom istom roku vymenovaný za oficiálneho klenotníka ruského cárskeho dvora. A každý rok - až do roku 1917 - vyrobil pre cárovu rodinu spočiatku jedno vajíčko ročne.

Peter Carl Fabergé získal vďaka práci pre ruských šľachticov ohlas už za svojho života. Pre svoju dielňu sa mu podarilo získať najrešpektovanejších zlatníkov a klenotníkov svojej doby. Tí sa potom podieľali nielen na výrobe slávnych vajec, ale aj na zákazkách pre ďalšie šľachtické rodiny. Roku 1897 bol dokonca Fabergému prepožičaný švédskym kráľovským domom titul kráľovského dvorného zlatníka. Jeho práca bola o niekoľko rokov neskôr prezentovaná na svetovej výstave v Paríži.

U známeho zlatníka pracovalo vyše 500 kvalifikovaných klenotníkov z celého sveta.

Okrem nich u Fabergého pracovalo vyše 500 kvalifikovaných klenotníkov z celého sveta a jeho firma Dom Fabergé mala pobočky v Moskve, Kyjeve, Odese a v Londýne.

V roku 1916 bol jej majetok vyše tri milióny rubľov. Myslelo mu to aj podnikateľsky. Zamestnával len tých najlepších majstrov a ubytúval ich vo svojom dome. Počas celého roka pracovali vo vysokom tempe a s mnohými nadčasmi. Neprekážalo im to, pretože ich mali veľmi dobre platené.

Spočiatku tvorili vajíčka len pre ruskú cársku rodinu, po úspechu na Svetovej výstave v Paríži v roku 1890 trblietavou krásou upútali i škandinávske panovnícke rody a kráľovských panovníkov v Anglicku, Grécku, Bulharsku a v Siame - dnešnom Thajsku. Pre nich dodával i klenoty.

Revolúcia a úpadok: Tragický koniec legendy

V októbri roku 1917 tu vypukla revolúcia a cárska rodina bola v nasledujúcom roku vyvraždená. Fabergé utiekol do zahraničia a firmu predal svojim zamestnancom. Gigantické zlatníctvo, ktoré malo viac ako 500 zlatníkov, bolo však čoskoro boľševikmi zoštátnené.

Carl Fabergé vyrábal luxusné veľkonočné vajíčka až do revolúcie v roku 1917. S končiacou sa monarchiou prišiel i úpadok jeho firmy. Boľševici mu ju znárodnili. Niesol to veľmi ťažko, čakal ho exil.

Fabergé utiekol z Ruska pred boľševikmi v roku 1917 a zomrel vo Francúzsku v roku 1920. Peter Carl Fabergé sa z krivdy, ktorú napáchala boľševická revolúcia, nikdy nespamätal.

Posledným diplomatickým vlakom odchádza do Rigy, zvyšok rodiny do Fínska. Nakoniec sa všetci stretli vo Švajčiarsku. Fabergé sa však už nikdy nespamätal z krivdy, ktorú na ňom spáchal novonastupujúci sovietsky režim.

Zomrel v roku 1920 v Lausanne. Pochovaný je v Cannes, v rodinnej hrobke vedľa svojej matky.

Osud vajec po revolúcii

Celkom bolo pre kráľovskú rodinu vyrobených 50 vajec, pričom 43 z nich sa zachovalo dodnes.

V roku 1917 hneď po víťazstve boľševikov z cárskych a ďalších súkromných zbierok vyviezli veľký počet do cudziny.

O desať rokov neskôr z finančných dôvodov na Stalinov príkaz režim niekoľko z nich opäť predal za hranice. Počty vyrobených a zachovaných sa preto rozchádzajú.

Pre cársku rodinu ich malo byť 50. Zachovalo sa z nich údajne 46. Historici umenia vedia o osude 43. Poznajú ich majiteľov alebo múzeá, v ktorých sú umiestnené.

Niektorí z potomkov pokračovali v tradícii. Jeho jediný žijúci vnuk je Theo Faberge.

Súčasní vlastníci a hodnota vajec

Najviac ich zrejme vlastní ruský podnikateľ Viktor Vekselberg. Spolu ich má 15. Deväť z nich získal v roku 2004 zo zbierky tlačového magnáta Malcolma S. Forbesa, ktorú jeho dedičia ponúkli v aukcii. Predstavovala nielen Fabergého vajíčka, ale aj klenoty od tohto slávneho zlatníka.

Vekselberg mal záujem len o vajíčka a hlboko načrel do vrecka. Naznačil, že suma sa pohybovala v rozpätí 90 až 120 miliónov dolárov. Jeho majetok sa odhaduje na 12,5 miliardy dolárov, takže z financií mu príliš neukrojila.

Ku cti mu možno pripísať, že ich priviezol do Ruska, v Petrohrade založil Múzeum Fabergého a medzi exponátmi sú aj veľkonočné vajíčka. Podľa vyjadrenia pre BBC ich nekúpil pre vlastné potešenie, ale pozerá sa na ne ako na dôležitú súčasť ruskej histórie a kultúry.

Ďalších desať sa nachádza v klenotnici moskovského Kremľa, tri v majetku britskej kráľovnej Alžbety II., po jednom vo vlastníctve švédskeho kráľa Carla Gustava, monackého princa Alberta a jedno patrilo i Michaelovi Jacksonovi.

Viacero je v súkromných rukách, ale aj v muzeálnych zbierkach v Amerike. V roku 1990 dostal do daru zlaté veľkonočné vajíčko vyrobené podľa vzoru Fabergého aj Michail Gorbačov po udelení Nobelovej ceny za mier. Nachádza sa v kremeľskej klenotnici.

Ani v čase svojho vzniku neboli Fabergého vajíčka lacnou záležitosťou. Najdrahšie bolo zrejme Zimné vajíčko, ktoré stálo 24 600 rubľov, čo bol ročný plat ministra. Neznámy zberateľ zaň v roku 2002 zaplatil 9,6 milióna dolárov. Iné, vytvorené na prelome rokov 1916 - 1917, malo hodnotu 12 840 rubľov.

Astronomickú hodnotu Fabergého vajec môžeme výrečne demonštrovať na sume, za ktorú sa vydražilo vajce so zabudovanými hodinami. Tento majstrovský kus zlatník vyrobil v roku 1905 pre zberateľku Beatrice Rothschildovú. V roku 2007 bolo vajce predané za takmer 9 miliónov libier.

Ceny boli naozaj vysoké, no nemožno sa čudovať. Vznik jedného vajíčka trval rok a pracovalo sa na ňom v prísnom utajení. Hoci na každom sa skvelo meno Carl Fabergé, on bol skôr dizajnér, vizionár a vynikajúci obchodník.

Remeselná zručnosť a filigránska práca boli doménou hlavných zlatníkov Michaela Perchina, Henrika Wigströma a Erika Augusta Kollina.

tags: #ruske #vajce #starozitnost