Údenie je už od nepamäti jedným z najčastejšie využívaných spôsobov konzervovania, tepelného spracovania a dochucovania mäsa, rýb či iných potravín.
V priebehu údenia suroviny vystavujeme dymu z tlejúceho a horiaceho dreva. Vplyvom teploty a antiseptických účinkov dymu, ktorý ničí nežiadúce mikroorganizmy, dochádza k tepelnému spracovaniu a konzervácii výrobku.
Údenie je zároveň aj najčastejším spôsobom konzervovania klobás pripravených na domácej zabíjačke. Od spôsobu údenia závisí chuť, farba aj tvrdosť klobás. Nesprávne zvolený spôsob údenia však ľahko môže pokaziť inak skvelo pripravené klobásy.
Pripravili sme pre Vás najdôležitejšie rady a tipy, ako pri údení klobás postupovať.
Príprava klobás na údenie
Údeniu klobás, samozrejme, predchádza príprava mäsa a plnenie pripravenej zmesi do črievok. Hotové klobásy by mali pred procesom údenia nejaký čas odstáť.
Výber mäsa a korenenie
Keď si pripravíte domáce klobásy, získate nielen skvelú chuť, ale aj zážitok, ktorý žiadna kúpená náhrada nemôže ponúknuť. Vlastné klobásy z domácej udírne prinášajú plnú, intenzívnu chuť, ktorá kombinuje jemnú arómu dymu s bohatými mäsovými tónmi.
Zaujala vás? Začnite očistením bravčového mäsa a jeho rozdelením na približne rovnaké kocky. Bravčová plece a bôček poskytujú ideálny pomer chudého mäsa a tuku - vďaka tomu budú klobásy šťavnaté, ale pritom pevné.
Následne pomelte mäso na strednú hrubosť, približne 10 mm. Použite kvalitný mlynček na mäso, aby štruktúra mäsa zostala zachovaná a klobásy mali príjemnú, rustikálnu konzistenciu.
Do mletého mäsa pridajte soľ, korenie, cesnak a prípadne majoránku alebo kmín podľa chuti. Pri pridávaní korenín zmes starostlivo premiešavajte rukami - je dôležité, aby sa korenie rovnomerne rozprestrelo a v každom súste bola zachovaná rovnaká intenzita chuti.
Doprajte mäsovej zmesi čas na odpočinok, ideálne 1-2 hodiny v chladničke. Korenie má možnosť preniknúť do všetkých zložiek mäsa, čo sa výrazne prejaví na konečnej chuti.
Príprava čriev
Namáčanie čriev. Prírodné bravčové črevá ponorte do vlažnej vody a nechajte ich minimálne 30 minút zmäknúť.
Plnenie a sušenie
Pri plnení zmesou dbajte na rovnomerné naplnenie, bez vzduchových kapsičiek, ktoré by mohli narušiť štruktúru pri údení. Neplňte črevá príliš pevne, pretože mäso pri údení nabudne na objeme.
Keď sú klobásky v črievkach, aký je ďalší postup? Po naplnení sa klobásky nevaria, ale nechajú sa usušiť na vzduchu. Najlepšie zavesené na paliciach, kde je prievan. Až potom idú do udírne.
To je častá chyba, ktorú ľudia zvyknú robiť, že ich nenechajú najskôr usušiť. Je dôležité, aby črevá boli suché, inak sa môžu počas údenia poškodiť.
Keď je črevo suché, spozorujete, že mozaika mäsa akoby vystupovala cez črevo a že črevo je na dotyk poznateľne suché a jemne v rukách zašuští. Vtedy sú klobásy správne pripravené do udírne.
Zaveste naplnené klobásy na suché, vzdušné miesto na približne jednu hodinu. Tým klobásy získajú na pevnosti, čo oceníte hlavne pri manipulácii a zavesení do udírne.
Ideálne, keď ich vkladáte do už vopred predhriatej udírne. A na miernom ohníku ich ešte jemne dosušíte.
Častou chybou pri údení klobás je vysoká teplota a nedostatočné vysušenie črievok po ich naplnení.
Výber dreva a druhy údenia
Kvalita údeného výrobku nezáleží iba na kvalite mäsa. Nemenej dôležitý je aj výber dreva na údenie a kvalita vzniknutého dymu.
Výber dreva na údenie
Na údenie volíme výlučne neošetrené drevo, ideálne čerstvé drevo z tvrdých listnatých stromov. V našich európskych končinách je zvykom na údenie používať najmä drevo z buku, dubu, jelše či niektorých druhov ovocných stromov.
Možné je použiť aj brezové drevo - tu je však potrebné dbať na odstránenie kôry, ktorá by pri údení vylučovala nežiadúci decht.
Vyhnúť by ste sa, v každom prípade, mali ihličnatým stromom a drevu z marhule či čerešne.
Výber dreva výrazne ovplyvňuje chuť a kvalitu údenia. Najlepšie je drevo z ovocných stromov, ako je marhuľa, slivka alebo čerešňa, pretože obsahujú menej živíc.
Tvrdé drevo ako buk je tiež tradičnou voľbou, pretože sa dá ľahko zohnať. Ja výhradne používam bukové drevo, lebo momentálne tých „kôstkovín“ je málo.
Použiť môžete aj práchnivé bukové drevo, ktoré dodá klobásam jemný hríbový nádych. Lebo konzistencia dreva a jeho chemické zloženie neobsahuje toľko živíc.
Na údenie je najlepšie použiť tvrdé drevo alebo drevo z ovocnín.
Druhy údenia
Rozlišujeme 3 základné druhy údenia, ktoré sa líšia teplotou použitého dymu: údenie studeným, teplým a horúcim dymom.
Zvolený spôsob údenia následne ovplyvňuje dĺžku údenia, ale aj konečný výsledok, ako chuť či farbu výrobku.
Každý spôsob údenia má svojich skalných zástancov a odporcov, no pokiaľ ide o klobásy, preferuje sa najmä údenie studeným dymom.
Studené údenie
V prípade studeného dymu proces údenia prebieha niekoľko dní. Klobásy v udiarni niekedy zostanú aj dva týždne. Teplota dymu je veľmi nízka - dosahuje maximálne 25 °C. Využívajú sa najmä hobliny z vlhkého ovocného dreva.
Výhodou údenia za studena je, že dym preniká do potravín pomaly a dlhšie, vďaka čomu dochádza k dokonalej konzervácii výrobku.
V prípade údenia studeným dymom môžeme proces údenia rozdeliť do 3 fáz. V prvom kroku je potrebné pripravené klobásy dať na 20 až 30 minút do vody s teplotou zhruba 30 °C. Následne sa výrobok presunie do udiarne s teplotou zhruba 30 - 40 °C, kde ich necháme, až kým povrch klobás nevyschne. Ihneď po vyschnutí klobás oheň zasypeme pilinami a teplotu v udiarni znížime na 20 - 25 °C.
Údenie klobás a slaniny je osvedčenou metódou na zvýraznenie ich chuti a predĺženie trvanlivosti. Existujú dva hlavné spôsoby údenia, ktoré sa líšia teplotou: studený dym a teplý dym. Pri údení klobás môžete využiť oba tieto prístupy. Ako už názov naznačuje, studené údenie nevyužíva vysoké teploty. Klobásy sa pri teplotách 15 až 25 °C údia dlhší čas, čím sa skôr konzervujú, než varia.
Teplé údenie
Teplota dymu je pri tomto spôsobe údenia omnoho vyššia - dosahuje zhruba 60 °C. Proces údenia pri tejto teplote je kratší a v prípade domácich klobás sa pohybuje medzi 5 a 10 hodinami. Presnú dobu údenia volíme v závislosti od požadovanej intenzity chuti a vône údeniny.
Toto údenie je oveľa rýchlejšie než studené, najmä vďaka vyšším teplotám. Najbežnejšia teplota pri teplom údení je medzi 70 a 75 °C.
Presuňte klobásy do vopred vyhriatej udírne. Ideálna teplota pre údenie je okolo 60-70 °C, pri ktorej sa klobásy údia postupne a rovnomerne. Nechajte ich v udírni približne 2-3 hodiny, kým nedosiahnu krásnu zlatistú farbu.
Horúce údenie
V prípade údenia horúcim dymom teplota dymu dosahuje až 100 °C. Hustý a vlhký dym, ktorý pri tejto teplote vzniká, preniká hlbšie pod povrch, aromatizuje a zafarbuje výrobok.
Proces údenia a regulácia teploty
Na údenie klobás je potrebná udiareň. Dôležité je poznať svoju udiareň a vedieť, ako v nej regulovať teplotu. Každý, kto má udiareň, sa s ňou musí zžiť, aby vedel dosiahnuť optimálnu kvalitu údenia.
Regulácia teploty
Najčastejšou chybou je príliš vysoká teplota. Ak teplota v udiarni prekročí 80 až 100 °C, klobása sa začne variť zvnútra a stane sa sypkou. Je preto nevyhnutné neustále sledovať teplotu a regulovať oheň v udiarni.
Klobásy sa údia pri teplote okolo 80 °C, aby sa zničili baktérie. Hotové sú, keď sú krásne červené, môžu púšťať len takú jemnú kvapku masti (nesmú tiecť) a na dotyk jemne šuchocú.
Slanina by mala byť skladovaná v chladnom prostredí, napríklad v špajze alebo v chladničke. Nemala by byť zabalená v igelite, ale voľne uložená na papieri, aby mohla dýchať. Ak je slanina dobre vyúdená, vydrží aj niekoľko mesiacov. A pozor, treba skontrolovať, na koľko stupňov je chladnička nastavená. Malo by to byť menej ako 4 °C, naozaj je dôležité nastaviť si to správne.
Dĺžka údenia
Dĺžka údenia závisí od množstva klobás a typu dreva. Čím viac klobás údite, tým dlhšie trvá celý proces. Na menšie množstvo klobás môže stačiť údiť 4 - 6 hodín.
Po údení a skladovanie
Po dokončení údenia nechajte klobásy vychladnúť na chladnom mieste. Najlepšia chuť sa prejaví, ak klobásy necháte odležať a dozrieť ideálne 2-3 dni.
Podávajte klobásu s domácim chrumkavým alebo čerstvým chlebom, horčicou alebo chrenom.
Klobásy sa po údení musia skladovať v suchom prostredí s prúdením vzduchu, napríklad v špajze s otvoreným okienkom. To pomáha klobásam prirodzene sa vysušiť.
Tipy pre úspešné domáce údenie
Vstúpte do sveta domáceho údenia, kde si môžete vyladiť každú chuť presne podľa seba, experimentovať s korením a štýlom prípravy.
Údenie v udírni Borniak UW-150 s časovačom je skutočným potešením. Táto udírna nám umožnila jednoducho vytvoriť domáce klobásky, ktoré boli nádherne voňavé a presne tak akurát zakúrené. Udírna pojme až 20 kg mäsa, čo je ideálne pre rodinné oslavy alebo stretnutia s priateľmi.
Ak hľadáte spoľahlivú udiareň, ktorá vám umožní vytvárať chutné domáce špeciality, odporúčame vyskúšať Borniak 150.
KLASICKÉ UZENÍ MASA v dřevěných udírnách
Údenie slaniny
Na výrobu domácej slaniny sa používa bravčový bôčik. V súčasnosti je populárna mäsová slanina, kde sú viditeľné pruhy mäsa a tuku, čo pripomína vzor Adidas.
Príprava a solenie slaniny
Mäso sa musí nasoliť buď v láku, alebo suchým solením. Lák sa pripraví z vody, zo soli, z cesnaku a korenín a mäso sa v ňom necháva odležať minimálne 2 - 4 týždne v chlade. Pri suchom solení sa mäso obalí v soli a nechá sa, aby pustilo šťavu.
Proces údenia slaniny
Slanina sa údi podobným spôsobom ako klobásy, avšak pri vyššej teplote. Po dôkladnom vysušení sa dáva do vyhriatej udírne a teplota sa postupne zvyšuje až na 120 - 130 °C. Pri tak vysokej teplote údime iba veľmi krátko (5 až 10 minút), následne sa teplota opäť zníži a slanina sa doúdi pri klasickej teplote.
Rýchle zaúdenie pri vysokej teplote slúži na tzv. „stuženie“ slaniny.
Bezpečnosť pri údení
Bezpečnosť je kľúčová. Najväčším rizikom je požiar v udiarni, najmä ak údite slaninu, ktorá uvoľňuje mastnotu. Pri kontakte s ohňom môže masť zapáliť v pahrebe oheň.
