Príroda je plná neuveriteľných tvorov, ktorých vzhľad a správanie často presahujú našu predstavivosť. Niektoré zvieratá sú považované za krásne alebo roztomilé, iné sú zase jednoducho zvláštne. V tomto článku sa ponoríme do sveta tých najpodivnejších živočíchov, ktoré skutočne existujú, so zameraním na ryby, ktoré žijú neobvyklými spôsobmi života.
Ryby s nečakanými príbytkami
Niektoré ryby si našli domov v tých najmenej pravdepodobných miestach. Jedným z fascinujúcich príkladov je symbiotický vzťah medzi morskými okurkami a rybami z rodu Encheliophis.
V roku 1975 sa Victor Benno Meyer-Rochow potápěl u ostrovov Banda v Indonézii, keď našiel na dne veľký exemplár morskej okurky (Bohadschia argus), príbuzného hviezdicam. Zavalitý exemplár meral na dĺžku 40 a na šírku 14 centimetrov. Z vrecka s vodou, do ktorého ju uložil, sa neskôr z análneho otvoru morskej okurky vyplavovala štíhla ryba podobná úhorovi. Bola to ihlička sumčekovitá (Encheliophis boraborensis) a nebola sama. Vzápätí totiž vyliezla ďalšia a ďalšia. Po desiatich hodinách vyliezlo zo zadku okurky celkom 14 rybiek, každá o dĺžke 10 až 16 cm.
Existuje mnoho druhov ihličiek. Niektoré žijú samostatne, ale iné nájdeme v telách mäkkýšov, hviezdic a ďalších morských živočíchov. Najznámejšími hostiteľmi sú však spomínané morské okurky. Keď ihlička nenájde vhodného hostiteľa, vlezie jej do análneho otvoru hlavou napred a pohybuje sa ďalej prudkými pohybmi chvosta. Poväčšine sa to okurke nepáči a tak análny otvor zovrie, no stále musí nejako dýchať. Áno, morské okurky dýchajú análne otvory. Rytmickým naťahovaním a sťahovaním svojich tiel ženú vodu análne otvorom do rozvetvenej štruktúry podobnej pľúcam nazvanej dýchací strom (tiež tracheobronchiálny strom). Morská okurka, ktorá zvierá zadok, tak v podstate zadržuje dych. Keď potom skôr alebo neskôr vydýchne, umožní tak rybke pokračovať v svojej ceste.
Niektoré druhy jednoducho používajú morské okurky ako úkryty. Avšak ihličky rodu Encheliophis sú plnohodnotní paraziti, ktorí požierajú pohlavné žľazy svojho hostiteľa zvnútra. Aby to nebolo všetko, tak tieto rybky sú často veľmi bojovné a súperov (snažiacich sa preniknúť do rovnakého zadku) zvyčajne zabijú. V niektorých prípadoch sú ale oveľa tolerantnejšie. Nikto ale nevie prečo. Je možné, že keď je hostiteľov málo, rozhodnú sa ho zdieľať. Alternatívnym vysvetlením je, že sa takto zhromažďujú na rozmnožovanie.
Tieto análne príbytky však nie sú ľahkým miestom na život. Treba podotknúť, že ani morská okurka len "nesedí s rukami v lone", ale má aj zaujímavý spôsob ochrany. Dokáže produkovať saponíny, ktoré sú pre iné ryby smrteľné. Tie síce škodia aj samotným ihličkám, ale tie dokážu prežiť až 45-krát dlhšie ako iné druhy. Nemajú však žiadne triky na detoxikáciu saponínov. Namiesto toho sa spoliehajú na sliz, ktorý vylučujú na koži. Ten im okrem iného pomáha aj pri ceste do tela hostiteľa. Tieto slizy produkujú šesťkrát až desaťkrát viac ako iné ryby. Zaujímavosťou je, že morská okurka nepoužíva proti týmto nezvaným hosťom svoju najúčinnejšiu obranu. Keď sú v ohrození, môžu na útočníkov chrliť dýchacie stromy a spoliehať sa na svoje regeneračné schopnosti, že stratený orgán znova vyrastie.
Vandélia obecná: Krv pijúci parazit
Ďalším príkladom ryby s neobvyklým spôsobom života je vandélia obecná (Vandellia cirrhosa), známa aj ako "rybí upír" alebo kandiru.
Vandélia obecná, zastaralo šulinokaz cudzopasný, je drobná sladkovodná ryba z čeľade kandirovitých, ktorá dorastá maximálnej dĺžky 6 cm a šírky 5 mm. Je to polopriesvitný sumec úhorovitého tvaru tela. Žije v tropických sladkých vodách Južnej Ameriky, v povodí Amazonky a Orinoka, kde je domorodcami považovaná za jedno z najväčších známych nebezpečenstiev číhajúcich vo vode.
Strach domorodcov je daný spôsobom obživy vandélií, ktorým sa ľudovo prezýva rybie upíry. Ide o parazity cudzopasiace v žiabrovej dutine veľkých druhov rýb. Tu prekúsnu veľké žiabrové artérie a pijú krv vystrekujúcu pod tlakom z tepny (nemusia ju sať, ako by naznačoval v angličtine používaný termín "blood sucker"). Žiabrovú dutinu vyhľadávajú podľa prúdu vody vychádzajúcej zo žiabrových viečok.
Poverčiví indiáni sa v nebezpečných oblastiach vybavujú pred vstupom do vody ochrannými prostriedkami - kokosovou škrupinou na genitáliách alebo pevným podviazaním predkožky, z obavy pred vstupom vandélie do močovej trubice.
Ďalšie podivuhodné ryby
Svet rýb je plný prekvapení. Pozrime sa na niektoré ďalšie druhy, ktoré sa vymykajú bežnej predstave o rybách.
Žralok šotek
Vzácny hlbokomorský druh žraloka a živá fosília - vyzerá dnes úplne rovnako, ako vyzeral pred desiatkami miliónov rokov. Žije až v 1300 metrovej hĺbke a je pomalý plavec, ktorý prepadá korisť zo zálohy.
Páku
Juhoamerická ryba príbuzná piraní. Je bylinožravá až všežravá a má zuby, ktoré vyzerajú ako ľudské! Sú tiež väčšie ako piraně, môžu merať cez meter a vážiť až 40 kg.
Mihule
Vyzerá ako Vetřelec, v skutočnosti ide o bezčeľustnatého rybovitého obratlovca. Sú sladkovodné aj morské, väčšinou parazitické. Svojou prísavkou sa zavŕtajú do kože rýb a sajú im telesné tekutiny.
Batynomus veľký
Hlbokomorský kôrovec z radu stejnonožcov, ktorý dosahuje dĺžku cez pol metra. Zdržuje sa v Atlantiku v hĺbkach cez tisíc metrov pod hladinou a pretože žije v tme, je úplne bezfarebný.
Ploskozubec - papagájová ryba
Veľký druh z koralových útesov sa živí tým, že z útesov zubami oškrabuje povlaky rias. Riasy konkurujú koralom a tým, že ich ploskozubce držia na uzde, podporujú rast útesu.
Tlstohlavec tasmánsky - blobfish
Medzi zvieratá, ktoré patria medzi tie najškaredšie, sa radí tlstohlavec tasmánsky alias „blobfish“. Hlbokomorská ryba od pobrežia Austrálie, Tasmánie a Nového Zélandu. Jej telo tvorí želatinózna hmota nepatrne menej hustá ako voda. Vďaka tomu sa ryba vznáša nad dnom bez toho, aby musela plávať.
Matthew - ryba z čeľade chňapavcovitých
Matthew je ryba z čeľade chňapavcovitých. Je to taký rebel. Vôbec ho nezaujíma, čo od ryby čakáte. Matthew sa skvele adaptoval na bentický život, to znamená, že žije na dne mora. Na spodnej strane tela má dve brušné plutvy, o tie sa opiera. A značne modifikované prsné plutvy na stranách sa vyvinuli takmer do podoby nôh alebo paží. Keď ich použije spoločne... Jeho kožu pokrývajú malé kužele a pyramídy. Tieto nádorčeky a výbežky sú šupiny z keratínu a vápnika, ktoré tvoria také ohybné brnenie. Asi ako by ste sa našili kúskami zubov a nechtov. To všetko Matthewovi pomáha maskovať sa ako neškodný odpad. Ktorý vie chodiť. Chňapavcovití patria do radu Lophiiformes, to z Matthewa robí morského čerta, ktorý loví zo zálohy. Má malú udicu, ktorá... Všetci chňapavcovití lákajú svoju korisť vizuálne, používajú pohyb alebo svetlo. Ale chňapavcovití jedia korisť, ktorá moc dobre nevidí, napríklad červy a slimáky a hlúpe mušle. Tekutina láka napríklad slimáky a privábi ich na povrch. Ale keď jete veci so ulitou, nesmiete mať pusu väčšiu ako zadok. Chňapavcovití sa často trochu upchajú, je to celé veľmi krehká rovnováha, keď máte pusu rovnako veľkú ako zadok a k tomu jete slamkou. Netrafíte veľkosť, máte zápchu. Ale keď sa rozmnožia, vyplávajú nahor a urobia pre svoje deti malý slizový raft. Existuje skoro 70 známych druhov chňapavcovitých a väčšina vyzerá ako dolná polovica klokana, ktorú prešiel kamión. Možno ste si ale všimli, že všetci vyzerajú dosť nahnevano. Aj malá Wendy je nahnevaná. Ako je to možné? Ale hlavne sú nahnevaní, pretože sa im v angličtine hovorí batfish. Veľmi sa snažili nevyzerať ako nič zaraditeľného, nieto netopier. „Prečo nehovoríte netopierom rybie vtáky?“ hovoria. A ešte horšie je, že batfish sa hovorí aj iným rybám. Napríklad Platax pinnatus, tej tiež hovoria batfish. Dobre, keď sú malé, trochu to chápem, ale vlastne sa snažia vyzerať ako plošenec Pseudobiceros hancockanus. Napriek tomu sa snažia pripomínať nie netopiera, ale plošenec, ktorý robí niečo, čomu aj vedci hovoria šermovanie penismi. Nekecám.
Underwater Killers (Full Episode) | World's Deadliest
Platax orbicularis sa tiež volá batfish a snaží sa vyzerať ako suchý list, ale čo urobia, keď vyrastú? Plávajú za korytnačkami a jedia tie malé baletky, čo im padajú zo zadku. Korytnačkové vši. Opäť nekecám. Ešte jednej rybe sa hovorí batfish a to meno si možno zaslúži. Lietavka európska je príbuzná s koníkmi, ale často ju radia k štítnikovitým, pretože je štítom proti zločinu ako Batman. Trochu ako Bernard, ale naštvanejší. Sú dobrý tím. Lietavka tam priletí a štítnik už zariadi šteklivost. A o tom hovorím, potrebujete dobrého parťáka. Niekoho, kto zariadi šteklivosť alebo s vami vyprdne slizový raft. Ak za niekým plávate a len zbierate jeho hovná, pozerajte sa, rozíďte sa. Zaslúžite si niečo lepšie. A vedci, vy prestaňte chľastať, keď pomenovávate ryby.
