Hĺbky morí a oceánov majú mnoho zvláštnych obyvateľov.
Mýty a legendy o rybách s ľudskou tvárou
Pojem "ryba s ľudskou hlavou" nie je novodobým fenoménom. S prvými zmienkami o takýchto stvoreniach sa stretávame už v starovekých legendách. Jednou z najznámejších je príbeh spojený so Semiramidinými visutými záhradami v Babylone. Podľa legendy bola Semiramida dcérou bohyne Derkety, ktorá mala ľudskú hlavu a rybie telo. Aj keď je ťažké veriť týmto mýtom z dôb, kedy sa na svet nazeralo inak, naznačujú, že fascinácia tvormi s ľudskými črtami sprevádza ľudstvo od nepamäti.
"Jazykožravý" parazit: Skutočný obyvateľ hlbín
Medzi skutočne fascinujúcich, aj keď nie práve esteticky príťažlivých, obyvateľov oceánov patria parazity známe ako "jazykožravce". Rodák z Kapského mesta Don Marx sa nedávno pri Strelkovom mysu (Cape Agulhas) stretol s jedným z nich. Vylovil rybu, ktorá sa na prvý pohľad zdala bežná, no jej ústna dutina bola domovom zvláštneho kôrovca.
Všetky sa rodia ako samce a po osamostatnení sa voľne pohybujú vo vode, až kým nenájdu vhodnú hostiteľskú rybu. Keď kôrovec nájde správneho hostiteľa, prenikne cez žiabre do vnútra a presunie sa k jazyku. V ústnej dutine pomocou predných klepiet precvakne cievy a cicia krv. Jeho telo sa postupne niekoľkonásobne zväčší - vrátane nôh, ktorými je prichytený na rybu. Jedinou výnimkou sú oči, ktoré tento zvláštny tvor viac nepotrebuje využívať, a tak sa mu ako jediné zmenšia. Medzitým nedokrvený jazyk ryby postupne odumiera a odpadne. V tej chvíli jeho mechanickú funkciu preberá parazit - uzavrie pahýľ jazyka a pomáha rybe počas kŕmenia držať korisť na podnebí ústnej dutiny. Sám sa živí krvou a slizom svojho hostiteľa, no okrem nepatrnej straty týchto tekutín mu nijak neubližuje.
"Jazykožravé" parazity sú známe celé desaťročia, až v ostatných rokov však vedci podrobnejšie skúmali ich životný cyklus a správanie. Popritom tiež zistili, čo sa deje v prípade, že parazit natrafí na rybu, ktorá je už „obsadená“. Obvykle sa vtedy jednoducho prichytí na plutve, kde mu môže spoločnosť robiť aj niekoľko ďalších jedincov. Telo ryby tiež občas býva miestom párenia a zrodenia nového parazita. Ten sa potom znova cez plutvy dostáva von a vydáva sa hľadať vlastného hostiteľa. Neobvyklé spolužitie potom rozdelí až smrť. Vedci sa domnievajú, že parazit už svoju rybu nikdy neopustí a po jej smrti zahynie.
Vylovená dvojica zo Strelkového mysu ešte svoju šancu dostala. Ako totiž Don Marx pripomína, „my ľudia sme len správcami a musíme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme zaistili ochranu oceánov. Rybár takmer zahodil sieť s úlovkami späť do oceánu: Vydesila ho ryba s ľudskou tvárou.
Ryba s ľudskou tvárou z Thajska: Chybná identifikácia
Hlbiny oceánu obýva mnoho neobvyklých tvorov - medúzy, chobotnice aj veľmi čudné ryby. Takú vylovili minulý týždeň neďaleko jedného z neobývaných ostrovov v thajskej provincii Krabi. Zvláštneho tvora našiel začiatkom týždňa vo svojej pasci na kraby v Andamanskom mori 33-ročný rybár Prasert Shookul. Neznáma ryba mala neobvykle krátke telo, merala 42 centimetrov a vážila 2,7 kilogramu. Toho čudesný tvor nesmierne vydesil. „Takmer som všetko hodil späť do mora, keď som uvidel tú strašidelnú rybu,“ vyjadril sa o svojom neobvyklom úlovku z Andamanského mora. Nuž radosť z chytenia zrejme ryba nemala, veď už počas cesty k brehu zahynula. Na tanier však nakoniec neputovala. „Nikto v našej dedine, ani tí najstarší, nevedeli povedať, čo je to za tvora. Neodvážil som sa ho uvariť pre mňa ani nikoho iného.
Nie je tomu tak dávno, čo medzi slovenskými rybármi zavládlo zdesenie, keď sa na internete objavilo záhadné video s údajnou rybou s ľudskou hlavou, ktorá bola chytená na rieke Latorica. Toto video vyvolalo medzi širokou verejnosťou rozruch. Avšak na tvárach iných len široký úsmev. Málokto totiž vedel, že tento živočích už svoje pomenovanie má. V tomto prípade išlo o Raju gitarovú (lat. Glaucostegus granulatus, ang. guitarfish). Tento krásny a dozaista pozoruhodný živočích svojím zjavom spodnej strany tela nápadne pripomína ľudskú tvár. Tejto novinárskej kačice sa však chytil bulvár, ktorý hneď priniesol informácie o tom, že toto video bolo natočené na Ukrajine v mestečku Čop. Čo je však veľmi nepravdepodobné, pretože tento druh sa vyskytuje v subtropickom pásme a obýva vody Vietnamu, Číny, Indonézie, Bornea, Sumatry a Filipín. Vo svojej domovine dorastá do veľkosti asi 280 cm. Ďalší príbeh o senzačnom objave bol teda vyvrátený a vedecky objasnený.
Kapor s ľudskou tvárou: Vedecký experiment alebo hra prírody?
Začiatkom minulého týždňa vzniklo v Číne pozoruhodné video. Turisti nafilmovali rybu, ktorá, nech je to akokoľvek zvláštne, má ľudskú tvár. Video vzniklo 5. novembra. Pri pohľade na video každého ale zaujme, že kapor na videu sa javí, ako keby mal ľudskú tvár. Ako uvádza IFL Science tento jav, keď prisudzujeme zvieratám ľudské črty sa nazýva antropomorfizmus. Ten sa nemusí vzťahovať iba na vzhľad. Spomínané video s kaprom okamžite zaujalo mnohých ľudí a zisťujú, či je vôbec skutočné. Ako uvádza známy portál na vyvracanie nepravdivých informácií Snopes, video zatiaľ nedokázali dostatočne overiť, no podľa nich sa zdá hodnoverné.
Skupinku turistov pri meste Kchun-ming na juhozápade Číny zaujala zaujímavo sfarbená ryba, ktorá si to zamierila k brehu. Video zhotovené v utorok 5. novembra sa okamžite stalo hitom sociálnych sietí. Na záberoch je obyčajný kapor, jeho sfarbenie však nápadne pripomína ľudskú tvár. Sklony k antropomorfizmu sprevádzajú človeka celú jeho históriu a zrejme sprevádzať aj naďalej budú. Prečo tomu tak je, nebolo definitívne potvrdené. Náš mozog je vybavený kognitívnymi mechanizmami tak, aby dokázal spracovať prejavy sociálneho správania ostatných a dokázal rýchlo čítať výrazy tváre či reč tela.
Doposiaľ asi najväčšia senzácia však prišla z Japonska. Pojem šľachtenie tu nadobudol nový rozmer. Veď koho z nás by napadlo, že ryba, ktorá sa bude najviac v tvári ponášať na človeka, bude práve kapor. Ide o špeciálne vyšľachtený hybrid medzi šupinatým kaprom a zrkadlovým kaprom. Šľachtenie sa zameralo na znaky, ktoré najviac pripomínajú ľudské črty. Medzi tieto znaky nepochybne patria oči orientované na pozeranie dopredu a nie do strán. Táto ryba je tak odkázaná na podmienky umelého chovu, pretože v prírode by s týmto postavením očí nemala šancu prežiť. Tento tzv. Human-faced Carp sa vyskytuje v mnohých farebných formách, pretože sa radí medzi kapry KOI. Tieto ornamentálne ryby momentálne na trhu dostať vo dvoch formách. V japonskej a v kórejskej forme. Je však nutné podotknúť, že v tomto prípade nejde o hračku prírody, ale o priamy vplyv človeka na vývoj formou šľachtenia. Podmienky selektívneho šľachtenia boli v tomto prípade jednoznačné. Do chovu sa zaraďovali len ryby, ktoré svojím výzorom najviac pripomínali ľudskú hlavu. To znamená, že oči museli byť umiestnené dopredu a aj celkový tvar hlavy musel byť zaoblený, spredu mierne sploštený a, samozrejme, aj čuchové jamky tvoria akýsi celkový dojem nosa. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že spoločných znakov medzi klasickým kaprom a Human-faced kaprom je len veľmi málo. Aj tejto informácii sa však chopili médiá a rozniesli správu, že túto rybu chytili miestni rybári pri pobreží. Ťažko povedať, kam až sa bude uberať táto cesta šľachtenia. Kapor KOI je pre Japoncov niečo ako národný symbol. A preto sa k nemu správajú s náležitou úctou. To je asi aj dôvod, prečo sa šľachteniu prikladá v tejto krajine vychádzajúceho slnka taká dôležitosť. Máloktorý človek, ktorý má vo svojom jazierku KOI kapra totiž vie, že tieto ryby sa chovajú na okrasné účely už tisícky rokov a na počiatku plnili jednoduchú funkciu. Podľa legendy sa samuraji pohľadom na ich krásu upokojovali pred samotným bojom s nepriateľom.
Strašík maloústy: Priehľadná hlava a zelené oči
Vedci z morského výskumného ústavu MBARI nakrútili pri pobreží amerického štátu Kalifornia s pomocou diaľkovo ovládanej hlbokomorskej ponorky len zriedka vídanú, bizarne vyzerajúcu rybu. Má priehľadnú hlavu a veľké, zelené oči. Informoval o tom spravodajský server Newsweek.
Vedci boli dlho zmätení z toho, akým spôsobom sa ryba kŕmi. Ústa má totiž vpredu a oči obrátené dohora. Vďaka záberom sa však podarilo zistiť, že ryba dokáže oči v priehľadnej hlave otáčať podľa toho, ako potrebuje. Predpokladá sa, že strašíky sa vznášajú vo vode nad kolóniami rúrovníkov a kradnú im jedlo, ktoré sa zachytí v ich chápadlách. Ryby sa zvyčajne nehybne vznášajú vo vode s telom v horizontálnej polohe a očami otočenými dohora.
Záhada pokračuje: Čo ešte skrývajú hlbiny?
Prečo teda toľko rozruchu okolo niečoho, čo pravdepodobne neexistuje? Odpoveď je jednoduchá. Príroda sa s nami totiž pohráva a niektoré svoje tajomstvá si zatiaľ necháva pre seba a odokrýva nám ich len veľmi pomaly. Keď si predstavíte, že na svete je množstvo miest, kam nevkročila ľudská noha, že existujú obrovské nezmapované územia a tajomstvá života vo veľkých hĺbkach oceánu sú zahalené rúškom tmy, tak sa vynára otázka: Čo ak náhodou existuje niečo také prevratné, že by to zmenilo náš pohľad na okolitý svet? Takýchto objavov nebolo v histórií veľa, ale za zmienku stojí udalosť z roku 1938, keď v žalúdku žraloka v prístave objavili rybu, ktorá dostala názov Latiméria divná.
Nech už sú dôkazy o existencii tohto tvora akékoľvek, doteraz boli všetky spoľahlivo vyvrátené. Denne pribúdajú na internete fotografie, ktoré zachytávajú rôzne príšery, duchov, legendárne bytosti a paranormálne javy. Tieto fotky a videá však neoplývajú prílišnou kvalitou, a preto je ťažké určiť, čo na nich vlastne je zachytené. Netreba za tým hľadať vždy len pokus o žart. Priznajme si, kto z nás by poznal jazero Loch Ness, keby nebolo tzv. lochnesskej príšery? Jej telo sa až nápadne podobá na tvora, ktorý našu planétu obýval pred miliónmi rokov a nazýval sa plesiosaurus. Toho však vedci, prirodzene, jednoznačne považujú za vyhynutého. Na túto otázku ešte ľudstvo nepozná odpoveď. Faktom je, že ani za pomoci najmodernejšej techniky vedci nie sú schopní vylúčiť túto možnosť. Toto nahráva do karát obyvateľom okolo tohto škótskeho jazera, pretože tzv. Nech už je to hociktorý člen tejto veľkej rodiny podivných tvorov, jedno majú spoločné. Nikto nikdy nevyvrátil a ani nepotvrdil ich existenciu na našej planéte.