Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) je jedným z najvýznamnejších a najznámejších škodcov, ktorí napádajú zemiaky po celom svete. Tento druh chrobáka je obávaným škodcom nielen pre zemiaky, ale aj pre iné plodiny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), ako sú paradajky, papriky a baklažány. V prípade veľkého premnoženia dokáže v priebehu niekoľkých dní spôsobiť tento škodca obrovskú spúšť a zničiť veľkú časť vzchádzajúcej úrody.
Pásavka zemiaková je malý, asi 10 mm dlhý chrobák so žltohnedými krovkami a čiernymi pruhmi, ktoré pripomínajú pásy - odtiaľ pochádza aj jej názov. Je to druh pochádzajúci z oblasti Severnej Ameriky, konkrétne z Mexika, kde sa pôvodne živil divokými druhmi ľuľkovitých rastlín. V Európe sa Pásavka objavila prvýkrát v roku 1877 a odvtedy sa rozšírila do mnohých európskych krajín. Dospelý chrobák prezimuje v pôde v hĺbke 10-40 cm. Na jar, po prehriatí pôdy obvykle v 2. polovici mája vyliezajú zo zeme a vyhľadávajú potravu.
Pre pochopenie toho, ako účinne bojovať proti pásavke zemiakovej, je dôležité poznať jej životný cyklus, ktorý zahŕňa štyri štádiá: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. Samice Pásavky zemiakovej kladú vajíčka na spodnú stranu listov rastlín, najmä zemiakov. Vajíčka sú žltooranžové a sú kladené v početí asi 30-35 kusov v zhlukoch. Priemerná plodnosť samičky je pritom 500 vajíčok. Larvy sa vyliahnu za približne 4 až 10 dní, v závislosti od teploty. Čím je teplejšie, tým rýchlejšie sa vajíčka vyliahnu. Po vyliahnutí sa z vajíčok objavia malé, mäkké larvy, ktoré sú červené až ružové a majú čierne hlavy a nohy. Larvy prechádzajú štyrmi vývojovými štádiami, pričom sa každým štádium zväčšujú. Larvy sú mimoriadne pažravé a dokážu spôsobiť veľké škody na listoch zemiakov, čo vedie k oslabeniu rastliny a zníženiu jej schopnosti fotosyntézy. Keď larvy dosiahnu štvrté štádium, opúšťajú rastlinu a zahrabávajú sa do pôdy, kde sa zakuklia. Po kuklení sa z pôdy objaví dospelá Pásavka, ktorá pokračuje v napádaní zemiakov a ďalších rastlín. Dospelé jedince sú veľmi odolné a schopné prežiť nepriaznivé podmienky.
Škody spôsobené pásavkou zemiakovou
Pásavka zemiaková je extrémne nebezpečný škodca pre rastliny z čeľade ľuľkovité, predovšetkým pre zemiaky, paradajky, baklažány a papriky. Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré sa živia listami rastlín. Keď sa larvy pásavky kŕmia, začnú konzumovať veľké časti listov, čo spôsobuje defoliáciu (stratu listov). Defoliácia znižuje schopnosť rastliny fotosyntetizovať, čo oslabuje rastlinu a vedie k zníženiu jej vitality. Oslabené rastliny majú nižšiu schopnosť produkovať úrodu, čo vedie k nižšej produkcii hľúz alebo plodov. Ak sú rastliny napadnuté v ranom štádiu rastu, môže to mať obzvlášť závažný dopad na celkovú úrodu. Okrem priameho poškodenia rastlín môže Pásavka zemiaková tiež prenášať rôzne choroby.
Metódy boja proti pásavke zemiakovej
Existuje niekoľko spôsobov, ako účinne zvládnuť a znížiť populácie Pásavky zemiakovej v záhrade alebo na poli.
1. Mechanické metódy
Mechanické metódy patria medzi najjednoduchšie a najpriamočiarejšie spôsoby kontroly pásavky zemiakovej.
- Ručné zberanie: Jedným z najbežnejších spôsobov, ako znížiť populáciu pásavky, je manuálne odstraňovanie dospelých jedincov, lariev a vajíčok z rastlín. V prípade menších plôch a zachytení výskytu pásavky na začiatku je možné pásavky ako aj vajíčka mechanicky zbierať a likvidovať. Mechanicky (roztlačením) ničíme aj vajíčka.
- Zakrývanie plodín: Použitie jemnej sieťoviny alebo krycích fólií môže zabrániť dospelým pásavkám, aby sa dostali k rastlinám a kládli vajíčka.
2. Biologická kontrola
Biologická kontrola pásavky zemiakovej zahŕňa využívanie prirodzených predátorov a patogénov, ktoré pomáhajú znížiť populáciu škodcu bez použitia chemických látok.
- Prirodzení predátori: Pásavky zemiakové majú niekoľko prirodzených nepriateľov, ktorí sa živia ich larvami a dospelými jedincami. Medzi najdôležitejších predátorov patria lienky, parazitické osy, dravé chrobáky a vtáky. Redukcia mandelinky týmito živočíchmi je však pomerne malá.
- Baktéria Bacillus thuringiensis var. tenebrionis (Bt): Táto prírodná baktéria je biologický insekticíd, ktorý je účinný proti larvám pásavky zemiakovej. Po požití baktérie larvami dochádza k narušeniu ich tráviaceho systému a následnej smrti.
- Nematódy: Parazitické hlístice (nematódy), ako Heterorhabditis bacteriophora, sú ďalším biologickým prostriedkom, ktorý môže byť použitý na kontrolu lariev Pásavky zemiakovej.
3. Chemická kontrola
Chemická kontrola Pásavky zemiakovej je najbežnejšou metódou v priemyselnom poľnohospodárstve, ale s ňou prichádzajú aj niektoré výzvy, najmä odolnosť Pásaviek voči insekticídom.
- Insekticídy: Pri vážnom napadnutí môžete použiť chemické insekticídy špeciálne určené na pásavky. Insekticídy na báze pyretroidov alebo neonicotinoidov sú účinné proti dospelým aj larválnym štádiám Pásavky. Pre rok 2012 sú povolené počas vegetácie prípravky ako napríklad Nurelle D, Actara 25 WG, Calypso, Mospilan 20 SP, Novodor, Rimon, Spintor.
- Prírodné insekticídy: Prírodné insekticídy na báze neemového oleja alebo insekticídnych mydiel môžu byť tiež účinné, najmä pri miernejších napadnutiach.
Obmedzenia používania chemikálií: Pásavka zemiaková je známa tým, že si vytvára rezistenciu voči rôznym insekticídom, čo sťažuje ich dlhodobú účinnosť. Mandelinka zemiaková sa vyznačuje vysokou flexibilitou, rýchlou adaptáciou na chemické látky a rýchlo dochádza k selekcii rezistentných jedincov voči nim. A rovnako tak dokáže byť rezistentná voči dvom a viacerým skupinám účinných látok. Je veľmi dôležité dbať na pravidlá bezpečnej aplikácie. Pre ochranu človeka, ostatných živočíchov a životného prostredia je nutné používať iba registrované insekticídy v povolených dávkach. Ošetrovanie zemiakového porastu nevykonávať počas vysokých teplôt (nad 25 stupňov), aplikácie prípravkov uprednostňovať ráno alebo v neskorších poobedných hodinách.
Ako sa rýchlo a ekologicky zbaviť mandelíniek (pásavky zemiakovej)
Prevencia proti pásavke zemiakovej
Prevencia je jedným z najlepších spôsobov, ako zabrániť masívnemu napadnutiu Pásavkou zemiakovou.
- Rotácia plodín: Pravidelná rotácia plodín, najmä zemiakov a iných ľuľkovitých rastlín, môže pomôcť zabrániť tomu, aby pásavky zimovali v pôde a na jar sa opäť objavili. Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli 1 x za štyri roky.
- Pestovanie rezistentných odrôd: Niektoré odrody zemiakov sú odolnejšie voči pásavke zemiakovej než iné.
- Feromónové lapače a návnady: Tieto môžu byť užitočné pri monitorovaní populácií pásavky zemiakovej a pomáhajú určiť, kedy je potrebné zasiahnuť. Feromóny sú chemické látky, ktoré priťahujú dospelé pásavky.
- Kompostovanie rastlinných zvyškov: Môže pomôcť vytvoriť prostredie, ktoré je menej priaznivé pre vývoj Pásavky zemiakovej.
Pestovanie zemiakov a ochrana
Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. Ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť.
Príprava pôdy a hnojenie: Pozemok pod zemiaky vyhnojíme skoro na jeseň maštaľným hnojom (vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením (repka, horčica). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1m2) a draselnej soli (30 g na 1m2). Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík.
Výsadba a starostlivosť: Príprava pozemku pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 cm, najlepšie opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu. Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzy vysádzať hlboko. Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Stačí ich raz za 2 týždne výdatne poliať medzi riadkami, rozhodne ich dlhodobo neprelievajte.
Výber sadiva: Pre výsadbu si zabezpečíme zdravé, certifikované sadivo. Hľuzy na pohľad zdravé nemusia byť vždy zárukou dobrej úrody, pretože zemiaky trpia vírusovými chorobami, ktoré sa nemusia prejaviť na vzhľade. Záhradkár by sa mal pri nákupe sadiva zaujímať, či kupuje certifikované sadivo (A - C1 a B - C2), alebo iba „vzhľadné zemiaky“. Len zdravé sadivo zaručuje dobré úrody. Sadivo na výsadbu je potrebné prebudiť, lepšie predklíčiť, alebo zakoreniť. Naklíčenie prebieha pri vyššej teplote 10 - 18 C na svetle 3 - 4 týždne. Účelom je vytvoriť krátke, silné, zafarbené klíčky, ktoré môžu (ako mierne zasypané hľuzy) i zakoreňovať. Ak nemáme tieto možnosti, alebo vysádzame väčšie množstvo sadiva, musíme hľuzy aspoň prebudiť (v očkách sa objavujú biele zárodky klíčkov). Tento proces trvá asi týždeň pri teplote 15 C. Najskoršie zbery dosiahneme so zakoreneným sadivom s použitím netkaných textílií. Textíliou predhrejeme pôdu minimálne na 8 C. Po výsadbe porast zakryjeme. Odkrývame pri kultivácii - plečkovaní a hrobkovaní. Porast odkryjeme úplne až po skončení neskorých jarných mrazov. V záhradkách môžeme pestovať zemiaky aj pod čiernou textíliou. Hľuzy vysádzame do otvorov v tvare „T“ 30 x 30 cm. Kultivácia odpadá.
Ochrana pred chorobami: Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“. Intervaly medzi postrekmi by mali byť 10 - 14 dní, počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Odporúčame použiť meďnaté postreky, dokonca aj preventívne. Môžete vykonať postrek na zemiaky, aj keď už je plod napadnutý plesňou.