Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Výsledkom je potom vyššia produkčná schopnosť, v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.
Osevný postup a predplodiny
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).
Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.
Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti je zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu.

Preventívne opatrenia pri pestovaní pšenice po obilninách:
- výber odolnej odrody
- morenie osiva proti chorobám päty stebla
- kvalitná podmietka
- zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %)
- podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1)
- dodržanie agrotechnického termínu sejby
- prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %)
Príprava pôdy a sejba
Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy.
V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde. Väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty. Táto podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy.

Pestovanie zemiakov v nádobách ako alternatíva
Pestovanie zemiakov v nádobách prináša viacero výhod. V porovnaní s klasickým pestovaním v záhone máte kontrolu nad kvalitou pôdy a tiež nad úrovňou vlhkosti. Navyše sa jednoduchšie predchádza rôznym škodcom či nepriaznivému počasiu. Keďže vám nádoba dovoľuje zemiaky presúvať alebo mierne chrániť pred výkyvmi teploty, máte lepšiu možnosť ich ochrániť pred chladom, vetrom či nadmernými dažďami. Zároveň je to ideálne riešenie pre ľudí, ktorí nemajú prístup do tradičnej záhradkárskej kolónie a napriek tomu túžia mať vlastnú zeleninu.
Čo budete potrebovať:
- Sadbové zemiaky: Základom sú kvalitné sadbové zemiaky, ktoré majú na sebe dostatok očiek (aspoň niekoľko výrastkov). Tie neskôr vyklíčia a z nich vyrastú nové rastliny.
- Nakrájanie zemiakov: Pred výsadbou môžete väčšie zemiaky nakrájať na menšie kúsky tak, aby mal každý kúsok minimálne dve očká. Každý z týchto očiek je potenciálny výhonok. Po nakrájaní je vhodné nechať jednotlivé časti zemiakov pár dní odpočívať - vytvorí sa na nich akýsi ochranný film, ktorý výrazne znižuje riziko hnitia.
- Správne pripravená pôda: Odporúča sa kvalitná zemina, ktorú môžete zakúpiť v záhradníctve. Nemá zmysel šetriť na substráte - zemiaky potrebujú výživné a priepustné prostredie. Zeminu by ste mali zmiešať s kompostom v pomere približne 1:1, aby ste zemiakom zaistili dostatok živín.
- Výber správnej nádoby: Zásadné je aj to, do čoho zemiaky zasadíte. Môžete využiť plastové či kovové nádoby, obľúbené sú aj drevené debničky alebo špeciálne textilné vrecia na pestovanie. Dôležité je, aby mala nádoba drenážne otvory na odtok prebytočnej vody a bola dostatočne vysoká - ideálne aspoň 60 cm. Hĺbka nádoby priamo ovplyvňuje priestor na tvorbu hľúz, a teda aj výslednú veľkosť a množstvo úrody. Čím väčšia nádoba, tým viac zemiakov môžete očakávať.

Ako zemiaky vysadiť a starať sa o ne:
- Vzdialenosť medzi kúskami: Jednotlivé zemiakové kúsky vkladajte do nádoby zhruba 20 cm od seba. Očká, z ktorých vyrastú výhonky, by mali smerovať nahor, kde budú mať prístup k slnečnému žiareniu.
- Dostatok slnka: Zemiaky milujú slnko. Ak chcete dosiahnuť bohatú úrodu, snažte sa zabezpečiť, aby na nádobu dopadalo priame slnečné svetlo aspoň osem hodín denne. Ak máte k dispozícii miesto len v polotieni, zemiaky síce rastú, ale úroda bude slabšia.
- Pravidelné dosypávanie substrátu: Každé dva až tri týždne je vhodné prisypať do nádoby vrstvu zeminy. Týmto podporíte tvorbu hľúz v spodných častiach rastliny a zároveň zabránite, aby nové hľuzy na povrchu zmenili farbu na zelenú (čo nie je žiaduce a môže byť dokonca zdravotne nevhodné).
- Zálievka a starostlivosť: Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Pravidelná, rovnomerná zálievka je preto kľúčom k úspechu. V čase horúčav kontrolujte stav pôdy častejšie, aby vám rastliny neuschli. Pri pestovaní na balkónoch či terasách môžu byť nádoby vystavené priamemu slnku, čo urýchľuje vyparovanie vody.
Tip na záver: Ak chcete zemiakom dopriať ešte lepšie podmienky, môžete do spodnej časti nádoby alebo truhlíka vložiť vrstvu drobných kamienkov pre lepšiu drenáž. Dá sa tiež pridať tenká vrstva slamy na vrch substrátu, ktorá pomôže udržať vlhkosť a zároveň chráni vznikajúce hľuzy pred priamym svetlom.
Pestovanie zemiakov v nádobách nie je nič náročné. Je to skvelá možnosť pre každého, kto nemá klasický záhon, no napriek tomu si chce dopriať vlastnú úrodu. Pokiaľ dodržíte základné zásady - vyberiete si kvalitné sadbové zemiaky, zabezpečíte im dostatočne veľkú nádobu s výživnou pôdou a doprajete im pravidelnú starostlivosť - dočkáte sa chutných domácich zemiakov a príjemnej odmeny za vašu prácu.
Vyskúšajte tento jednoduchý spôsob a doprajte si pocit hrdosti z vlastnej úrody, hoci aj uprostred mesta.
NAJJEDNODUCHŠÍ spôsob, ako pestovať zemiaky doma 🥔
Výber odrody a sadby zemiakov
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
| Typ odrody | Vegetačná doba | Termín zberu |
|---|---|---|
| Veľmi skoré | 90 - 100 dní | Od polovice júna |
| Skoré | 100 - 110 dní | Od polovice júna |
| Stredne skoré | 110 - 130 dní | September - polovica októbra |
| Stredne neskoré | 130 a viac dní | September - polovica októbra |
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Predpestovanie a sadba zemiakov
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predklíčiť do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

Pôda a hnojenie
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane, pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Starostlivosť o porast
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenajú a strácajú svoju hodnotu.
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

Škodcovia a choroby
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ho neobchádzajú choroby. Jednou z nich je napríklad choroba, ktorá je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom. Najobávanejšou chorobou pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.

Zber úrody
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
