Samuel Marec patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej humoristickej tvorby.
Jeho rozsiahle dielo, ktoré zahŕňa knihy, rozhlasové a televízne relácie, je dodnes obľúbené u širokého publika.
V nasledujúcom článku si priblížime jeho život, tvorbu a prínos pre slovenskú kultúru.
Životopisné údaje
Život Samuela Marca bol bohatý a pestrý.
Jeho tvorba sa vyznačovala originalitou a vtipom, čím si získal srdcia mnohých čitateľov a poslucháčov.

Tvorba a dielo
Marec sa venoval rôznym žánrom, no najvýraznejšie sa presadil v oblasti humoru a satiry.
Jeho diela sú plné postrehov o živote, medziľudských vzťahoch a spoločenských javoch.
Svojím osobitým štýlom dokázal pobaviť, ale aj prinútiť k zamysleniu.
Knihy pre deti a mládež
Jeho tvorba pre deti a mládež bola obzvlášť obľúbená.
Vytvoril množstvo postavičiek a príbehov, ktoré si získali popularitu u mladých čitateľov.
Rozhlasové relácie
Jeho rozhlasové a televízne relácie boli plné humoru a satiry, čím si získal široké publikum.
Televízne programy
Jeho rozhlasové a televízne relácie boli plné humoru a satiry, čím si získal široké publikum.

Prínos pre slovenskú kultúru
Samuel Marec významne prispel k rozvoju slovenskej kultúry.
Svojou tvorbou obohatil slovenskú literatúru a zábavný priemysel.
Jeho diela sú dodnes živé a aktuálne, čo svedčí o jeho výnimočnom talente a schopnosti osloviť publikum.
Marec sa venoval rôznym témam a žánrom, no vždy si zachoval svoj osobitý štýl a humor.
Jeho diela sú plné postrehov o slovenskej spoločnosti a živote bežných ľudí.
Svojím dielom sa natrvalo zapísal do slovenskej kultúry.
Rozvoj slovenskej humoristickej tvorby
Jeho prínos spočíva najmä v rozvoji slovenskej humoristickej tvorby.
Tvorba pre deti a mládež
Jeho prínos spočíva v tvorbe pre deti a mládež.
Jeho tvorba pre deti a mládež bola obzvlášť obľúbená.
Popularizácia slovenskej kultúry
Jeho prínos spočíva v popularizácii slovenskej kultúry.
Samuel Little – Muž, který připravil o život téměř 100 žen
V roku 1955 bola Elena Petrigallová, riaditeľka národnej školy, poverená písaním obecnej kroniky.
Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka.
Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách našej obce, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7-20 apríla 1944.
Ľudia, keď videli, že deň po deň bez prestania pochoduje motorizované nemecké vojsko, boli plní strachu a hrôzy.
Od 1. mája 1944 sa v dedine zdržiavalo slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra.
V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slovenského národného povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA.
Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slovenského vojska.
Slovenskí vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami.
Do dediny prichádzali i partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali.
Ľud vážiaci si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom.
Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných áut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila.
Dňa 18. januára prešla fronta dedinou a šťastlivo sa vracali domov do svojich opustených domčekov.
Dedinu oslobodila ČA a ČSA.
V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadený MNV.
Po prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté.
Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené.
Rok sa začal 3. septembra so 108 žiakmi.
Nariadením SNR zo dňa 6. septembra 1944 č.ľ., a zo dňa 16.V.1945 čís.34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa štátnou školou.
V školskom roku 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda.
V roku 1947 vybudoval si tiež pekný murovaný dom Juraj Ševc zo Salaša.
Starý mu zhorel počas fronty.
Úroda roku 1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočne obrobené.
Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo, koľko posiali.
V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro.
Zlá úroda v roku 1947 ohrozovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali.
| Práca/zviera | Cena |
|---|---|
| Denná mzda muža | 20 Kčs |
| Denná mzda ženy | 50 Kčs |
| Denná mzda s záprahom | 500-600 Kčs |
| 1 pár štvortýždňových prasiat | 4000-6000 Kčs |
Po prejdením fronty bolo kolkovanie peňazí.
V radomskom chotári sa stala vražda ženy na okraji lesa v Liskovci (r. 1945).
Skoro do polovice januára 1946 nebolo snehu a tak sa zdalo, že zimy už nebude.
Zima začala až v mesiaci február.
V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štátnom gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy.
Michal Pavlišin maturoval na štátnej učiteľskej akadémii v Prešove.
Súkromne sa pripravovali na skúšky aj učitelia A. Dzurko, Ján Vrábel, Ján Tchurik.
V roku 1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody.
Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v roku 1945/46 po vojne.
V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia (r. 1946).
Dňa 6. januára 1947 sa odohralo divadelné predstavenie.
Obecná knižnica obdržala v roku 1947 61 nových kníh pre obec Radomu.
Knihy darovala PŠO v Bratislave.
V dome Jána Rojčíka v roku 1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci.
Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku.
Podľa kronikára Dzurku A. a záznamov v staršej kronike str. 65 z r. 1949; J. Duraj, miestny farár, za vykonávanie cirkevného obradu požadoval príliš veľké sumy až premrštené.
Na škole v učiteľskom zbore nastala zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína okr. Bardejov.
V septembri 1949 bola ustanovená nová učiteľka.
Úroda v roku 1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach.
Jeseň bola pekná, teplá, suchá a roľníci načas ukončili svoje práce.
V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami.
Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami.
Dni československo-sovietskeho priateľstva.
V mesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci československo-sovietskeho priateľstva.
Bola usporiadaná akadémia, na ktorej sa s programom zúčastnila národná škola so svojimi žiakmi.
V mesiaci decembri prvýkrát zahralo v Radome putovné kino hru z partizánskych bojov v Rusku.
Obecná knižnica obdržala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave.
Dňa 21. januára konala sa v obci pietna spomienka na Vladimíra Iľjiča Lenina.
Na slávnosti sa zúčastnili členovia MNV a občania.
Oslavy Medzinárodného dňa žien sa konali v miestnosti tunajšej školy dňa 8. marca.
V učiteľskom zbore nastala zmena: miesto doterajšieho riaditeľa školy A. Dzurku nastúpil Mikuláš Švéta zo Spišskej Novej Vsi.
Na miesto učiteľky nastúpila A.
Na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia.
Výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie konalo sa 7. novembra.
V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra.
V rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva bola inštalovaná výstava „Týždňa dobrej knihy a tlače.“
Bolo vystavených 100 kníh v sume nad 2500 Kčs.
Oslavy medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún.
Od 5. - 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru.
V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra za neprítomnosti dospelých občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar.
Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča.
Podozrenie padlo na Jozefa Demjanoviča, syna Jána Demjanoviča.
V mesiaci novembri nastala v učiteľskom zbore zmena: doterajší riaditeľ školy M. Švéda bol presunutý z Národnej školy v Radoma na Národnú školu v Soboši.
Riaditeľ Národnej školy v Soboši Jozek Kršák bol presunutý na Národnú školu v Radome.
V mesiaci novembri bola v obci inštalovaná výstava 30 karikatúrnych obrazov.
MO SČSP usporiadala tiež v rámci Mesiaca československo - sovietskeho priateľstva kultúrne podujatia, ktoré predviedli žiaci Národnej školy.
Od 16. júna 1952 začali vychádzať prvé okresné roľnícke noviny „Za nový život roľníctva“ s náučnou tematikou v poľnohospodárstve.
21. júla sa začala žatva.
Pod vedením miestnych učiteľov, ktorí mali na mysli prikrášliť školu a jej okolie, vystavil sa plot pred školskou budovou.
Občania z tunajšej obce sa aktívne zapojili pri výstavbe Cementárne v Bystrom.
Po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča.
V roku bolo uzavretých 9 manželstiev.
Novonarodených 9 detí.
Po Jánovi Lucikovi nastúpil miesto tajomníka.
Silné povodne v máji a júni odplavili väčšie kamene z vozoviek, tiež narušili a odplavili most k Surmovi, ktorý bol neskôr opravený.
Dňa 5. marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin.
Dňa 14. marca o 11. hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald.
V rámci ošatenia prešovského kraja obec Radoma obdržala tovar v značnom obnose, ktorý zaokryl zaodenie 53 žiakov.
Prvomájové oslavy konali sa v obci predvečer prvého mája.
Výmena peňazí bola prevedená 3. júna v pomere 1:5, 1:50.
Na jar v tomto roku bola i naša obec zapojená do telefónnej siete.
Je na radosť písať mená občanov so stredoškolským vzdelaním a to tým viac, že ich počet každým rokom stúpa.
Do septembra, teda k začiatku školského roka bolo dané do prevádzky Mičurínske pole, ktoré učitelia spolu so žiakmi začali vysadzovať ovocnými stromkami.
V predvolebnom období okrem agitácií agitátorov zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrno-agitačným programom.
Zbierku potravín organizuje reťazec Kaufland spolu so Slovenským Červeným krížom (SČK).
Na Slovensku žije viac ako 600-tisíc ľudí v núdzi.
Štatistické čísla z minulého roka hovoria jasne - najviac ohrozené sú viacdetné rodiny, neúplné rodiny s jedným rodičom a seniori.
Situáciu zhoršila aj pandémia, vďaka ktorej mnohí ľudia prišli o zamestnanie.
Ľudí, ktorí si nevedia sami pomôcť, opäť pribudlo.
V deň zbierky vládne v predajniach Kauflandu jedinečná atmosféra.
Ľudia nenakupujú len pre seba, ale aj pre iných.
Prispievajú mamičky s deťmi, mladí ľudia, seniori, ale aj manažéri v oblekoch.
„Darovaných potravín každý rok pribúda.
Kaufland prispel 12 tonami trvanlivých potravín pre ľudí v núdzi.
Okrem toho sa tento rok do potravinovej zbierky zapoja ako dobrovoľníci aj zamestnanci Kauflandu.
Dobrovoľníctvo má v reťazci dlhoročnú tradíciu a zamestnanci vždy radi priložia ruku k dielu pre dobrú vec.
„Jeden celý októbrový deň strávený v predajniach Kauflandu sa pre červenokrižiakov stal už tradíciou.
Zákazníkov častokrát netreba o darovanie potravín ani žiadať, prichádzajú sami.