Na Slovensku sme akosi pozabudli v horúcich letných mesiacoch na jedno významné výročie. Pred šesťsto rokmi 6. júla 1415 na hranici v meste Kostnici skončil svoju pozemskú púť cirkevný reformátor Jan Hus. Okrem neho zomrelo mučeníckou smrťou mnoho ďalších, ktorých učenie nevyhovovalo vrchnosti. Tak skončil protestantský reformátor a stredoveký český teológ Ján Hus.
Majster Jan Hus bol významný český náboženský reformátor, vysokoškolský pedagóg a kazateľ. Jeho učenie ovplyvnilo v 15. storočí husitské revolučné hnutie v Čechách a reformáciu v Európe.
Život a kariéra Jána Husa
Narodil sa v roku 1370 v dedine Husinec. Študoval v Prahe na Karlovej univerzite slobodné umenia (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) a neskôr teológiu. Bol vysvätený za kňaza a pôsobil ako rektor Karlovej univerzity. Neskôr pôsobil ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe.
Ovplyvnili ho spisy Johna Wycliffa, profesora na Oxfordskej univerzite, ktorý kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi. Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Viklefa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným.
Hus bojoval aj za čistotu českého jazyka a bol autorom úpravy českého pravopisu. Zanechal po sebe rozsiahle dielo presiaknuté vlasteneckým citom. Okrem latinského spisu De ecclesia (O cirkvi) jeho české spisy Výklad viery, Dcérka, Postila, O svätokupectve, patria medzi vrcholné literárne výtvory svojej doby.
Pôsobenie a učenie
Od roku 1402 kázal Hus v Betlehemskej kaplnke v Prahe. Vo svojich kázňach ostro pranieroval hriešne kňazstvo, rozvádzal myšlienku, že hriešni preláti a vôbec členovia vládnucej triedy nie sú z božej milosti a preto ich netreba poslúchať. Kritizoval mravný úpadok cirkvi, preto ho katolícka cirkev označila za kacíra (odpadlík od viery). Jeho učenie = heréza (názor nezlučiteľný so všeobecným učením cirkvi).
Hus čoskoro narazil na odpor cirkevných hodnostárov a pražský arcibiskup vydáva v roku 1409 zákaz rozširovať Viklefove spisy. Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Viklefa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným. Hus v roku 1412 ostro vystúpil proti predávaniu odpustkov, obhajoval sa tým, že odpusť môže len Boh a nikto si nemôže odpustenie svojich hriechov kúpiť. Pápež ho dal do kliatby a vyhlásil za kacíra. Hus musel odísť do južných Čiech na Kozí Hrádok a potom na Krakovec. Tu pokračoval vo svojej kazateľskej činnosti a povzbudzoval vidiecky ľud, napísal aj niektoré svoje diela.
V roku 1411 bol exkomunikovaný (vylúčený z katolíckej cirkvi). Kritizoval cirkevnú vrchnosť, nazval pápeža antikristom (nepriateľ Ježiša a Boha). Pápež naňho uvalil kliatbu (nesmel slúžiť omše, ani udeľovať sviatosti).
Cirkevný koncil v Kostnici
Medzitým sa v Kostnici zišiel cirkevný snem ktorý mal vyriešiť neľahkú situáciu v cirkvi. Vládli totiž až traja pápeži a to bolo neúnosné. Na koncil odišiel brániť svoje učenie aj Jan Hus. Mal ochranný glejt od cisára Žigmunda Luxemburského, brata českého kráľa Václava IV. Tu bol uväznený a mučený. Svoje učenie na verejnom zasadnutí neodvolal a 6. júla 1415 bol ako kacír upálený.
Pápež Ján 23. zvolal na podnet rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského 30. októbra 1413 do Kostnice pri Bodamskom jazere (v Nemecku) cirkevný koncil, ktorý mal ukončiť rozkol v západnej cirkvi (vláda troch pápežov), reformovať cirkev a odstrániť herézu. Kostnický koncil mal ukončiť aj proces s Janom Husom. Hus sa na pozvanie Žigmunda Luxemburského vydal na koncil v domnienke, že bude môcť slobodne obhajovať svoje učenie. Žigmund mu vystavil glejt - ochranný list, ktorý mu zaručil iba bezpečnú cestu cez Žigmundove územie do Kostnice, neochraňoval ho však pred trestom, pretože cirkevný súd nemohol Žigmund ovplyvniť. Hus sa ubytoval v dome v Kostnici , ale z obavy pred jeho útekom bol prevezený do paláca a neskôr bol uväznený v kobke dominikánskeho kláštora.
Hus bol obvinený z ôsmych bludov (názorov odlišných od učenia cirkvi). Žigmund Luxemburský žiadal kardinálov, aby Husa prepustili, tí to však odmietli a Žigmund, aby odstránil rozkol v cirkvi, ustúpil. Počas kostnického koncilu bol pápež Ján XXIII. pod nátlakom prinútený abdikovať (odstúpiť s funkcie), ale ušiel a svoju abdikáciu odvolal. Neskôr bol zatknutý a koncil ho odvolal. Novým pápežom sa stal Martin V. Tieto udalosti prerušili proces s Husom.
Koncil nedovolil Husovi obhajovať svoje učenie. Jeho kázne označil za bludné a žiadal, aby ich odvolal. To však Hus odmietol a tak ho koncil obvinil z kacírstva.
Upálenie Jána Husa
6. júla 1415 snem kostnického koncilu označil Husove učenie a názory za heretické. Jan Hus bol obvinený zo šírenia Wycliffových názorov. Husove knihy bolo nariadené spáliť a Jan Hus bol prehlásený za kacíra. Snem ho odovzdal svetskému súdu so žiadosťou ušetriť jeho život. Žigmund Luxemburský odovzdal Husa miestnemu pánovi v Kostnici, ktorý ho nariadil popraviť upálením.
Aj po priviazaní ku kolu uprostred hranice bolo Husovi ponúknuté odvolanie, aby si zachoval život. Hus to odmietol a hranica bola zapálená. V roku 1999 vyjadril pápež Ján Pavol II. ľútosť nad krutou smrťou Husa a uznal ho za reformátora cirkvi.
Vplyv Jána Husa na Martina Luthera
Na začiatku svojho mníšskeho života sa Martin Luther prehrabával v kope kníh, až natrafil na zväzok kázní Jána Husa, Čecha, ktorý bol odsúdený ako heretik. „Zostal som ohromený úžasom,“ napísal neskôr Luther. Hus sa stal pre Luthera a mnohých ďalších reformátorov hrdinom, pretože kázal kľúčové reformačné témy celé storočie pred tým, ako Luther napísal svojich 95 téz.
Reformácia
V stredoveku mala hlavné slovo v spoločnosti cirkev. Ten, kto popieral autoritu cirkvi a neuznával jej neomylnosť, bol označený za kacíra, prenasledovaný, mučený a často aj popravený (napríklad učenci alebo „bosorky“). Hoci cirkev vyžadovala od veriacich dodržiavanie božích prikázaní, mnoho jej členov sa nimi neriadilo - tak vznikol výrok - „vodu káže a víno pije“. To vyvolávalo stále väčšiu nespokojnosť veriacich s pomermi v cirkvi a snahu o ich nápravu - reformáciu.
Reformácia (z lat. obnovenie, pretvorenie) - hnutie, ktoré sa začalo v 16. storočí (v Nemecku) ako snaha zmeniť a napraviť pomery v kresťanskej cirkvi.
Začiatok a priebeh reformácie
Začiatok reformácie sa spája s augustiánskym mníchom a doktorom teológie Martinom Lutheroma jeho 95 tézami, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu v nemeckom meste. Tézy obsahovali napríklad: zrušiť predaj odpustkov návrat cirkvi k pôvodnej jednoduchosti a čistote odňať cirkevným hodnostárom majetky zaviesť prijímanie pod obidvoma spôsobmi dovoliť kňazom ženiť sa zrušiť ušnú spoveď a zjednodušiť cirkevné obrady namiesto latinčiny zaviesť národnú reč ako bohoslužobný jazyk neuznávanie pápeža za hlavu cirkvi
Cirkev bola pobúrená a zorganizovala dišputy (debaty) o Lutherových tézach, ktoré boli podľa nej v rozpore s Písmom svätým. Luther dostal 60 dní, aby svoje učenie odvolal. To však neurobil a v roku 1521 bol z katolíckej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Hrozilo mu, že skončí upálený na hranici ako český kazateľ Ján Hus.
Dôsledky reformácie
Reformácia viedla k protireformácii a rekatolizácii, ktorú viedol Rím (rímskokatolícka cirkev). Protireformácia našla základ v pôsobení jezuitov (rehoľa Spoločnosť Ježišova), založenej Ignácom z Loyoly. Hlavným cieľom rekatolizácie bolo poskytovanie kvalitného a bezplatného vzdelávania deťom vplyvných feudálov.
Začalo sa uplatňovať pravidlo - „koho panstvo, toho náboženstvo“ - ako výsledok Augsburského náboženského mieru medzi evanjelikmi a katolíkmi z roku 1555. Podľa neho s feudálom prestúpili na katolicizmus alebo protestantizmus aj jeho poddaní. Európa sa rozdelila na dva tábory: katolíkov a protestantov - ich spory vyvrcholili v 30 ročnej vojne (1618-1648).
Nemecká sedliacka vojna (1524 - 1526)
Odpoveďou na reformáciu a veľké feudálne povinnosti bolo aj povstanie v juhozápadnom Nemecku- Nemecká sedliacka vojna (1524 - 1526). Hlavným vodcom bol Tomáš Münzer. Luther bol najprv na strane vzbúrencov, ale po prvých násilnostiach sa postavil proti nim. V roku 1526 bolo povstanie potlačené (zahynulo okolo 100 000 sedliakov) a Münzer popravený.
Kto bol Martin Luther? 95 téz a reformácia | Svetové dejiny (1517)
Martin Luther (1483-1546)
Martin Luther bol nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu (reformácie), autor duchovných, politických, pedagogických spisov, cirkevných piesní a prekladov. Jeho najvýznamnejším dielom je preklad Biblie do nemčiny.
Študoval filozofiu - stal sa augustiánskym mníchom - prednášal filozofiu a teológiu - stal sa doktorom teológie a začal kazateľskú činnosť. Rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie a oficiálnym učením vtedajšej cirkvi viedli Luthera k uverejneniu 95 téz (vo Wittenbergu, 31. októbra 1517), ktoré kriticky reagovali na udeľovanie odpustkov.
Vďaka priazni saského kniežaťa Fridricha Múdreho, nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Luther vydal reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajoval a pápež Lev X. nariadil v roku 1521 jeho exkomunikáciu. Fridrich Múdry poskytol Lutherovi úkryt na hrade Wartburg. Neskôr začal Luther opäť prednášať, oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora a stal sa otcom šiestich detí. So svojim spolupracovníkom Philippom Melanchthonom položil Martin Luther základy novej evanjelickej cirkvi. Zomrel 18.
Putovná výstava k 600. výročiu odsúdenia a upálenia kňaza Jana Husa Kostnickým koncilom predstavuje historické súvislosti a osobu významného učenca 15. storočia. V Slovenskom národnom múzeu v Martine - Múzeu kultúry Čechov na Slovensku ju otvorili 18. júna 2014. Pre návštevníkov bude sprístupnená do 17.
Na začiatku svojho pôsobenia bol Jan Hus vzorný katolícky kňaz a univerzitný učenec. Vo svojom boji za cirkevnú reformu našiel oporu v diele anglického teológa Johna Wyclifa (1330? - 1384). Proti ponímaniu stredovekej cirkvi ako záruky spásy postavil Hus osobnú vieru, ktorá je ochotná podriadiť sa vonkajšej cirkevnej autorite len vtedy, pokiaľ to sama uzná za správne. Jan Hus bol z cirkvi exkomunikovaný v roku 1411. Začiatkom roka 1414 ho cisár Žigmund vyzval, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom v nemeckej Kostnici. Pretože Hus napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám trval na svojich postojoch, obvinil ho koncil z kacírstva a 6. Tento postoj k Husovi a husitstvu zostal v českom prostredí dodnes živý bez ohľadu na striedanie politických režimov a kultúrnej zmeny 20. storočia. V 21. storočí storočná vášnivá a nezmieriteľná polemika o jeho odkaz v Čechách i v Európe ustáva. Husova osobnosť, jeho dielo a smrť sa stávajú výzvou k zmiereniu a hľadaniu jednoty európskej kultúry v jej rôznosti. Výstavu Jan Hus v roku 1415 a o 600 rokov neskôr pripravilo pri príležitosti 600. výročia úmrtia Majstra Jana Husa Husitské múzeum v Tábore ako hlavné stredisko starostlivosti o husitskú a reformačnú tradíciu v Čechách. Spolupracovalo pri nej so Spoločnosťou Husovho muzea v Prahe, ktorá spravuje Husov dom a Husovo múzeum v Kostnici a združuje českých historikov zaoberajúcich sa životom, dielom a dejinným významom Jana Husa. Významná časť obyvateľov Čiech vrátane ich najvyšších vrstiev Jana Husa už za jeho života považovala za svojho učiteľa a duchovného vodcu. Kostnický rozsudok ich postavil nielen proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, proti mnohým svojim krajanom, ale i proti celej Európe, ktorá sa v rokoch 1420 - 1434 pokúsila donútiť ich k poslušnosti piatimi krížovými výpravami. Čechov verných pamiatke Jana Husa začali nazývať „Husitmi“. Ochotu ku kompromisu a právo na cirkevnú autonómiu priznala českým husitom európska cirkev na koncile v Bazileji (1431 - 1449). V Čechách sa následne prvýkrát v stredovekej Európe vytvoril model náboženskej tolerancie rôznych kresťanských vyznaní. Ten bol zničený až v priebehu 30-ročnej vojny (1618 - 1648), v ktorej habsburská monarchia donútila Čechy prijať katolicizmus ako jedinú povolenú náboženskú vieru. Jan Hus sa tak vo svojej vlasti v rámci náboženských, kultúrnych a politických dejín českého kráľovstva stal na dve storočia stelesnením zla. Jeho odkaz v tej dobe uchovala európska reformácia. Návrat k Husovi umožnil v Čechách až liberalizmus a znovuzrodená náboženská tolerancia 19. storočia.
Český náboženský reformátor, ktorý sa snažil zreformovať cirkev v očakávaní protestantskej reformácie. Hus sa narodil v Husinci r. 1372, na Juhu Čiech ako syn chudobných českých rodičov. Študoval na Univerzite v Prahe, kde získal v r. 1396 titul bakalára. O dva roky neskôr sa stal docentom teológie a v r. 1401 aj dekanom filozofic- kej fakulty. R. 1400 bol vysvätený za kňaza a o dva roky neskôr prijal ďalšie záväzky ako kazateľ a správca v Betle- hemskej kaplnke, ktorú založil bohatý kupec, aby slúžila ako stredisko reformného kazateľstva. Hus sa stal rektorom pražskej univerzity (1412). Podľa Kutnohorského dekrétu, vydaného Václavom IV. na podnet Husa v r. Reformné hnutie preniklo do Čiech z Anglicka cez Wycliffove spisy, ktoré priniesli Česi, ktorí študovali na Oxforde. Tam sa s nimi oboznámil Ján Hus. V Čechách dochádzalo k sporom medzi tými, ktorí chceli Wykliffa a jeho učenie zatratiť a medzi tými, ktorí sa ho zastávali. Hus sa považoval za Wykliffovho stúpenca, aj keď neprijal všetky jeho názory, ( Napr. Wykliffov útok na transsubstanciáciu). Obaja muži silne odsudzovali urážky a snažili sa priblížiť ľudí k cirkvi. Obaja považovali Bibliu za najvyššiu cirkevnú autoritu a Ježiša za pravú hlavu cirkvi miesto skazených cirkevných funkcionárov. Z Wykliffovho učenia prijímal tiež prenesenie váhy z inštitucionalizovanej, hierarchizova- nej cirkvi na neviditeľnú cirkev vyvolených. Hus verejne vystúpil proti cirkvi - pápežovi, predávaniu odpustkov a propaguje príjimanie pod oboma spôsobmi, keď r. 1408 v jednej z jeho kázní obvinil arcibiskupa Zbyňka a tak mu zakázali vykonávať duchovné funkcie v diecéze a bol z cirkvi vyobcovaný. Pápež vydal zákaz kázať v súkromných kaplnkách a tým aj v Betlehemskej kaplnke. Hus odmietol poslúchnuť tento príkaz a arcibiskup ho r. 1410 exkomu- nikoval a dal spáliť 200 kusov Wykliffových spisov. Hus sa postavil na Wykliffovu obranu. Situácia sa vyhrotila, keď Ján XXIII. vyhlásil sv. vojnu neapolskému kráľovi a proti svojim pápežským súperom sľuboval úplné odpustenie hriechov všetkým, ktorí ho podporia. Hus bol rozhorčený, že pápež využíva duchovné prostriedky na podporu vla- stných cieľov a vystúpil proti predaju odpustkov. Rím ho za to exkomunikoval a na Prahu, kým sa tam Hus bude zdržiavať, uvalil interdikt - 1412 ( zákaz akýchkoľvek náboženských obradov vrátane krstov a pohrebov). Kráľ Václav bol v otázke Husa prelietavý. Štefan a Albík ( pražský arcibiskup) mu vštepujú, že Hus je kacír a rozvracia církev svätú. Jeho žena Žofia, ktorá mala Husa za spovedníka mu osvetľuje pravú tvár Husovu. Neaký čas ho kráľ chránil, ale len kým sa Hus nepostavil proti predávaniu odpustkov. Posilnený demonštráciami Hus ďalej kázal. Kázal dokonca ešte aj vtedy, keď bol on a mesto pod kliatbou. Jeho matka Markéta prišla do Prahy a pozastavila sa nad radikálnosťou jeho kázani a nad nebezpečenstvom, ktorému sa vystavuje. Ďalší rok, bohužial mnoho jeho význam- ných prívržencov stratilo moc a tak Hus ušiel z Prahy a ukrýval sa na zámkoch niektorých priateľských šľachticov. V tom čase napísal dielo De Ecclesia. Hus odišiel s matkou do rodnej dediny, kde napísal dve zo svojich najdôležitej- ších spisov: O cirkvi a Knižky o svätokupectve. Hus žil v dobe veľkej schizmy, kedy bola Európa rozdelená medzi troch pápežov, ktorí nad sebou vyniesli navzájom tvrdé kliatby. V roku 1414 sa v Kostnici zišiel koncil, ktorý mal túto schizmu ukončiť. Na koncil pozval cisár Žigmund Luxemburský aj Husa, ktorému sľúbil ochranný glejt na cestu tam aj späť. Hus sa po istom váhaní rozhodol ísť a oznamuje svoje rozhodnutie Václavovi. S Chlumom odchádza do Kostnice, kde hájí svoje názory. Neuplynul však ani mesiac a prívrženci Jána XXIII. ho zajali a uväznili. Napriek glejtu bol v Kostnici postavený pred súd a uznaný vinným z kacírstva. Mnohé obvinenia, ktoré proti nemu koncil vzniesol, boli nepravdivé. Bol obvinený na základe 30 citátov z jeho spisov. Darmo sa bránil, že sú vytrhnuté z kontextu a tak sa im pripisuje iný význam. Posudzované a ako kacírske odsúdené boli aj niektoré názory, ktoré skutočne hlásal, najmä o cirkvi. Hus ich odmietol odvolať a preto bol 6. júla 1415 v Kostnici upálený. Na mieste, kde stála hranica, je dnes pamätný kameň. Traduje sa jedna legenda: Keď upaľovali v Kostnici Jána Husa, jedna stará žena priložila k jeho hranici polienko. Hus vraj zašepkal: „Sancta simplicitatis!“ (Svätá prostota). Vedela vari koho upaľujú? Iba sa dopočula, že ide o zlého ka- círa z ďalekého Česka. Určite nemala ani potuchy, že Hus miloval práve takých ľudí, ako bola ona a preto jej dokázal odpustiť. Koncil rozhodol, že Husov popol hodia do rieky, aby neostala po ňom žiadna pamiatka. Jeho myšlienky však nedokázali zničiť. Otázka Husovej rehabilitácie: Český historik Josef Pekař upozornil ešte na zač. 20. st., keď skupina českých katolíckych kňazov po zániku habsburskej monarchie žiadala od pápeža rehabilitáciu Jána Husa, zavedenie češtiny do bohoslužieb a zrušenie povinného celibátu, že katolícka cirkev už Jána Husa raz rehabilitovala a to na koncile v Bazileji v r. 1436. Českej cir.(tzv. utrakvistom) sa povolilo prijímanie pod obojím (t. j. chlieb aj víno), ale aj používanie češtiny pri cirk. obradoch a uctievanie Husa ako svätca. Celá vec dopadla tak, že väčšina z nich v r. 1920 vytvorila Československú cirkev. Husa ovplyvnil okrem Wykliffa aj český cirkevný kritik Jeroným Pražský, Husov priateľ, ktorí bol vzatí do väzby a stal pred koncilom, kde chcel obhajovať Husovo učenie. Bol tiež upálený. Od Wycliffa sa však Hus líšil v jednom podstatnom bode. Bol českým vlastencom, ktorý si uvedomoval nebezpečenstvo hroziace z nemeckej rozpínavosti. Bol preto iniciátorom výstavby Betlehemskej kaplnky, kde potom kázal výlučne v českom jazyku. Husovi nešlo iba o hovorené slovo, preto podstatne zjednodušil aj české písmo a napísal viacero diel, ktoré boli určené širokej verejnosti. Jeho kauza preto nadobudla dva rozmery, týkala sa nielen kritiky cirkevných nešvárov, ale aj národného sebauvedomenia Čechov.
| Narodenie | okolo 1370, Husinec, České kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 6. júl 1415, Kostnica, Nemecko |
| Povolanie | Teológ, kňaz, kazateľ, reformátor |
| Ovplyvnený | John Wycliffe, Matej z Janova, Milíč z Kroměříža |
V júli pred 608 rokmi, upálili Jána Husa. Okrem neho zomrelo mučeníckou smrťou mnoho ďalších, ktorých učenie nevyhovovalo vrchnosti. Gréckokatolícky biskup Mukačevskej eparchie a mučeník Teodor Romža bol zavraždený NKVD (po slovensky: Ľudový komisariát pre vnútorné záležitosti) v noci 1. novembra 1947. Sovietsky vládcovia ho považovali za nepriateľa, no keďže mu nemohli dokázať nijakú politickú vinu, dali príkaz tajnej polícii aby ho zavraždila. Zinscenovali dopravnú nehodu, pri ktorej vojenské vozidlo narazilo do auta v ktorom sedel aj biskup. Zranenia však neboli smrteľné. Vrahovia ich začali udierať železnými tyčami, no v čine ich prerušila okoloidúca dodávka, ktorá biskupa vyslobodila a so zraneniami ho dopravila do nemocnice. Po tom, čo o svojej predzvesti o blížiacej sa smrti porozprával zvyšným biskupom, sa spoločne pomodlili a pripravili sa na smrť. Gerhard mal predtuchu, že niekoľko kazateľov a biskupov zomrie mučeníckou smrťou. On sám zomrel po tom, čo ho priviazaného o voz spustili z hory do Dunaja. Keďže ešte dýchal, niekoľkokrát ho udreli kameňom do hlavy a hruď mu prebodli kópiou. Sestra Sára bola niekoľko mesiacov zasnúbená. Po čase si uvedomila, že nie je stavaná na život hospodárovej ženy. Vrátila snubný prsteň a rozhodla sa zasvätiť svoj život duchovnému poslaniu. Aj napriek svojej temperamentnej povahe vykonávala svoju prácu svedomito. Počas druhej svetovej vojny pomáhala najmä Židom. 27. december 1944 bol pre Sáru osudný. Minútu pred svojou popravou pokľakla, obrátila svoj zrak smerom k vrahom a následne k nebu a prežehnala sa. Aj keď mohla smrti uniknúť, neurobila to.
Ján Hus je považovaný za predchodcu protestantstva. Starokatolícka cirkev a Pravoslávna cirkev ho ucitevajú ako svätca. K jeho tradícii sa hlási Cirkev československá husitská. Profesor Tomáš Garrigue Masaryk použil Husovo meno vo svojom prejave na Ženevskej univerzite 6. Písal prístupným jazykom s jasnou kompozíciou, predovšetkým traktáty, ale aj rozsiahlejšie diela. Pre cirkev písal po latinsky, pre prostý ľud po česky. O cirkvi (po latinsky, De ecclesia) - Hus kritizuje cirkev, za príslušníka cirkvi považuje toho, kto nespáchal žiadny hriech. Hlavou cirkvi by v jeho ponímaní nemal byť pápež, ale Kristus. Zároveň sa tým pokúšal dokázať, že veriaci nie je povinný poslúchať pápeža, ak sú pápežove nariadenia v rozpore s Bibliou, každý kresťan má právo kontroly náboženského učenia. Proti bule pápežskej (po latinsky) - vystupuje proti predávaniu odpustkov, priamo útočí na pápeža. Výklad Viery, Desatera a Páteře (po česky) - základný výklad bohoslužobných textov a modlitieb (Verím v Boha, Desatoro a Otčenáš). Knížky o svatokupectví - najostrejšie Husovo dielo, kritika súdobej cirkvi, dielo napísal po zákaze pôsobenia v Betlehemskej kaplnke. Za svätokupectvo považoval prijímania peňazí za vysluhovanie sviatostí a náboženských obradov. O šesti bludiech - zamýšľa sa nad vzťahom medzi cirkvou a svetom. Napísal ju v dvoch verziách (latinská bola objavená v r. Listy z Kostnice - korešpondencia z Kostnice. Listy adresoval jednak svojim priaznivcom, ale i širšiemu publiku. O českom pravopise - (po latinsky, De orthographia bohemica) - Aby mohol svojimi spismi preniknúť čo najrýchlejšie medzi širšie vrstvy, zaviedol diakritický pravopis, významne zasiahol do vývoja českého jazyka.