Cukrová repa, vďaka svojej dlhej vegetačnej dobe, je náchylná na široké spektrum živočíšnych škodcov, ktorí môžu spôsobiť značné škody na poraste. V meniacom sa systéme pestovania, napredovaní šľachtenia odrôd a meniacich sa klimatických podmienkach sa škodlivosť niektorých škodcov v posledných rokoch mení. Preto je nevyhnutné poznať hlavných škodcov a vedieť, ako ich eliminovať včasným zásahom.
Hlavní škodcovia cukrovej repy
Najčastejšími škodcami cukrovej repy sú:
- Vošky
- Siatica oziminová
- Mora gama
- Psota repová
- Roztočec chmeľový
- Rýhovec repový
- Drôtovce
- Atomária repová
Aj keď morenie osiva v skorých štádiách rastu repu chráni, živočíšni škodcovia sa dokážu prispôsobiť a vyvíjať. Preto je dôležité poznať ich a vedieť, ako ich eliminovať včasným zásahom, aby ste predišli poškodeniu porastu.
Vošky
V teplom a suchom počasí môže dôjsť k invázii vošiek. Na repe sú najviac zastúpené voškou makovou (Aphis fabae). Táto drobná voška, bezkrídla samička meria 2 - 2,5 mm a má čiernozelenú až modročiernu farbu. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela.
Voška maková je dicyklický, fakultatívne migrujúci druh s úplným cyklom vývoja, počas ktorého mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, ktorým je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca až začiatkom apríla, sa liahnu nymfy a z nich samičky - zakladateľky. Tie na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie okrídlených samičiek. V polovici apríla tieto samičky preletia na sekundárneho hostiteľa, ktorým je predovšetkým cukrová repa, ale aj bôb, mak a niektoré buriny.
Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Rodia živé larvy, čím vytvárajú kolónie, ktoré sa ďalej šíria do porastu. Najintenzívnejšie sa rozmnožuje v máji a júni. Na kultúrnych rastlinách vytvorí 6 - 7 generácií, ďalších 4 - 5 ešte na burinách.
Na jeseň sa okrídlené samičky sťahujú na primárneho (zimného) hostiteľa, kde rodia nymfy, ktoré dospejú na bezkrídle vajcorodé samičky. Po párení kladú vajíčka, ktoré prezimujú.
Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku siatom a bôbe obyčajnom. Spôsobuje priame a nepriame škody. Priame škody spôsobujú larvy a samičky cicaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú v kolóniách na spodnej strane listov a na makoviciach. Cicaním vylučujú sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadol a po dĺžke hlavného nervu do trubice. Listy strácajú turgor, vädnú a často aj uschnú. Predčasne žltnú a napadnuté rastliny sú slabé, vytvárajú malé a deformované makovice.
Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá obaluje listy a spomaľuje ich rast. Voška maková škodí aj nepriamo ako vektor niektorých nebezpečných vírusových ochorení, ako sú žltačka, mozaika repy a mozaika uhoriek.
Na ochranu proti voške makovej sú autorizované prípravky ako Pirimor 50 WG (účinná látka pirimicarb), Bulldock 25 EC (účinná látka beta-cyfluthrin), Rapid alebo Nexide (na báze gamma-cyhalothrinu). Prípravky Karate Zeon 5 CS a Kaiso Sorbie (na báze lambda-cyhalothrinu) pôsobia ako dotykový a požerový jed, majú aj repelentný účinok a rýchlu účinnosť (knock-down efekt).
Siatica oziminová
Siatica oziminová (Agrotis segetum) je hospodársky významný druh motýľa z čeľade morovitých. Poškodzuje cukrovú a kŕmnu repu, zemiaky, repku ozimnú, obilniny, kukuricu, slnečnicu, zeleninu, vinič a ovocné škôlky. Je to široký polyfág, živí sa aj burinami ako loboda, láskavec, skorocel či pupenec.
Húsenice skeletujú listy, tvoria v nich okienka, neskôr žerú po okrajoch, pri silnom napadnutí ich ničiac celé. Mladé rastliny sú na báze poškodené prehryznutím a čiastočne môžu byť vtiahnuté do zeme alebo úplne zničené. Staršie húsenice žerú väčšinou v noci. Na hľuzách, buľvách alebo koreňoch vyhrýzajú otvory alebo ploché nepravidelné jamky.
Siatica má do roka dve generácie. Prezimujú dospelé húsenice v pôde, ktoré skoro na jar obnovujú žer. Koncom apríla sa zakuklia pod povrchom pôdy. Motýle sa liahnu v máji a lietajú až do konca septembra. Samičky kladú vajíčka v skupinách na rastliny alebo na povrch pôdy. Po 10 dňoch sa liahnu húsenice, ktoré škodia od mája do júla. Najprv obžierajú nadzemné časti rastlín, po zavŕtaní do pôdy aj podzemné časti. Po treťom zvliekaní sa stávajú svetloplaché a zaliezajú do hornej vrstvy pôdy.
Väčšina húseníc sa v júli zakuklí a v auguste sa liahne druhá generácia motýľov. Tieto kladú vajíčka, z ktorých druhá generácia húseníc škodí na ozimných plodinách.
Proti siatici oziminovej a jej húseniciam sú autorizované prípravky s účinnou látkou cypermethrin (napr. RWA Protector Max, Cyperkill Max, Cythrin Max, Rafan Max, Supersect Max, Sweep) a lambda-cyhalothrin (napr. Gunner, Lambada).
Agrotechnické opatrenia zahŕňajú striedanie plodín, zaorávanie strnísk, ničenie burín a hlbokú orbu. Odrody s veľkými listami sú odolnejšie. Prípravok Markate 50 povolený proti kvetárke repovej môže byť tiež účinný.
Mora gama
Mora gama (Autographa gamma) škodí požerom na repe od júna do konca augusta až septembra. Škodia húsenice, ktoré sú viditeľné na listoch spolu s ich trusom. Škodia ohniskovo.
Na Slovensku sa vyvíjajú 2 - 3 generácie. Prezimovať môže vo všetkých vývojových štádiách. Na jar môže začať škodiť už v máji. Motýle sa živia sladkými šťavami, samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v skupinkách na hostiteľské rastliny vrátane repy cukrovej.
Jedna samička nakladie až 300 - 1 000 vajíčok, z ktorých sa po týždni až dvoch liahnu larvy. Mladé larvy skeletujú listy, staršie ich vyžierajú až po hlavné žilky. Vývoj lariev trvá dva až tri týždne. Vývoj kukly trvá ďalší týždeň - dva.
Motýľ je dlhý asi 18 mm s rozpätím krídiel 40 - 48 mm. Predné krídla majú fialovosivé so striebristou škvrnou v strede v tvare gréckeho písmena gama. Zadné krídla sú hnedosivé s tmavým lemom.
Dorastené larvy sú asi 30 mm dlhé, zelenkastej alebo zelenožltej farby s bielymi pozdĺžnymi čiarami a bradavičkami na chrbte.
Ak sú priaznivé podmienky (sucho a teplo), v septembri môže škodiť aj tretia generácia. Dospelý motýľ lieta na veľké vzdialenosti.
Základná likvidácia škodcu spočíva v agrotechnike - medziriadková kultivácia, ničenie burín, hlboká orba. Biologická ochrana je možná použitím prípravkov s obsahom baktérie Bacillus thuringiensis (napr. Lepinox Plus), ktorý pôsobí špecificky proti húseniciam motýľov.
Psota repová
Psota repová (Scrobipalpa ocellatella) je motýľ, ktorého húsenice spôsobujú sčerneté, vyžraté srdiečka repy. Prvá generácia motýľov sa liahne z prezimujúcich kukiel v máji. Motýle majú rozpätie krídiel 11 - 13 mm, hnedej až žltkastej farby s drobnými škvrnkami.
Samičky kladú vajíčka okolo krčku buľvy, do srdiečka alebo pod stočený okraj mladých listov v počte 10 - 60 ks. V teplých podmienkach trvá vývoj 1. generácie 35 - 65 dní a vývoj 2. generácie 35 - 52 dní. V našich podmienkach môže mať psota repová aj 3. generáciu.
Húsenice sú najskôr šedobiele, po prvom zvliekaní žltozelené a nakoniec šedoružové s pozdĺžnymi červenkastými pruhmi. Dospelá húsenica je dlhá 12 - 15 mm. Sú veľmi pohyblivé a pri otrasoch rýchlo padajú na zem.
Najškodlivejšie je napadnutie mladej repy v štádiu 4 - 5 listov, ktorá po zničení srdiečka hynie. Po napadnutí 2. a 3. generáciou môže dôjsť k hnilobe repy od srdiečka a jej výpadku.
Kritické číslo pre ekonomický prah škodlivosti nie je stanovené, ale možno vychádzať z kritických čísel pre víjačku repovú (10 - 20 húseníc na 1 m² v letnom období).
Roztočec chmeľový
Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe a škodí aj na cukrovej repe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela žltozelenej farby s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela, dlhá 0,4 - 0,5 mm. Prezimujúca samička je oranžovočervenej farby.
Vajíčko je okrúhle, žltočervenej farby, s priemerom 0,12 - 0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm.
Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny a živia sa vyciciavaním štiav na listoch. Listy napadnutých rastlín menia farbu na červenomedenú. Následkom cicania štiav sa menia fyziologické procesy, zvyšuje sa transpirácia, narúša sa vodný režim rastliny a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a xantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy.
Optimálna teplota pre vývoj je okolo 25 °C, optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 - 70 %. Pri 100 % vlhkosti roztočce po krátkom čase hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní. Pri teplotách nižších ako 12 °C môže vývoj trvať až dva mesiace.
V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 - 8 generácií, v skleníkoch oveľa viac. Na dynamiku populácie má vplyv teplota, vietor a dážď.
Na menej významné použitie je v repe cukrovej povolený proti roztočcovi chmeľovému prípravok Mavrik s účinnou látkou tau-fluvalinate, ktorý pôsobí ako kontaktný a požerový jed.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydalo výnimku pre použitie prípravku s účinnou látkou fenpyroximate na ochranu cukrovej repy proti roztočom. Fenpyroximate pôsobí výhradne ako kontaktný jed na všetky vývojové štádiá roztočov.
Rýhovec repový
Rýhovec repový (Bothynoderes punctiventris) je chrobák o veľkosti 10 - 16 mm. Imágo poškodzuje mladé rastliny, larvy sa živia korienkami alebo vyhlodávajú buľvu. Prezimuje ako imágo v pôde, vylieza v apríli a najskôr sa živí na mrlíkovitých burinách alebo hladuje. Úživný žer potrebný na dospievanie prebehne vždy na repe. Dospieva v polovici mája, kladie vajíčka a vývoj lariev trvá 45 - 90 dní podľa počasia.
Vyhovuje im teplé slnečné počasie a ľahké piesočnaté pôdy. Škodlivosť lariev v pôde končí ich kuklením koncom júla a v auguste.
Príležitostní škodcovia
Medzi príležitostných škodcov patrí:
- Bzdocha sietnatka repová (Piesma quadratum): Jej význam spočíva v prenose vírusových chorôb repy. Cicanie na listoch spôsobuje kučeravenie listov.
- Zdochlináre (Aclypea): Živia sa listami repy za slnečného počasia, v noci sa ukrývajú v pôde.
- Štítnatec škvrnitý a pásikavý (Casida nebulosa, nobilis): Sú škodcami zaburinených porastov repy. Živia sa na spodnej strane listov, pričom vrchná pokožka zostáva nepoškodená, listy pôsobia dojmom vybielenia. Pri silnom žere poškodzujú aj buľvy.
- Mory (Agrotis brassicae, oleracea): Ich larvy poškodzujú listy vyžieraním otvorov nepravidelného tvaru a veľkosti.
Škodcovia podzemných častí
Najdôležitejší škodcovia podzemných častí vzchádzajúcej repy cukrovej sú:
- Larvy kováčikov, drôtovce (čeľaď Elateridae)
- Larvy chrústov - pandravy (čeľaď Scarabaeidae)
Drôtovce
Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Sú to výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované rastliny a mnohé divorastúce. Hospodársky najvýznamnejšie škody spôsobujú aj na repe cukrovej. Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky.
Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre zasiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývinových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste miesta bez rastlín alebo s malým počtom rastlín (ohniská).
Kritickým štádiom repy je obdobie od klíčenia po vytvorenie niekoľko listov. Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďatelinovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Tiež im vyhovuje redukované obrábanie pôdy, prítomnosť burín a intenzívne používanie insekticídov.
Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení. Najväčší význam majú preventívne opatrenia.
Agrotechnické opatrenia:
- Striedanie plodín, ktoré zamedzuje premnoženiu tohto škodcu.
- Obrábanie pôdy: podmietka po zbere obilnín znižuje počet lariev.
Chemická ochrana: Vykonáva sa len po prekročení prahov škodlivosti, morením osiva alebo aplikáciou insekticídov do pôdy pri sejbe.
Atomária repová
Atomária repová (Atomaria linearis) je malý chrobák, ktorý napáda klíčiacu mladú rastlinu, korienky a podzemnú a nadzemnú časť hypokotylu. Na týchto častiach vyžiera drobné jamky rôznej hĺbky. Napadnutá klíčiaca rastlina môže uhynúť skôr, než sa zjaví na povrchu pôdy. Pletivá okolo poškodených častí hnednú a neskôr černejú.
Pri väčšom napadnutí môže byť porast úplne zničený a musí sa vyorať. Ak napadnuté rastliny prežijú, zaostávajú v raste, čo vplýva na zníženie úrody a cukornatosti.
Atomárii repovej vyhovuje chladné a vlhké počasie na jar a daždivé počasie počas kladenia vajíčok a kuklenia. Optimálna teplota je okolo 15 °C pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu.
Choroby cukrovej repy
Okrem škodcov predstavujú pre cukrovú repu významné hrozby aj choroby. Medzi najrozšírenejšie patria:
- Rizománia: Prejavuje sa na listoch aj koreňoch.
- Nematódy: Malé hlístovce, ktoré sa živia obsahom buniek koreňov.
- Hniloba koreňov spôsobená pôdnou hubou Rhizoctonia.
- Cerkospórová škvrnitosť listov (Cercospora beticola): Vyznačuje sa sivými škvrnami na listoch s červeným alebo hnedým okrajom. Je to najškodlivejšia listová choroba cukrovej repy v Európe.
- Hrdza (Uromyces betae): Prejavuje sa červenooranžovými pľuzgierikmi na listoch.
- Múčnatka repová (Erysiphe betae): Charakteristická bielym práškovitým povlakom na hornom povrchu listov.
- Ramuláriová škvrnitosť listov (Ramularia betae): Spôsobuje biele lézie s hnedým okrajom.
Choroby svojím poškodením listov obmedzujú účinnosť fotosyntézy a s tým spojený výnos koreňa a cukornatosť. Ochrana cukrovej repy je riešená fungicídnymi prípravkami.
