Alergia je v našich domácnostiach čoraz bežnejšia a bohužiaľ sa nevyhýba ani deťom. Ich stav sa niekedy rýchlo zhorší po zjedení obyčajného jabĺčka. Môže za to skrížená alergia! Alergia je jednoducho povedané precitlivená reakcia vášho imunitného systému na podnety, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Oslabený imunitný systém mylne vyhodnotí stav ako zdravie ohrozujúci, a preto zalarmuje svoje zložky do stavu „bojovej pohotovosti“. To znamená, že začne vo zvýšenej miere vytvárať protilátky. Tie následne uvoľnia histamín do krvného obehu, čo u vášho potomka vyvoláva alergickú reakciu. Pocítia to najmä jeho oči, nos, hrdlo, pľúca, koža i trávenie. Aby ste tento akútny stav nezhoršili, je dobré vyhýbať sa ďalším alergénom, vrátane ovocia a zeleniny.
Čo je to skrížená alergia?
Skríženou alergiou trpí v strednej Európe asi 50 % peľových (teda tých najbežnejších) alergikov. Protilátky, vytvorené proti určitému alergénu, vtedy reagujú na základe podobnosti v sekvencii aminokyselín s iným alergénom. Skrížená reakcia existuje medzi potravinami, ďalej medzi potravinou a inhalačným alergénom (peľ, roztoče), ba dokonca aj medzi latexom a potravinou. Osoby alergické na pele trpia dvakrát až trikrát častejšie na potravinové alergie než bežná populácia. Za 80 % potravinových reakcií detí i dospelých je zodpovedná práve skrížená alergia medzi respiračnými alergénmi a podobnými alergénmi v potravinách, ako je ovocie, zelenina či orechy. Imunitná odpoveď je namierená proti rastlinným a živočíšnym proteínom a môže vyvolať výrazné zdravotné ťažkosti.
Príčinou vzniku skríženej reakcie protilátok je štruktúrna podobnosť niektorých skupín proteínov v rámci taxonomicky príbuzných rastlín. Znamená to, že ak si telo vytvorí IgE protilátky proti proteínu, ktorý sa nachádza v peli rastliny, môžu sa následne tieto protilátky naviazať aj na štruktúrne podobné proteíny, ktoré sa nachádzajú v potravinách. Pravdepodobne najznámejším príkladom v našom prostredí je alergia na peľ brezy previsnutej, ktorá môže u ľudí spôsobiť lokálnu alergickú reakciu po konzumácii potravín z čeľade ružovitých (jablko, hruška atď.). Sekundárne potravinové alergie spôsobené skríženou reaktivitou sú známe aj pod názvom orálny alergický syndróm. Tento názov vznikol na základe faktu, že väčšina symptómov sa prejavuje práve vo vrchnej časti tráviacej sústavy, nie je však správny, pretože v niektorých prípadoch môže dôjsť aj k systémovým symptómom.
Skríženou alergiou peľ - potraviny trpí v strednej Európe asi 50 % peľových alergikov a vzniká na základe podobnosti alergénov. Jedná sa o jav, kedy IgE protilátky, vytvorené proti určitému alergénu, reagujú na základe podobnosti v sekvencii aminokyselín s alergénom iným. Skrížená reakcia existuje medzi potravinami, medzi potravinou a inhalačným alergénom (peľ, roztoče) alebo latexom a potravinou. Pokiaľ sa skrížená reaktivita prejavuje klinicky, hovoríme o skríženej alergii.
Ľudia s alergiou na peľ majú dvakrát až trikrát vyššiu pravdepodobnosť výskytu potravinových reakcií. Ilustračný obrázok.
Prejavy skríženej alergie
Najčastejším prejavom skríženej alergickej reakcie je svrbenie v oblasti úst a nosohltana. Ďalšie symptómy môžu zahŕňať opuch sliznice úst, pier, jazyka a hltana, tiež svrbenie uší a nosa, pľuzgiere na podnebí úst, pocit zúženého hrdla a s ním spojené ťažkosti s prehĺtaním a dysfóniu (stratu hlasu). Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálny alergický syndróm. Objavuje sa po požití surového ovocia alebo zeleniny. Do niekoľkých minút po jedle začnú páliť pery, podnebie, jazyk, škriabať v krku, môže dôjsť k vyrážke alebo opuchom okolo úst. Pokiaľ pokračujeme v podávaní potraviny, objavujú sa i významnejšie príznaky: zápaly spojiviek, nádcha, astma, opuch hrtanu alebo anafylaxia. V prípade skrížených alergií pele - potraviny často predchádzajú príznakom potravinovej alergie respiračné príznaky (zápaly spojiviek, nádchy). Systémové reakcie sú zriedkavé (2 - 10 % prípadov) prejavujú sa však nauzeou, hnačkou, rinitídou, sťaženým dýchaním, kožnou vyrážkou, žihľavkou s angioedémom, ojedinele dochádza až k anafylaxii.
Ťažkosti sa objavia najmä v ústnej dutine. Načastejšie ide o pálenie pier, podnebia, jazyka, podráždenie v krku či opuchy v okolí úst. Ak ich ignorujeme, môže dôjsť k vážnejším dýchacím problémom až k anafylaktickému šoku.
Rizikové potraviny pri skríženej alergii
Ľudia často pociťujú prejavy alergie iba po konzumácii surových potravín, pričom tepelne upravené im ťažkosti nespôsobujú. Dôvodom je rozdielna stabilita cieľových proteínov v potravinách, čiže teplom môže dôjsť k degradácii miesta proteínu, ktorý rozoznáva protilátka zodpovedná za skríženú reakciu. Keďže je skrížená alergická reakcia na potraviny podmienená predchádzajúcou senzibilizáciou voči inhalačným peľovým alergénom, závisí aj od geografickej polohy. Len v rámci Európy možno pozorovať výrazné rozdiely vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky a s nimi spojený výskyt jednotlivých druhov rastlín.
Rizikové potraviny pri alergii na peľ brezy:
- Jablká, čerešne, višne, broskyne, marhule, hrušky, kivi, liči, avokádo.
- Surový zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok.
- Lieskové a vlašské orechy, mandle.
Rizikové potraviny pri alergii na peľ tráv a obilnín:
- Rajčiny, sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa, pšeničná múka, arašidy.
- Melóny cukrové, vodové.
Rizikové potraviny pri alergii na peľ artemisie:
- Zeler (aj varený), karotka, petržlen, mango.
- Korenie a bylinky (fenikel, kari, aníz, chilli, koriander, estragón, artičoky, rumanček, slnečnicové semienka, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregano, tymián, rozmarín, mäta, šalvia, feferónky, zelené a čierne korenie).
Pre niektoré potraviny platí, že tepelná úprava môže eliminovať ich alergénne vlastnosti. Medzi takýmito potravinami sú viaceré výnimky, napríklad zeler, petržlen, orechy a arašidy, ktoré obsahujú aj tepelne odolnejšie alergény. Opatrnosť je preto potrebná pri lúpaní, krájaní alebo strúhaní rizikových potravín (pozor i na trenie oങ്ങൾ).
Diagnostika a liečba
Diagnostiku vyššie spomínaných nešvárov vám urobia pomocou tzv. záťažových testov u väčšiny alergológov. Netreba vám k tomu nič, len pol dňa dovolenky. Počas vstupného alergologického vyšetrenia zvyčajne v ambulancii absolvujete základné testy na niekoľko najčastejších potravinových alergénov - také to jemné pichanie a čarbanie na obidva predlaktia, tzv. prick testy. Zároveň absolvujete odber krvi na laboratórnu diagnostiku IgE protilátok - teda protilátok, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v patogenéze alergií. Každopádne existujú ďalšie zaujímavé diagnostické metódy, ktoré pomáhajú odhaliť rôzne súvislosti medzi potravinovými alergénmi. Jednou z nich je komponentová diagnostika, ktorá pracuje s tým, že alergén nie je jedna molekula, ale ide o zmes viacerých alergénov, tzv. alergénnych komponentov. Teda ak sa povie, že sme alergickí na mlieko, presnejšie sme alergickí na bielkovinu mlieka a ešte presnejšie sme alergický na jednu alebo viaceré druhy mliečnych bielkovín, ktoré majú rozličné vlastnosti a spôsobujú napríklad aj odlišné prejavy alergií.
Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.
Zatiaľ jediným účinným spôsobom liečby skríženej alergie je vyhýbať sa alergénom. U detí býva najčastejším spúšťačom alergickej reakcie pobyt vonku, kde na nich „číha“ peľ rastlín, bodnutie hmyzom i výfukové plyny. Vo vnútri sú to zase roztoče, plesne či domáce zvieratá. Dráždiť ich môžu aj agresívne čistiace prostriedky, vôňa parfumu a samozrejme, cigaretový dym. No a zabúdať netreba ani na potravinové alergie - preto základným liečebným postupom pri skrížených alergiách je úplne vylúčenie potravín, o ktorých viete (prípadne máte podozrenie), že by na ne mohlo vaše dieťa negatívne zareagovať.
V dlhodobej liečbe je podľa zváženia lekára možné nasadiť aj antihistaminiká, kromoglykáty či kortikoidy ako prvú pomoc pri závažnej reakcii na alergén. Za akúsi prevenciu potravinovej alergie je dojčenie po dobu minimálne šiestich mesiacov života dieťaťa. Takisto sa odporúča postupné zavádzanie pevného jedla, a to najskôr od polroka, vždy po jednom druhu potraviny. Nezabúdajte na používanie pre- a probiotických kultúr, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru a pomáhajú budovať imunitu.
Alergénová imunoterapia, ktorá je jedinou kauzálnou liečbou alergickej nádchy a astmy. „Princípom tejto liečby je postupné zvyšovanie dávok konkrétneho alergénu, čo následne vedie k navodeniu tolerancie (desenzibilizácii). Výsledkom je zmiernenie klinických ťažkostí nielen respiračnej alergie, ale aj sprievodných príznakov skríženej alergie.
V liečbe pomáhajú antialergické lieky, takzvané antihistaminiká, ktoré zmierňujú príznaky, ako sú svrbenie, nádcha či kýchanie.
Počas najvyššej alergickej sezóny je dobré, ak malým alergikom nasledujúce rizikové potraviny nebudete ponúkať.
K takejto skríženej reakcii najčastejšie dôjde pri konzumovaní surového ovocia a zeleniny. Ak ste skríženú alergickú reakciu pri určitých potravinách spozorovali, stačí potraviny tepelne upraviť. Neplatí to len u silných a odolných alergénov ako sú arašidy či koreňová zelenina, najmä zeler.
Alergie: Príznaky, reakcia, liečba a manažment - video pre deti
Genetická predispozícia a prevencia
Za rozvoj alergie zodpovedá najmä genetická predispozícia, kedy je riziko prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov, až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak sa toto riziko znižuje na polovicu. U detí, ktoré nemajú v rodine alergika, je pravdepodobnosť objavenia sa alergickej reakcie „iba“ 20 až 30 %.
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov u všetkých detí - ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici.
Je alergia nebezpečná? Veľkým strašiakom je hrozba vzniku anafylaktického šoku. Ide o veľmi nebezpečný stav, keď klesá krvný tlak a zhoršuje sa dýchanie. Ak dieťa nedostane včas liečbu, môže dôjsť k zlyhaniu životne dôležitých orgánov.
Dôležité je využiť čas pred vypuknutím peľovej sezóny a venovať sa posilňovaniu imunity.
Alergické ochorenia a astma patria k svetovo najrozšírenejším chronickým ochoreniam. Alergickou rinitídou trpí 23 - 30 % populácie Európy, atopickou dermatitídou 3,5 - 4,4 %.
Skrížené alergie môžu byť náročné na zvládnutie, no s modernými diagnostickými metódami a liečebnými prístupmi je možné dosiahnuť výrazné zlepšenie.