Šišky - nepravé plody ihličnanov - radím k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. A ešte neuveriteľnejšie je, že som neraz šišky videla už aj v predaji - len s minimálnou úpravou, alebo dokonca aj celkom bez nej.
Zber a vlastnosti šišiek
Čerstvo opadnuté šišky sú sýtohnedé až škoricové a často obsahujú semená. Šišky, ktoré opadli v predošlých rokoch, majú mdlejšiu až sivastú farbu a semená neobsahujú. Výhoda čerstvých šišiek spočíva v tom, že bývajú zriedka napadnuté kazmi a plesňami. Staršie zase nerobia neporiadok vypadávajúcimi semenami. Semená vypadnú, keď sa šiška otvorí.
Z botanického hľadiska sú šišky vlastne plody ihličnanov - často dlhovekých drevín a sú tvorené zo zdrevnatených šupín, väčšinou hnedej farby. Vznikajú zo samičích kvetov po opelení peľovými zrnkami zo samčích nenápadnejších šištíc. Samičie kvety sa po opelení veľmi rýchlo menia, zväčšujú svoj objem a zo zelenej postupne menia svoju farbu na hnedú. Niektoré šišky sú menšie a teda takmer neviditeľné (cyprušteky, tuje, sekvojovec, tisovec), iné širšie (borovica pínia), dlhšie (borovica vejmutovka, smrek obyčajný) a hrubšie (borovica čierna), guľaté (céder, cyprus), valcovité (jedle), alebo netradične štruktúrované napríklad s malými prečnievajúcimi akoby krídelkami (duglaska).
Šišky sú dôležité pre rozmnožovanie smreka, pretože obsahujú semená. Po dozretí sa šišky otvárajú a semená sa uvoľňujú, čo umožňuje šírenie smreka do nových oblastí.
Šišky rôznych druhov ihličnanov
Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade.
Borovica čierna (Pinus nigra)
Keďže materský strom je častou takpovediac medzipanelákovou drevinou, jeho šiška je asi najbežnejšia, najdostupnejšia v mestách. Pravdepodobne prvá, ktorú budú zbierať deti a začiatočníci. Má však niekoľko nevýhod, pre ktoré ju ja používam už iba zriedka. Po prvé, je zo všetkých šišiek najviac otváravá. To značí, jej vzhľad sa vo vlhkom a suchom prostredí mení najviac. Vo vlhku má podobu kompaktného kužeľa so zaobleným dnom. Za úplného a dlhodobého sucha sú jej šupiny roztvorené kolmo na stredovú os a podstava je plochá. Schnutie a roztváranie trvá aj niekoľko dní. Nesnažte sa šišku pritavovať alebo natesno obkolesiť materiálom, kým nie je plne roztvorená. Keďže šiška je veľká, hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje. Pozor však na jej zatvorenie vo vlhku. Z borovice čiernej možno vytvárať tiež kvety podobné gerberám.
Borovica lesná (Pinus sylvestris)
Strom parkov, alejí, ale najmä - ako už názov hovorí - prirodzená drevina lesa. Jeho šiška vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej. Niektoré exempláre sú skutočne drobnučké a dajú sa porovnávať so šiškami smrekovca. Jej vlastnosti sú rovnaké ako u borovice čiernej. Ja ju však pred borovicou čiernou preferujem, práve kvôli tomu, že je menšia a má mnohoraké využitie. Od ikebán, cez adventné vence až po vence výlučne zo šišiek, kde je dôležitou, ba až hlavnou zložkou. Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia. Pri zbere v uzavretom stave nás môže po otvorení nepríjemne prekvapiť prípadnými deformáciami.
Borovica limbová (Pinus cembra)
Vzácnejší okrasný medzipanelákový strom. Jej šišky nepripomínajú šišky predošlých dvoch borovíc, sú úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Šupiny často priečne praskajú a ľahko sa lámu. Majú len malé využitie vo väčších ikebanách a vencoch na hroby. Dajú sa z nich však dobre vyrábať šiškové kvietky, pričom jej strihanie je nenáročnejšie ako strihanie borovice čiernej.
Smrek obyčajný (Picea abies)
Naša najrozšírenejšia drevina lesov je menej bežná v parkoch a alejách, kde býva spravidla nahradená smrekom strieborným. Jej šišky sú veľké, podlhovastné. V uzavretom stave ich šupiny priliehajú tesne k sebe a šišky sú v tvare úzkych zahrotených valcov. Kvôli veľkým rozmerom, malej ploche na pritavenie a výraznej zatvárateľnosti som pre šišky smreka lesného nenašla v dekoráciách veľké využitie. Mimoriadne vhodné sú iba do vencov na hroby, práve pre svoju mohutnosť a ľahkú dostupnosť.
Smrek obyčajný (Picea abies) je náš najrozšírenejší ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Jeho vrcholec dorastá do výšky 40 až 50 m a dožíva sa okolo 200-300 rokov. Jeho koruna má kužeľovitý tvar. Kmeň zvykne mať priemer od 1-1.5m. Kôra je červenohnedá až šedá, v neskoršom veku je sivá, šupinatá a odlupujúca sa. Ihlice sú štvorhranné, pevné, lesklo zelené, dlhé 1-1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 - 2,5 cm. Samičie sú valcovité s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú a visia nadol.
Smrek pichľavý (Picea pungens)
Častý dekoratívny strom parkov, medzipanelákových skupiniek stromov, alejí, záhrad. Jeho šišky sú výrazne menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. V uzavretom stave k sebe šupiny nedoliehajú. Otváravosť je podobná ako u jeho lesného príbuzného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne prípustnejšie do menších ozdôb. Najmenšie kusy môžu byť súčasťou šiškových vencov, väčšie aj ikebán a adventných vencov. Zbierame exempláre nezalepené živicou, ktorá tieto šišky často znehodnocuje.
Smrek pichľavý (Picea pungens), známy aj ako strieborný smrek, je horská drevina, ktorá rastie aj vo výškach 2000-3000 metrov. Je veľmi tolerantná a prispôsobivá. Jeho kmeň je pokrytý sivohnedou rozbrázdenou borkou. Konáre sú husté, ale v pomere ku kmeňu krátke. Mladé konáre majú žltohnedé sfarbenie. Púčiky sa objavujú neskôr ako u iných druhov. Sú okrúhlo tupé, neživicové a mladé ihlice sú mäkké. Dospelé ihlice majú naopak veľkú tvrdosť, zahrotené konce (preto pichľavý) a odstávajú od konárikov viac ako ihlice podobného druhu smreka engelmannovho. Ihlice sú štvorhranné, zakrivené a ich zafarbenie závisí od kultivaru. Mladé šišky sú zelené, dospelé pieskovohnedé s dĺžkou 5-10 cm. Semenné šupiny majú ohybné s nerovným okrajom.
Smrek omorikový (Picea omorika)
O čosi zriedkavejší okrasný strom parkov a medzipanelákových skupiniek. Jeho šišky sú veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. Vďaka tejto vlastnosti nájdu uplatnenie v menších dekoráciách, v ikebanách a vencoch. Rovnako ako u smreka lesného, aj jeho šišky sú veľmi otváravé.
Smrek sivý (Picea glauca)
Nie bežný okrasný ihličnan. Jeho šišky sú veľmi podobné smreku omorikovému (pozri vyššie), preto majú aj podobné využitie. Sú však v priemere o kúsok menšie ako u omoriky a jeho roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie.
Smrekovec opadavý (Larix decidua)
Lesný, už menej parkový a medzipanelákový strom. Druh s malými šiškami, často opadávajúcimi spolu s úlomkami konárov. Dá sa použiť celý takýto konárik obsypaný šiškami alebo len šišky samotné. Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. Pre smrekovec mám širokú škálu využitia. Šiškami obsypané lysé konáriky sa dajú použiť ako dekorácia do váz alebo byť súčasťou vencov na hroby.
Malé vysušené šišky zo smrekovca na tvorenie. Pri objednávke môžete napísať, či ich potrebujete jednotlivo alebo na konárikoch po 1-5ks.
Jedľa biela (Abies alba)
Jedľa je krásny lesný strom, jej šišky žiaľ nie sú súce prakticky na nič. Ich prirodzenosťou je totiž rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Aj
Jedľa biela (Abies alba), patriaca do čeľade borovicovité (Pinaceae), je majestátny ihličnatý strom. Kedysi bola najrozšírenejšou jedľou v Európe, teraz je už vzácnosťou. Je to dlhoveká drevina produkujúca veľké množstvo drevnej hmoty. Je to vysoký, statný ihličnatý strom, ktorý v závislosti od podmienok dorastá do výšky 25 až 50 metrov, niekedy aj viac. Dosahuje priemer kmeňa až 2 metre. Jej koruna je v mladosti kužeľovitá, neskôr valcovitá a v starobe sploštená, vytvárajúca tzv. bocianie hniezdo. Kôra mladých stromov je hladká a svetlosivá, no v starobe tmavne a rozpukáva. Letorasty sú sivej farby a jemne plstnaté. Púčiky sú špicato vajcovité, hnedé a bez miazgy. Ihličie jedle bielej je neopadavé, vyrastá jednotlivo na konárikoch a nepichá. Má dĺžku 2-3 cm, je tupé, tuhé, ohybné a má plochý tvar. Jeho farba je lesklo tmavozelená. Výrazným znakom sú dva biele pruhy prieduchov na spodnej strane ihličia. Ihlice na konároch má hrebeňovito usporiadané, smerujúce do strán a nahor. Šišky jedle bielej rastú smerom nahor. Sú valcovitého tvaru, hore zaoblené, majú dĺžku 10-20 cm a šírku 3-5 cm. Dozrievajú v auguste a po dozretí majú červenohnedú farbu. Zaujímavosťou je, že sa rozpadávajú priamo na strome, takže na zemi nájdeme len vretená. Semená šišiek sú trojhranné, majú dĺžku 8-11 mm a šírku 3-5 mm, s neopadavým krídlom. Má silný kôlový koreň a parohovito vetvené postranné korene, čo jej poskytuje pevné ukotvenie v pôde a minimalizuje riziko prevrátenia. Táto drevina využíva symbiotické vzťahy s hubami (mykorhiza), čo je kľúčové pre jej zdravý rast.
Jedľa kórejská (Abies koreana)
Pomerne vzácny strom botanických záhrad a parkov, zriedkavejšie pestovaný na sídliskách. Jeho šišky však stoja za to. Sú stredne veľké a úplne neroztváravé, možno ich teda použiť bezprostredne po zbere nezávisle na počasí.
V poslednej dobe aj u nás často pestovaná jedľa kórejská (Abies koreana) je známa tým, že šišky tvorí už v mladom veku. Obvykle je to v priebehu 5 rokov po výsadbe. Tento druh jedle má aj viacero veľmi pekných kultivarov. Ide o pomalšie rastúce ihličnany, ktoré nezaberú až tak veľa miesta. Šišky tejto dreviny sú pohľadané, valcovité a sýto sfarbené - oceľovo modré až sivé a zaujímavo oinovatelé. Bohatá úroda šišiek na tomto ihličnane je však podmienená správnym umiestnením v záhrade. Miesto pre túto jedlu by byť dostatočne chránené, ideálne v polotieni a tam, kde je vlhkejšia pôda.
Jedľa španielska (Abies pinsapo)
Ihličnan parkov a iných okrasných skupiniek stromov, v lesoch rastie len vďaka výsadbe. Jej šišky sú veľmi dekoratívne. Majú strednú veľkosť a slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi, ktoré vytvárajú na veľmi peknú vzorku. Staré šišky ležiace pridlho na zemi môžu podporné šupiny stratiť. Pozor však na poškodenie podporných šupn pri manipulácií. Vhodná do ikebán a vencov.
Céder (Cedrus)
Áno, nie je to druh tvoriaci šišky, nie je to ani ihličnan. Napriek tomu ju uvádzam, lebo jej malé, drevnaté plody pripomínajú zmenšeniny šišiek veľmi nápadne. Používam ju najmä na upchávanie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch. Na vianočných ministromčekoch zase poslúži ako napodobenina skutočných šišiek.
Šišky ako prírodný materiál
Šišky dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad a záhrada nimi získava na atraktivite. Ihličnany, ktoré dekorujú pekné šišky, mali však dostať v záhrade čo najviac viditeľné a pokiaľ možno reprezentatívnejšie miesto.
Niektoré druhy šišky môžete v záhrade ďalej využiť, napríklad ako prírodný mulčovací materiál do záhonov na reprezentatívnejších miestach, prípadne poslúžia aj na zakrytie pôdy v kvetináčoch.
Využiť túto prírodninu môžete aj na výrobu štýlových jesenných či zimných dekorácií, adventných vencov alebo vianočných svietnikov. Niekedy však stačí nazbierať si rôzne druhy šišiek a umiestniť si ich do prútených či drôtených košíkov k vchodovým dverám.
Faktory ovplyvňujúce tvorbu šišiek
Vznik šišiek na smreku je prirodzený proces, ktorý súvisí s reprodukčným cyklom stromu. Tvorba šišiek je ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane:
| Faktor | Vplyv na tvorbu šišiek |
|---|---|
| Vek stromu | Staršie stromy produkujú viac šišiek ako mladšie. |
| Genetika | Niektoré stromy majú genetickú predispozíciu k produkcii väčšieho množstva šišiek. |
| Podmienky prostredia | Dostupnosť vody, živín a slnečného svetla ovplyvňuje tvorbu šišiek. |
| Stresové faktory | Sucho, poškodenie hmyzom alebo chorobami môžu viesť k zvýšenej produkcii šišiek ako reakcii na stres. |
Ak chcete podporiť tvorbu šišiek na vašom smreku, zabezpečte mu dostatok vody, živín a slnečného svetla. Pravidelne kontrolujte strom na prítomnosť škodcov alebo chorôb a v prípade potreby zasiahnite.
Ako si uľahčiť pílenie metrovice?
Nie každý druh sa však môže popýšiť každoročne hojnou nádielkou, atraktívnymi šiškami gigantických rozmerov alebo nápadnej farebnosti. Na prvé šišky v záhrade si obvykle musíme počkať po zasadení ihličnatej dreviny niekoľko rokov, no veľakrát sa to vyplatí, trpezlivé čakanie býva bohato odmenené.
Väčšinou sú šišky na konároch rozmiestené jednotlivo (borovice) a ďalej od seba, niekedy sú však sústredené v menších zhlukoch (smrekovec opadavý), čo pôsobí až rozprávkovo. Príťažlivo pôsobia aj ihličnany, ktoré sú posiate množstvom drobných šišiek (jedľovec).
Zaujímavé je aj zatváranie a otváranie šišiek. Keď je vlhko sú šišky zvyčajne zatvorené, keď je sucho a slnečno, sú otvorené. Keď šiška schne jej vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvára. Často tento proces sprevádza charakteristické pukanie, hlavne ak je zatvorená šiška prenesená do v suchého a vykúreného bytu.