Sladkosti bez priberania: Tajomstvá a alternatívy

Či už držíte redukčnú diétu, alebo len nechcete prijímať príliš kalorické jedlá, aby ste si udržali svoju líniu, je pre vás sladké určite tabu. No koľkokrát si poviete, že by ste si niečo také hriešne dali? Pre všetkých chudnúcich, ktorí tak robili doteraz s výčitkami, máme dobrú správu. Maškrtiť môžete aj úplne beztrestne!

Škodí cukor, nie sladké

To, že zo sladkého sa priberá, je mýtus. Nejde ani tak o sladkú chuť, ale o rafinovaný cukor, ktorý výrobcovia do priemyselne spracovávaných pochúťok pridávajú. Kvantá ho tak skonzumujete v takzvaných mliečnych čokoládach, bonbónoch, dražé, dokonca v žuvačkách, ale aj v pečive. Organizmus naň reaguje najprv prudkým vzostupom cukru v krvi, vzápätí ale ešte prudším poklesom. A to vyvoláva ďalší hlad a chuť na sladké, hoci v skutočnosti máte dosť. Nejde teda o to odoprieť si sladké úplne, ale siahnuť po zdravšom variante.

Na sebe sme zistili sme, že maškrtiť sa dá aj bez priberania. Používame úplne bežné potraviny, ktoré nemajú nič spoločné so slovom diétne a vyhýbame sa len stuženým tukom, bielemu cukru, bielej múke a všetkým umelým prísadám.

Emma a Ema predstavujú celkom novú generáciu sladkostí. Takých, od ktorých sa nepriberá, ale chutia výnimočne dobre. Základom ich pečenia sú bežné potraviny, ktoré nemajú nič spoločné s označením diétne, napriek tomu, že sa pri všetkých zákuskoch zbiehajú slinky, postave neublížia.

Vylepšovaním klasických receptov sme dosiahli, že aj tvaroh môže chutfúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú”Čo máte na výber?“

  1. Obilné sušienky: Obilniny typu ovos, špalda či pohanka obsahujú komplexné sacharidy, ktoré sa do tela uvoľňujú postupne a lietanie cukru hore-dole teda nehrozí, navyše vláknina pomáha prečisťovať črevá, kontrolujte si však na obale obsah cukru, výrobcovia sa ho neštítia pridať aj do produktov označených ako fit či bio!
  2. Orechy a semienka: Datle, mandle, vlašské orechy, pistácie, sezam, kokos, to všetko sú plodiny mimoriadne zdravé pre organizmus, zvoľte vždy tie bez pridaného cukru či soli, výborne chutia aj samy o sebe.
  3. Čokoláda: Čím viac percent kakaa, tým lepšie, kakao je jednou z najzdravších potravín vôbec, má prirodzene horkú chuť, preto sa pri výrobe prisladzuje, čím menej sladidiel obsahuje, tým je pozitívny účinok tejto superpotraviny výraznejší.
  4. Puding s medom: Práškový puding má horkú chuť, pri zmiešaní s mliekom namiesto cukru pridajte doň med, jazýček rozdiel nepocíti, no vaše telo áno, kupovaný prášok môžete nahradiť ryžou basmati, šťavou a pyré z ovocia.
  5. Domáci nanuk: Vyrobíte z bieleho jogurtu a zmrazeného rozmixovaného ovocia, chutí vynikajúco bez akéhokoľvek pridaného cukru.

Alternatívy k bielemu cukru

Na trhu máme na výber hneď z niekoľkých možností, po ktorých siahnuť namiesto klasického bieleho cukru. Najviac sa budeme venovať tým, ktoré majú k nemu najbližšie, a to napríklad trstinovým či hnedým cukrom a ďalším.

Cukry a sirupy

  • Hnedý cukor: Je prakticky rovnaký ako jeho príbuzný biely cukor. Aj on pochádza z cukrovej repy a ide teda tiež o takmer čistú zmes sacharózy. Od bieleho cukru sa líši iba tým, že neprechádza procesom rafinácie a nie je „vyčistený“ do biela. Obsahuje tak aj tzv. melasu, ktorá mu dodáva hnedú farbu. Je teda hnedý cukor zdravší ako ten biely, ako si mnohí myslia? Ako už možno tušíte, ide o celkom mylnú predstavu, pretože obsah týchto látok je zanedbateľný. Môžeme sa stretnúť ešte s jedným variantom hnedého cukru. Na trhu sú totiž aj produkty pozostávajúce z bieleho cukru, ktorý bol zafarbený na hnedo. Aký je teda verdikt? Ak chcete nájsť vhodnú alternatívu bieleho cukru, po tom hnedom budete siahať zbytočne.
  • Trstinový cukor: Pochádza z cukrovej trstiny. Zložením je na tom však podobne ako repný cukor, čiže ho takmer výhradne tvorí disacharid sacharóza. Podobne ako v prípade hnedého cukru, aj pri trstinovom však platí, že keby sme z neho chceli získať významnejšie množstvo týchto živín, museli by sme ho konzumovať vo veľkom. Jeho jedinou možnou výhodou tak zostáva špecifická chuť, ktorá sa môže napríklad viac hodiť do niektorých koláčov či iných sladkých receptov.
  • Kokosový cukor: Vyrába sa z kvetov kokosovej palmy postupným zahrievaním a odparovaním vody. Aj tento cukor tvorí zo 70 - 80 % najmä sacharóza. Podobne ako predchádzajúce druhy, ani kokosový cukor neprechádza rafináciou, a tak si zachováva svoj pôvodný obsah minerálnych látok, vitamínov a ďalších bioaktívnych látok. Jeho zvláštnosťou je obsah inulínu, čo je vláknina, ktorá funguje ako prebiotikum (vyživuje prospešné črevné baktérie). Okrem kokosového cukru sa môžeme stretnúť aj s kokosovým sirupom, ktorý na rozdiel od cukru obsahuje viac vody, a tým pádom má nižší obsah sacharózy. Kokosový cukor je známy aj tým, že má nižší glykemický index v porovnaní s ostatnými. V praxi by to znamenalo, že po ňom stúpa hladina cukru v krvi (glykémia) pomalšie. Táto informácia však môže byť zrejme mylná, pretože poznatky z dostupných zdrojov sa výrazne líšia. Ani kokosový cukor nemôžeme považovať za zdroj vitamínov a minerálnych látok. Tiež sa nedá prezentovať ako zdroj vlákniny, pretože obsah inulínu je iba 4,7 g / 100. Aj v tomto prípade je tak výhodou najmä originálna chuť a aróma, ktorú môžete oceniť v niektorých receptoch. Navyše je typický nižšou sladivosťou, a tak môže poslúžiť vtedy, keď sa snažíme postupne odnaučiť od nadmerného sladenia.
  • Med: Už snáď odjakživa oplýva povesťou zdravého sladenia, ktoré navyše vylieči každú nádchu či boľavé hrdlo. Bežne si ho tak dávame do čaju vtedy, keď sa necítime dobre s dôverou, že sa nám trochu uľaví. Zloženie medu je v porovnaní s ostatnými alternatívami pomerne jedinečné, pretože okrem vitamínov a minerálnych látok obsahuje fenoly, organické kyseliny, karotenoidy, enzýmy či ďalšie bioaktívne látky s prospešnými účinkami. Aj v štúdiách sa ukazuje, že táto potravina má zrejme početné zdravotné benefity. Môže byť užitočná pri podpore hojenia, úľave od symptómov pri problémoch so žalúdočnými vredmi, zápale žalúdka či tráviacich ťažkostiach. Ani používanie medu pri zápale hrdla a kašli nie je zrejme iba babskou radou, pretože sa zdá, že dokáže pokryť sliznicu hrdla a pomôcť zbaviť ju nežiadúcich mikroorganizmov. Keď sa však pozrieme na med z pohľadu nutričného zloženia, zistíme, že aj on je z väčšej časti tvorený jednoduchými cukrami. Tie predstavujú až 82 % jeho obsahu, pričom zhruba z polovice ide o glukózu a z polovice o fruktózu. Energetická hodnota medu je o niečo nižšia ako v prípade bieleho cukru, ale ak hľadáme efektívne spôsoby, ako nahradiť klasický cukor, ani med nie je ideálnym pomocníkom.
  • Javorový sirup: Vyrába sa z miazgy javorov a je zaujímavý najmä svojou nevšednou chuťou a arómou. Existujú štyri rôzne stupne sirupu, ktoré sa líšia dobou, kedy bol sirup zbieraný a s tým spojenou rôznou farbou, chuťou a vôňou. Tmavší a chuťovo výraznejší sa používa najmä pri pečení, zatiaľ čo ten jemnejší a svetlejší je využívaný ako sladidlo či topping. Väčšinu sirupu tvorí jednoduchý cukor, a to najmä vo forme sacharózy. Obsahuje aj bioaktívne látky, ako napríklad vitamíny či fenolové látky. Energetická hodnota produktov na trhu je však rôzna. V niektorých prípadoch môže byť dokonca až o 30 % nižšia ako u bieleho cukru. Ruku v ruke s tým ide aj nižšia sladivosť, a tak je pri používaní užitočné dávať si pozor na to, či náhodou nevyrovnávame jeho nižšie sladivé účinky väčšou porciou. Nie je to však pravidlo, pretože niektoré výrobky sú na tom kaloricky takmer rovnako ako klasický cukor. Záleží to totiž od metód spracovania jednotlivých výrobcov.
  • Agávový sirup: Je vyrobený zo šťavy sukulentu agáve a jeho proces výroby pripomína výrobu fruktózového sirupu. Jednoduché cukry tvoria cca 70 % jeho podielu, pričom cca 55 % obsahu sirupu predstavuje práve fruktóza. Preto je typický vyššou sladivosťou a stačí nižšia porcia na to, aby sme dosiahli podobný sladivý efekt ako má klasický biely cukor. Kvôli vysokému obsahu fruktózy sa tento sirup vyznačuje aj nižším glykemickým indexom. Fruktóza totiž zvyšuje hladinu cukru v krvi (glykémiu) iba mierne, a preto je sirup z agáve niekedy označovaný aj ako vhodné sladidlo pre diabetikov. Tento možný benefit by sme však mali brať s rezervou, pretože glykemický index potravín ovplyvňuje veľa faktorov. Ak si teda pridáme agávový sirup do jedla, vôbec to neznamená, že konečná hodnota jeho glykemického indexu bude nízka. Samotný obsah fruktózy však môže byť práve tou najviac problematickou stránkou agávového sirupu. Fruktóza sa totiž v tele spracováva inak ako glukóza a ukazuje sa, že jej nadmerný príjem môže súvisieť s ukladaním tuku v oblasti pečene. Stukovatenie pečene je spojené napríklad s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení či inzulínovou rezistenciou. Samotný sirup nemusí byť z pohľadu obsahu fruktózy problém, ale je možné, že môže byť jedným z kúskov skladačky v jej zvýšenom príjme. Energetická hodnota agávového sirupu je porovnateľná s bielym cukrom, a tak v kombinácii s vysokým podielom fruktózy nejde o jeho ideálnu náhradu.
  • Datľový sirup: Tento sirup je vyrobený z datlí a bežne sa používa v ázijskej kuchyni.

Nízkokalorické a umelé sladidlá

Existuje viacero druhov nízkokalorických sladidiel, no takmer všetkých sa ľudia boja. Sú to umelo vyrobené látky, o bezpečnosti ktorých mnohí pochybujú. Pozrite sa na to ale z druhej strany - diabetici a ľudia s inými zdravotnými problémami, pri ktorých nesmú prijímať cukor, s týmito sladidlami žijú neustále. A nijako im neškodia, práve naopak, pomáhajú im. Tak prečo by nemohli pomôcť aj vám? Roky sa predsa ich bezpečnosť overovala a schválili ich aj príslušné inštitúcie. Preto, ak chcete schudnúť, zbavte sa predsudkov a dajte si nízkokalorické sladidlo.

  • Sacharín: Je asi tristokrát sladší ako klasický stolový cukor a môžu ho prijímať aj tehotné ženy, dojčiace matky a deti. Jeho bezpečnosť overili viaceré štúdie a je povolený v mnohých krajinách. Používa sa nielen ako sladidlo do jedál a nápojov bez cukru, ale aj do žuvačiek, džemu, cukríkov a dezertných poliev.
  • Acesulfam K: Dvestokrát sladší ako cukor je acesulfam K. Existuje v podobe stolového sladidla, ale pridáva sa aj do mnohých jedál a nápojov, do rôznych dezertov, pečiva, konzervovaných potravín a pudingov. Denne by sme ho ale nemali prijať viac ako deväť miligramov na kilogram telesnej hmotnosti.
  • Sukralóza: Je dokonca až šesťstokrát sladšia ako klasický cukor. Môžu ju prijímať tehotné ženy, dojčiace matky aj deti, je vhodná pre každého. Vedci si na toto sladidlo posvietili v spojení s viac ako sto druhmi rakoviny, centrálnym nervovým systémom, genetickými vplyvmi, metabolizmom a mnohými ďalšími oblasťami a nenašli žiadne spojenie.
  • Aspartám: Ďalšou možnosťou je aspartám, ktorý je dvestokrát sladší ako cukor a je vhodný pre všetkých okrem ľudí s chorobou zvanou fenylketonúria.
  • Stévia: Už aj u nás na Slovensku niektorí ľudia objavili moc rastliny zvanej stévia. Táto rastlina pochádzajúca z Paraguaja očarila mnohých odborníkov, ktorí o jej výhodách už roky vedia. V podobe sušených lístkov sa môže pridávať na sladenie nápojov. Stévia je čisto prírodná a používa sa už viac ako 25 rokov, takže sa netreba báť, že by jej vedľajšie účinky neboli preskúmané. Denne jej ale môžete prijať len štyri miligramy na kilogram telesnej hmotnosti.
  • Čakankový sirup: Je vyrobený z koreňa čakanky a je typický obsahom vlákniny inulín a oligo-fruktózy. Práve inulín prepožičiava sirupu jeho sladkú chuť a zároveň môže pozitívne ovplyvňovať zloženie črevného mikrobiómu. Pôsobí totiž ako prebiotikum, čiže potrava pre prospešné črevné baktérie. Keďže väčšinu obsahu sirupu tvorí vláknina, nezostáva toľko priestoru pre cukor. Ten tak tvorí iba zhruba 5 % podiel. Aj energetická hodnota čakankového sirupu je tak kvôli tomu nízka, a to až o 60 % nižšia v porovnaní s bielym cukrom. Ide tak o celkom výnimočný produkt, ktorý má nízky obsah cukru, výrazne menej kalórií ako biely cukor a navyše má vysoký podiel vlákniny. Aj tak je ale sladký, pričom jeho sladivosť je zhruba polovičná v porovnaní s klasickým cukrom.

Polyalkoholy

Názov polyalkoholy (nazývané aj alkoholové cukry) by mohol nabádať k myšlienkam, že sú to akési škodlivé chemické látky, ktoré nemajú čo robiť v zdravom jedálničku. Ich nevýhodou však je, že niektorým citlivejším jedincom môžu spôsobovať tráviaci diskomfort. Ten sa zvykne prejavovať napríklad plynatosťou či hnačkami. Polyalkoholy totiž nie sú v tráviacom trakte kompletne vstrebané, a tak časť z nich prechádza do hrubého čreva, kde sa ich ujmú črevné baktérie.

  • Xylitol (brezový cukor): Známy aj pod názvom brezový cukor, sa prirodzene vyskytuje napríklad v ovocí či hubách a ako napovedá názov, je získavaný z brezového dreva. Tento cukrový alkohol sa na prvý pohľad podobá kryštálovému cukru, pričom má ale v porovnaní s ním zhruba o 40 % menej kalórií. Výhodou navyše je, že má porovnateľnú sladivosť ako cukor, a tak stačí použiť rovnaké množstvo a pritom prijať iba zhruba polovičnú nálož energie. Výhodou xylitolu je aj jeho minimálny glykemický index. V porovnaní s glukózou, ktorá má GI 100, xylitol má hodnotu 7. Hladinu cukru v krvi tak prakticky nezvyšuje alebo len veľmi minimálne, a tak je vhodným sladidlom aj pre diabetikov. Okrem toho je známy aj svojim pozitívnym pôsobením na zuby a zrejme znižuje riziko vzniku zubného kazu. Aj preto sa s ním typicky stretneme v žuvačkách bez cukru. Pre xylitol nie je stanovený presný akceptovateľný denný príjem (ADI), ktorý by udával hornú povolenú hranicu, ale panuje zhoda na tom, že ide zhruba o dávku 40 - 50 g. Po prekročení tohto množstva sa už častejšie prejavujú tráviace problémy. Nemusíte sa však obávať, v bežnej strave je takú dávku ťažké presiahnuť.
  • Erytritol: Prirodzene sa nachádza v niektorých druhoch ovocia, ako napríklad hrozne, broskyniach či melóne, ale zároveň sa vyrába fermentáciou glukózy. Podobne ako xylitol, aj on pripomína kryštálový cukor. Na rozdiel od neho má však nulovú kalorickú hodnotu, pretože sa v tele nemetabolizuje a odchádza močom v nezmenenej podobe. Vďaka tomu navyše nezvyšuje hladinu cukru v krvi a je tak vhodným produktom aj pre diabetikov. Jeho sladivosť je na úrovni 60 - 80 % sladivosti cukru. Výhodou ale je, že nemá špecifickú pachuť, a tak môže byť kombinovaný s inými sladidlami, čím vieme dosiahnuť vyššiu sladivosť. Bežne sa tak používa napríklad v spojení so stéviou. Ani pre erytritol neexistuje stanovená hodnota ADI, ale udáva sa, že dobre tolerované sú dávky vo výške až 0,66 g/ kg telesnej hmotnosti u mužov a 0,8 g/ kg u žien.

Gén pre chuť na sladké a chudnutie

Chuť na sladké nie je podľa vedcov žiadnym problémom v ceste za dobrou postavou. Spôsobuje ju totiž rovnaký gén, ktorý zároveň obmedzuje tvorbu tuku v tele. Univerzita Exeter robila prieskum na vzorke pol milióna ľudí, počas ktorého sledovali vplyv sladkostí na ľudský organizmus. Všetkým účastníkom odobrali vzorky slín, krvi a moču. Následne chceli zistiť, či je jedenie sladkostí pre telo naozaj natoľko škodlivé a najmä v akom smere to na nás zle vplýva. Profesor Timothy Frayling však dospel k výsledku, ktorý nakoniec prekvapil aj jeho samotného. Chuť na sladké totiž máme danú v génoch. Výskum potvrdzuje, že rovnaký gén, ktorý nás ženie k pravidelnému maškrteniu, zároveň zabezpečuje aj nízku hladinu tuku v organizme. Práve kvôli tomu nemajú niektorí maškrtníci nadváhu a pokojne si môžu dopriať toľko sladkostí, koľko chcú. Hormón pod označením FGF21 dokonca môže za istých okolností ešte aj podporiť chudnutie daného človeka.

Pretože ak je vaša strava vyvážená a popri tom si doprajete takéto maškrty, nerobí to problém ani pri udržiavaní váhy. No keby ste popri veľkej dávke sladkostí jedli aj ťažko stráviteľné jedlá s vysokým obsahom kalórií, v tom prípade vám nepomôžu ani dobré gény. Tento hormón sa vyrába v pečeni a v organizme má viacero funkcií. Ovplyvňuje našu chuť na sladké a alkohol, stimuluje potrebu glukózy a ovplyvňuje tvorbu inzulínu. Podľa tohto výskumu dokonca funguje priama úmera medzi tým, koľko sladkostí zjete a koľko tukových buniek spotrebujete. Z genetického hľadiska je FGF21 mimoriadne dôležitý, pretože ovplyvňuje naše sklony k obezite. Pomáha telu udržať pod kontrolou množstvo tuku v tele a taktiež tak pozitívne vplýva na niektoré pridružené ochorenia ako napríklad zvýšený krvný tlak. Pre telo je veľmi dôležité, v akej podobe sa v organizme nachádza. Pretože pri udržiavaní dobrej váhy dokážu pomôcť len niektoré jeho typy.

Knihy o sladkostiach bez priberania

Známa moderátorka a úspešná autorka kníh a DVD, Emma Tekelyová, vyznávačka zdravého životného štýlu a štíhlej línie, sa priznáva, že je milovníčka sladkostí. Hoci jej dcéra Ema vyštudovala módne návrhárstvo a dejiny umenia, už 15 rokov pečie pre radosť, a spoločne zbierajú a vymýšľajú recepty na lahodné koláče, dezerty a torty. Emma Tekelyová, známa vyznávačka zdravého životného štýlu, s dcérou Emou v roku 2011 vydali „cukrársku bibliu“ SLADKOSTI, od ktorých sa nepriberá. Medzi ženami všetkých vekových kategórii nová generácia sladkostí spôsobila priam nadšenie. Mimoriadne úspešný knižný bestseller zaznamenal rekordný predaj.

Knihy "Sladkosti, od ktorých sa nepriberá" sú určené pre: Moderné ženy, ktoré radi prekvapia rodinu a priateľov chutnými maškrtami, pričom ani samy si nemusia odriekať. Milovníkov sladkostí, ktorí sa chcú stravovať zdravšie a zároveň si dopriať obľúbené dezerty. Začiatočníkov v pečení, ktorí hľadajú jednoduché a zrozumiteľné recepty. Celiatikov, ktorí hľadajú recepty bez lepku. Všetkých, ktorí sa zaujímajú o zdravý životný štýl a chcú si dopriať sladké bez výčitiek.

Kniha Sladkosti, od ktorých sa nepriberá 2 obsahuje 36 nových receptov na koláče, torty, dezerty aj rýchle maškrty, ktoré zvládne každá žena, aj začiatočníčka. Špeciálna kapitola prináša návody na rýchle maškrty pre zaneprázdnené ženy aj dezerty pre celiatikov. Autorky uvádzajú aj desiatky tipov ako pri pečení obmieňať ingrediencie - podľa sezóny, chuti, príležitosti i vlastnej fantázie. Najnovšia kniha Sladkosti, od ktorých sa nepriberá obsahuje 46 najlepších receptov na Vianoce, novoročné aj veľkonočné sviatky, 17 dezertov úplne bez múky, 16 nepečených zákuskov aj pre začiatočníčky a 113 ďalších užitočných tipov, ako a čím v tortách a koláčoch nahradiť bielu múku a biely cukor, aby chutili tradične, ale neútočili na štíhlu líniu. Pritom používajú úplne bežné potraviny, ktoré nemajú nič spoločné so slovom diétne a vyhýbajú sa len stuženým tukom, bielemu cukru, bielej múke a všetkým umelým prísadám.

Emma Tekelyová (1953) po skončení Právnickej fakulty pôsobila v televízii ako moderátorka, redaktorka a scenáristka. Venuje sa najmä oblasti životného štýlu, módy a šoubiznisu. Je zakladateľkou experimentálneho združenia módnych tvorcov, Štúdia módy (1986), 1. školy modeliek (1990), garantom medzinárodnej súťaže v módnej tvorbe časopisu BURDA na Slovensku (1993). Na knižnom trhu sa presadila troma titulmi pre ženy Byť ženou je úžasné (1998), Byť milovaná je úžasné (2000), Žiť je úžasné (2003), za ktoré získala ocenenia Zlatá a Platinová kniha.

Ilustrácia rôznych druhov sladidiel

tags: #sladke #z #ktoreho #sa #nepribera