Etiketa stolovania je umenie, ktoré prechádza generáciami a kultúrami a je rovnako relevantné dnes ako v minulosti. Správne spôsoby pri stole nie sú len o dodržiavaní pravidiel, sú odrazom úcty, ktorú prejavujeme iným, a spôsobu, akým sa prezentujeme v sociálnych situáciách. V dnešnej rýchlo sa meniacej a globalizovanej spoločnosti sa etiketa stolovania stáva ešte dôležitejšou, pretože často stretávame ľudí z rôznych kultúr a pozadí. Etiketa stolovania je súbor spoločenských pravidiel, ktoré riadia správanie pri jedle.
Tento text vás prevedie základnými aspektmi etikety stolovania, vrátane prestierania, správania sa pri stolovaní, a poskytne tipy na rôzne príležitosti - od formálnych večerí až po uvoľnené záhradné párty. Grácia a noblesa pri stole zaručene navodí mimoriadnu atmosféru, či už počas večere v rodinnom kruhu alebo v spoločnosti. Etiketa stolovania nie je len o tom, ktorý príbor kedy použiť. Vyjadruje predovšetkým chuť prejavovať si úctu a rešpekt a spoločne sa podieľať na dobrej nálade a príjemnom zážitku. Vďaka tomuto článku budete mať pravidlá stolovania v malíčku. Či už sa zúčastňujete formálnej večere alebo uvoľneného stretnutia, etiketa stolovania vám pomôže sebavedome a šarmantne sa zabávať pri akomkoľvek prestretom stole.
História etikety stolovania
História etikety stolovania siaha až do starovekých civilizácií, kde boli už vtedy určité spôsoby správania považované za vhodné alebo nevhodné. Napríklad v starovekom Egypte bol veľký dôraz kladený na čistotu a riad, čo sa odrážalo aj pri stolovaní. V stredoveku sa etiketa stolovania začala viac formalizovať, zvlášť na kráľovských dvoroch a v šľachtických domoch, kde sa objavili prísne pravidlá týkajúce sa poradia sedenia, používania príborov a správania sa pri stole. Renesancia a baroko priniesli so sebou ešte sofistikovanejšie pravidlá stolovania a veľký dôraz na umenie a estetiku pri jedle. V 19. storočí, počas viktoriánskej éry, sa etiketa stolovania stala ešte striktnejšou, čo odráža spoločenské normy a morálne hodnoty doby. V dnešnej dobe je etiketa stolovania stále dôležitá, hoci menej striktná. Etiketa stolovania - pravidlá, ktoré sú dôležité pre zachovanie zdvorilosti a rešpektu medzi hostiteľmi a hosťami.
Základy etikety pri stolovaní
Hoci si neskôr v článku predstavíme rôzne situácie, v ktorých môže priebeh stolovania vyzerať rozlične, na úvod si prebehnime v rýchlosti všeobecné zásady, ktoré tvoria základný bontón stolovania:
- K stolu sa usádzame podľa možnosti všetci naraz.
- Aj pri sedení dodržujeme pózu.
- Čo s rukami pri stole? Ak ich momentálne nepoužívate na jedenie či gestikulovanie, spočívajú opreté na stole. Avšak pozor, na stôl patria len dlane a zápästia.
- Na stôl patrí len to, čo budete potrebovať na stolovanie. Čiže žiadne mobily, kľúče od auta ani slnečné okuliare. Všetko si odložte do tašky alebo kabelky a tú si uložte na stoličku za seba, na zem vedľa nôh alebo použite sponu s držiakom na zavesenie na stôl.
- Stolovať začíname až keď sú všetci hostia prítomní a usadení. V tomto momente sa môžeme začať dotýkať sa prestretého stola, napríklad naliať si vodu.
- Počas stolovania sa zapájame do príjemnej konverzácie. Je našou úlohou debatovať s ostatnými hosťami a prispievať k tomu, aby tok reči plynul.
- Do úst si vkladáme len malé sústa a žujeme so zatvorenými ústami. Rozprávame až vtedy, keď sme všetko prehltli.
- O príbore si povieme ešte viac, no platí základné pravidlo, že príbor je uložený v poradí, v akom sa budú podávať jednotlivé chody, a to z vonkajšej strany smerom k tanieru.
- Ak aj niekoho v reštaurácii spoznáte, budete mať dosť času vymeniť si s nimi pár viet, keď obe spoločnosti dojedia.
Spôsob stolovania - dokonalý návod na správnu etiketu stolovania pre dospelých a deti.
Zásady zasadacieho poriadku
Zasadací poriadok pri stolovaní slúži na to, aby sa hostia spolu lepšie spoznali a mali možnosť sa porozprávať aj s ľuďmi, s ktorými sa dlhšie nevideli alebo sa nepoznajú. Hostí je preto potrebné čo najviac premiešať - to platí pre malé rodinné podujatia, ako aj pre väčšie spoločenské udalosti. Ľudia, ktorí sa spolu dobre poznajú a často sa stretávajú, by nemali sedieť spolu. Dokonca ani manželia nemusia sedieť vedľa seba.
Hostiteľ alebo hostiteľský pár sedí centrálne, na čestnom mieste, zvyčajne chrbtom k stene s pohľadom do miestnosti alebo k dverám. Dáma je v spoločenskej etikete vo významnejšom postavení ako muž, a teda usadá hostiteľka na spoločensky najvýznamnejšie miesto, a to po pravici hostiteľa. Po pravej strane páru usadá najvýznamnejší hosť, z ľavej strany druhý najvýznamnejší hosť a tak ďalej. Hostiteľský pár sa pri dlhom stole môže usadiť aj oproti sebe a po svojich stranách si usadiť najvýznamnejších hostí.
Zasadací poriadok na pracovných obedoch či večerách sa podriaďuje biznis etikete. V tomto prípade platí, že nie najstaršia dáma, ale vo firemnej hierarchii najvyššie postavená osoba má najvýznamnejšie postavenie. Najlepšie miesto pri stole, čiže to, z ktorého je najlepší výhľad a na ktorom vás nerušia napríklad čašníci alebo iní hostia, keď prechádzajú okolo, patrí najväčšiemu šéfovi alebo najväčšej šéfke. Ostatní sa usádzajú po stranách podľa významnosti pozície v organizácii.
Pri oficiálnych a formálnych podujatiach býva zvyčajne zasadací poriadok označený menovkami. V menších spoločenských kruhoch, ak sedenie nie je vyznačené, sa opýtame hostiteľa, ktoré miesto má pre nás vyhradené.

Prestieranie stola: Príbor, poháre a taniere
Slávnostné prestieranie na stôl je prejavom úcty hostiteľa k hosťom a znakom slávnostnej udalosti. Prestieranie príborov, pohárov a tanierov na stôl je niekedy celá veda. Mnohých obchádzajú mdloby najmä ak sa povie príbor - etiketa má však jasnú odpoveď. Poďme sa oboznámiť s náčiním, ktoré na nás čaká pri slávnostne prestretých stoloch a čo s ním.
Základ prestierania
Základ prestierania tvorí váš tanier, príbor a pohár. Tanier je na vašom mieste pripravený v prípade, že si budete jedlo sami naberať, ako býva zvykom pri rodinných posedeniach. V reštauráciách vám jedlo na tanieri prinesie čašník. Môže sa však stať, že na vašom mieste uvidíte veľký dekoratívny tanier. Ten sa nazýva klubový a jedlo si naň nenakladáme - používa sa výlučne na nastieranie ostatných tanierov.
Vaša vidlička sa nachádza po ľavej strane, nôž po pravej strane taniera. Občas sa zvykne po vašej ľavej strane servírovať aj malý tanier s nožíkom. Ten je určený na chlieb s maslom, ktoré si k jedlu alebo ako predjedlo zajedáte. Po prvej ruke je váš pohár, prípadne poháre. Častým prešľapom býva, že odpijete z pohára susedovi. Takže pozor, váš tanierik na chlieb je naľavo, vaše poháre sú tie napravo.

Prestieranie pre viacchodové degustácie
Jednoduché prestieranie by sme mali. Teraz však poďme na stôl nastretý pre viacchodové degustácie. Ako sme už spomenuli, váš príbor je uložený v poradí, v akom ho budete potrebovať, a to zvonka smerom k tanieru. Pri každom chode teda siahate po príbore, ktorý je na kraji najďalej od taniera. Príbor je prispôsobený pokrmom, ktoré budete konzumovať. Môžete v ňom napríklad nájsť ploský a tupý nôž na rybu alebo ostrý nôž so zúbkami na stejk.
Ďalej poháre. Váš pohár na vodu je umiestnený vždy priamo nad nožíkom na hlavné jedlo, teda zvyčajne tým najväčším nožom, ktorý v prestieraní vidíte. Toto je užitočný tip, pretože niekedy sú poháre na vodu rovnako dekoratívne, ako poháre na víno, a dajú sa ľahko pomýliť. Vedľa nájdete univerzálny pohár na víno, v lepších reštauráciách jeden pohár na červené víno a jeden na biele. Pri degustáciách s vínnym párovaním je tých pohárov omnoho viac a someliér vám bude nalievať vždy do príslušného pohára. Poháre na červené víno sú väčšinou väčšie, okrúhle, aby ponúkli priestor na rozvinutie vône a chuti. Čím robustnejšie víno sa servíruje, tým by mal byť pohár väčší. To isté platí pre poháre na biele víno, avšak tie sú na pohľad štíhlejšie a mávajú aj vyššie stopky. Šumivé vína sa servírujú vo flautách, pravé šampanské v širších tulipánových pohároch. Drobné poháre na stopke sú na dezertné vína a sherry. Pohár na vodu je po vašej pravej ruke, nad nožíkom na hlavný chod. Ostatné poháre okolo neho sú na víno a ďalšie nápoje.

Ako správne jesť s príborom a ako správne piť
Majstra stolovania z vás neurobí len to, že rozoznáte dezertnú vidličku, ale najmä to, ako budete s príborom narábať. Jedlo príborom nebagrujeme ani nelopatujeme. Príbor sa uchopuje zvrchu s vystretými ukazovákmi. Jedlo sa napichuje na vidličku otočenú hrotmi smerom k tanieru alebo nahŕňa na vypuklú stranu vidličky - teda nie do priehlbinky. Do úst sa vkladá len drobný kúsok napichnutý alebo položený na špičke vidličky, nie vidlička celá. Vďaka tomu si do úst vložíte len menej jedla, a práve vďaka tomu budete pri konzumácii pôsobiť uhladene.
Keď si chcete dať v jedení prestávku, príbor položíme špicmi nahor na tanier tak, aby vidlička bola vľavo, nôž vpravo a ich vrchy sa v strede taniera dotýkali. Ak chceme vyslať signál, že sme s jedlom hotoví, vidličku a nôž spojíme a uložíme ich paralelne smerujúc úchopmi na pravú stranu taniera.
A ako sa elegantne napiť? Vysoké poháre chytáme výlučne za stopku v jej spodnej časti. Predtým, ako sa napijeme, si však jemne otrieme pery do obrúska. Prehltneme všetko, čo sme mali v ústach a decentne si odpijeme. Ak vám k jedlu naservírovali aj kvalitné víno, očakáva sa od vás, že pred prvým hltom víno najprv v pohári mierne zakrúžite, oceníte jeho farbu a privoniate si, až potom ho degustujete.
Pri bufetovom stole sa netlačíme ani nepredbiehame, postupne prechádzame popri ňom a jedlo si nakladáme servírovacím príborom na svoj tanier.

Typy stolovania a ich špecifické pravidlá
Pri rôznych spoločenských príležitostiach sa môžeme stretnúť s rôznymi typmi servírovania jedál. Hoci základné pravidlá platia stále, každý spôsob podávania jedla má svoje špecifiká. Poďme sa na ne podrobne pozrieť.
Bufet
Nazývaný tiež raut alebo švédske stoly. Ide o samoobslužný typ servírovania pokrmov, často využívaný pri spoločenských či biznis podujatiach, pri ktorých sa musí čo najrýchlejšie a najefektívnejšie obslúžiť veľký počet ľudí. Variáciou bufetu je banketový bufet, pri ktorom je jedlo vystavené na bufetových stoloch, ale hosťom z neho odkrajuje a na taniere nakladá personálny personál. Toto sú pravidlá, o ktorých by ste mali vedieť:
- K bufetu pristupujeme civilizovane z jedného kraja a postavíme sa do prirodzene sa vytvárajúceho radu.
- Postupne si prezeráme ponuku a nakladáme si jedlá. Berieme len toľko, koľko vládzeme zjesť.
- Na tanier si môžeme naložiť rôzne kombinácie jedál, no dbáme na distingvovanosť.
- Na nakladanie si jedla používame pripravené servírovacie príbory, ktoré potom vrátime na ich pôvodné miesto.
- Na významných spoločenských udalostiach majú dámy podľa etikety prístup k rautovým stolom zakázaný? Obslúžiť by ich mal ich partner a priniesť im, na čo majú chuť. Je to pomerne praktické. Dámy vo veľkých večerných toaletách v topánkach na vysokých podpätkoch sa určite dajú rady obslúžiť. Na biznisových podujatiach toto pravidlo neplatí.
À la carte
À la carte znamená podľa jedálneho lístka. Jedlá sú servírované obsluhou hosťom usadeným pri stole na objednávku podľa individuálneho výberu hostí. V tomto prípade vo väčšine reštaurácií nie sú stoly vopred nastreté, všetko prináša obsluha podľa toho, čo si objednáme. Niekedy sú pripravené poháre a príbor. Čo by ste si mali pri obede alebo večeri v reštaurácii dávať pozor:
- K stolu by ste sa mali usadiť všetci spoločne.
- Z jedálneho lístka si objednávame všetci naraz, zvyčajne obsluha vezme najprv objednávku drinkov a potom hlavných jedál.
- Ak sú prílohy uvedené zvlášť, môžete si ich nakombinovať podľa chuti, prípadne poprosiť obsluhu, aby nejakú ingredienciu v kuchyni vynechali.
- Na čašníkov nevykrikujeme ani nemávame. Pozorný servis sa pri vašom stole zjaví v príjemne pravidelných intervaloch.
- Platí ten, kto si vypýta účet. Ak chcete mať účet rozdelený na dva alebo viac dielov, je dobré to obsluhe povedať vopred. V opačnom prípade vám môžu vašu žiadosť o dodatočné rozdelenie účtu odmietnuť a vy sa budete musieť vyrovnať separátne.
Rodinný štýl servírovania
Tento spôsob servírovania je pomerne rozšírený v domácom prostredí, či už pri bežnom stolovaní, alebo počas rodinných hostín. Stôl je vopred slávnostne prestretý. Keď sa zídu hostia, na stôl sa položia veľké servírovacie taniere alebo misy s jedlom. Hostia si ich medzi sebou podávajú a sami si nakladajú. Tieto pravidlá by ste mali pri rodinnom servírovaní dodržiavať:
- Servírovacieho taniera sa väčšinou ako prvý chopí najvýznamnejší hosť, ktorého k tomu vyzve hostiteľ alebo hostiteľka.
- Tanier alebo misu v tomto prípade uchopíme do ľavej ruky, pravou si naložíme a pravou rukou ho posunieme hosťovi po našej pravej strane.
- Ak si chceme doložiť, za servírovacím tanierom sa nenakláňame, ani nevyskakujeme zo sedadla a neobiehame stôl.
- Na tanier si zo spoločného nakladáme len toľko, aby ostalo dostatočné množstvo aj pre ostatných. Bolo by neslušné predpokladať, že hostiteľ má zo všetkého v kuchyni schovanú ešte dostatočnú porciu.
Americký servis a banketová služba
Americký servis sa používa predovšetkým pri masových podujatiach s veľkým počtom účastníkov, ktoré sú však na vysokej spoločenskej úrovni a bufetové servírovanie sa na ne nehodí ako málo honosné. Typicky sú to svadby, gala večere, plesy a podobne. Pri americkom servise sú jednotlivé chody fixne dané a hosťom ich k stolom prinášajú čašníci. Tí sú organizovaní postupne a obsluhujú vždy jeden stôl naraz, začínajúc od stola s hostiteľom a spoločensky najvýznamnejšími hosťami. Na stoloch je v tomto prípade zvyčajne prestretý príbor na jednotlivé chody, klubový tanier a poháre na vodu a iné nápoje.
Azda najvyššou formou spoločenského servírovania je banketová služba, ktorá sa využíva pri tých najformálnejších spoločenských udalostiach. Jedlo sa podľa vopred definovaného menu pripraví vopred v kuchyni, rozdielom oproti americkému servisu však je, že každý hosť má svojho čašníka a táto flotila personálu prezentuje každý chod každému hosťovi v rovnakom čase. Toto sú špecifiká týchto formálnych druhov stolovania:
- S americkým servisom a banketovou službou sa zvyčajne viaže sedenie pri okrúhlych, banketových stoloch so zasadacím poriadkom.
- Hostia sa k stolu usádzajú v tomto prípade postupne, no platí, že kým nie sú všetci pokope, na stole sa ničoho nechytáme - ani pohárov na víno.
- Pri príchode k stolu sa najprv privítame s hosťami, ktorí už pri stole sedia. Ak sa nepoznáme, v krátkosti sa predstavíme a nadviažeme small talk.
- Ak my už sedíme a k stolu prichádzajú iní hostia, páni vždy za účelom pozdravu vstávajú.
- Stolovanie začína v momente otvorenia programu. Obyčajne sa začína príhovorom alebo prípitkom, keď sú prítomní všetci hostia.
- Od banketového stola by sme počas stolovania nemali odbiehať. Využívame na to skôr prestávky medzi chodmi.
- Ostatným hosťom sa vždy pri odchode od stola ospravedlníme.
- Nezabúdame na obrúsok, ktorý máme na kolenách a predtým, ako vstaneme, ho musíme položiť na stôl.
- Ak vstáva dáma, mali by ostatní páni prítomní pri stole tiež povstať, alebo aspoň naznačiť zdvihnutie sa zo stoličky.

Význam spoločného stolovania
Jedlo nie je len o napĺňaní dôležitej fyzickej potreby - nasýtiť sa. Jesť spolu vytvára príležitosť byť spolu, pomáha vytvárať vzájomnú dôveru a spolupatričnosť. Spoločné jedenie je v prvom rade o dôvere, že sa každému ujde, že si niekto neuchmatne a nezje viac ako mu patrí. Delenie sa o potravu je spoločná črta rodiny.
Spolupatričnosť sa prejavuje aj v povahových vlastnostiach. Niekto má v povahe držať spolu, byť súdržný, má pocit blízkosti, pocitu, že k niekomu patrí, že ho niekto miluje a on miluje niekoho. Spolupatričnosť je o dôvere, zbližovaní, láske - je o prepojenosti v bytí - je o odovzdávaní vzťahových hodnôt.
Stolovať spolu má čaro, ktoré si deti s atmosférou i hĺbkou vzťahov potom prenášajú do svojich životov. Je to vlastne kúsok dňa, keď spomalíme, vypočujeme si čo deti cez deň zažili. Mať (svoje) miesto pri stole, mať pevné miesto v skupine, je jasným znakom, že do nej patrím a mám isté postavenie. Je dôležité vedieť a cítiť to.
Byť spolu pri stole je čas na spoločné vzájomné zdieľanie, na dôvernosť, na priateľstvo. Stôl je miestom, ktoré spája - ľudia radi sedia spolu a zdieľajú svoje radosti i trápenia. Mnohokrát, keď potrebujeme riešiť v rodine niečo dôležité, v kľude si sadneme a riešime to práve pri stole.
Dôležitosť etikety stolovania
Etiketa stolovania je umenie, ktoré prechádza generáciami a kultúrami a je rovnako relevantné dnes ako v minulosti. Správne spôsoby pri stole nie sú len o dodržiavaní pravidiel, sú odrazom úcty, ktorú prejavujeme iným, a spôsobu, akým sa prezentujeme v sociálnych situáciách. V dnešnej spoločnosti, ktorá dosiahla v mnohých smeroch vynikajúci civilizačný stupeň, sa úplne samozrejme zvyšujú aj požiadavky na kultúru stolovania. Zásady správneho stolovania sa vyvíjali postupne a boli ovplyvňované rozvojom kuchárskeho umenia, vývojom technických vymožeností a stolového náradia. K vytvoreniu vhodného prostredia smeruje celková úprava miestnosti a predovšetkým úprava stola. Miesto stolovania má byť dokonale čisté, dokonale osvetlené, dostatočne vyvetrané s optimálnou teplotou miestnosti asi 18 stupňov Celzia. Najkrajšou ozdobou stola sú esteticky upravené, správne volené a vhodne rozmiestnené kvety. Každý hosť má pri stole svoje miesto a všetky náležitosti, ktoré k jedlu potrebuje. Vizitka s menom hosťa sa kladie pred tanier alebo sa oprie o stopku pohára. Z hygienických dôvodov sa nekladie na pohár. Vždy pre dve osoby sa servíruje jedna soľnička a korenička a špáradlá na zuby, ktorých používanie pri stole však nie je vhodné. Priestor pred tanierom má byť najmenej pol metra, najvhodnejšie je trištvrte metra.
Etiketa je súhrn spoločenských zvyklostí a pravidiel spoločenského správania sa. Pravidlá etikety sa vytvárajú počas celej doby, keď ľudia spolu žijú. Ovplyvňujú ich spoločenské triedy, ekonomické, klimatické a náboženské okolnosti. Okrem spoločenských zásad európskeho pôvodu existujú však v iných svetadieloch aj iné zvyklosti, majúce platnosť v určitom prostredí alebo oblasti, ktoré vznikali na základe odlišných podmienok.
Súčasťou slušného správania je vlastné vystupovanie, umenie pristupovať k ľuďom, stať sa im príjemným svojím oblečením, skromnosťou, vtipnosťou a duchaplnosťou. Je nutné uplatňovať v plnom rozsahu sebakontrolu a sebaovládanie, či už ide o stránku fyzickú alebo duševnú. Vzpriamené držanie tela, pružná chôdza, nepodliehanie osobnej pohodlnosti sú rovnako dôležité ako duševná vyrovnanosť, pokoj, ovládanie mysle a výrazu tváre. K dokonalému správaniu sa musí každý vychovať sám a dobré rady v tomto smere od svojho životného partnera či priateľa treba prijímať bez podráždenosti a s vďakou.
Rovnako dôležité ako dodržiavanie pravidiel etikety je na spoločenských podujatiach dôležité aj správne a vhodné oblečenie. Avšak nejde o to používať vo svojom oblečení prehnané módne výstrelky. Tým by sa mohli iba zosmiešniť. Netreba sa však obliekať staromódne. Je nutné mať na zreteli súčasnú módnu líniu, ale bez nápadných, krikľavých prvkov. Oblek musí byť vždy čistý, vyžehlený, musí zodpovedať dobe a príležitosti. Je dôležité, aby mal každý v obliekaní svoj vlastný štýl, vedel, čo mu pristane a volil vhodnú farbu a strih oblečenia. Oblek má byť triezvy, vkusný a nenápadný. Takisto treba pamätať na to, aby doplnky (košeľa, kravata, topánky, ponožky, u žien tiež klobúk, rukavice, kabelka) harmonizovali s odevom, ale aj medzi sebou Celkové oblečenie je určitou vizuálnou vizitkou pri prvých stretnutiach a dojmoch a poukazuje na povahu a konanie každého jednotlivca.
Pánska móda je v podstate konzervatívnejšia ako dámska, aj keď v priebehu storočí zaznamenala značné zmeny. V súčasnej dobe sa prejavujú módne zmeny iba vo vzore látky a drobnejších rozdieloch v strihu. Na pánske obleky je nutné používať kvalitné látky, ktoré sa dajú dobre spracovať. V prípade nákupu konfekcie sa musí veľmi prísne posúdiť, či oblek skutočne dobre padne.
Dámske oblečenie podlieha oveľa väčšmi móde ako pánske. Líši sa farbou, strihom a materiálom na jednotlivé použitie cez deň i počas roku. V podstate v dámskom oblečení platí, že nemá byť módnym výstrelkom a má byť radšej jednoduché v línií a kvalitné v materiále, farbou a strihom má doplňovať majiteľku s prihliadnutím na jej vek, postavu a tvár a v každom prípade musí byť vhodné na danú príležitosť.
Typy spoločenských podujatí
Spoločenské podujatia sú príležitosti, ktoré môžu mať rôzne formy a účely. Medzi najbežnejšie patria:
- Večera (diner, souper, dinner, supper): Obvykle od 20.00 hod.
- Záhradná slávnosť (garden party): Môže byť popoludní od 17.00 hod. Podobá sa koktailu, môže byť usporiadaná kedykoľvek cez deň. Je to forma slávnostná, ale organizačne najjednoduchšia. Často sa organizuje pri rozličných prijatiach, blahoželaniach, ale aj pri podpisoch zmlúv. Doba trvania je obmedzená asi na hodinu a občerstvenie je jednoduché. Servíruje sa šampanské, ale niekedy aj ovocné šťavy, sherry, červené alebo biele víno a pivo. K tomu sa podávajú jednoduché chlebíčky. Hostiteľ stojí po celý čas pri dverách miestnosti, víta hostí a lúči sa s hosťami.
- Koktail: Začiatok býva stanovený medzi 17.00 - 18.30 hod. Usporadúvajú sa pri príležitostiach menšieho významu a môžu byť iba "pánske" bez manželiek alebo aj s manželkami. Na koktaily môžu hostia prichádzať a odchádzať počas celej doby trvania koktailu, ktorá je vyznačená na pozvánke. Občerstvenie sa len roznáša a je jednoduchšie ako pri recepcii. Čašníci roznášajú rôzne nápoje (pivo, víno, šťavy, likéry) a drobné zákusky, ktoré si hostia berú priamo z mís, bez tanierov a príboru. Ponúkajú sa chuťovky, rezané opekané párky a iné drobné mäsité jedlá na špáradlách, príp. malé kúsky pečiva. Bufetové stoly sa nepripravujú, je však možné, aby mali čašníci misy s jedlom pripravené na stole v jednej zo spoločenských miestností.
- Matiné: Podujatie, ktoré sa uskutočňuje v dopoludňajších hodinách. Tvorí ho uzavretá spoločnosť, vystúpenia významných osobností, besedy s novinármi, koncerty alebo vernisáže. Vychádzkové šaty sú v tomto prípade vhodným oblečením.
Dobrá rada: Ak sa pripojíte k dvom ľuďom vedúcim dialóg, nikdy sa nepýtajte na obsah ich hovoru, ak tak neučinia sami. V spoločnosti sa vyhýbajte nepríjemným témam a hovoru o neprítomných osobách. Ak sa dostanete na koncert alebo venisáž výstavy len náhodou a nepoznáte samotného interpreta či autora, vystríhajte sa vyslovovania ostrých kritík v blízkosti ľudí, ktorých nepoznáte.

Dress code a etiketa obliekania
Rovnako dôležité ako dodržiavanie pravidiel etikety je na spoločenských podujatiach dôležité aj správne a vhodné oblečenie. Netreba sa však obliekať staromódne. Je nutné mať na zreteli súčasnú módnu líniu, ale bez nápadných, krikľavých prvkov. Oblek musí byť vždy čistý, vyžehlený, musí zodpovedať dobe a príležitosti. Oblek má byť triezvy, vkusný a nenápadný. Takisto treba pamätať na to, aby doplnky (košeľa, kravata, topánky, ponožky, u žien tiež klobúk, rukavice, kabelka) harmonizovali s odevom, ale aj medzi sebou. Celkové oblečenie je určitou vizuálnou vizitkou pri prvých stretnutiach a dojmoch a poukazuje na povahu a konanie každého jednotlivca.
Ak je dress code „white tie“, znamená to, že páni majú mať frak a dámy veľkú večernú toaletu. Ak je dress code „black tie“, páni smoking a dámy dlhé alebo krátke večerné šaty. Ak na pozvánke uvedené „casual“ alebo „informal“, znamená to neformálne oblečenie. Ak na pozvánke odporúčané oblečenie nie je, dá sa riadiť podľa typu podujatia.
Oblečenie podľa typu podujatia
Na oficiálne podujatia, ale ani na súkromnú návštevu priateľov sa nemá meškať. Napríklad na banket možno meškať nanajvýš 5 - 10 minút a na recepciu 10 - 15 minút.
Pred 19. hodinou bývajú tzv. denné podujatia a po 19. hodine večerné. Páni to majú s oblečením celkovo o niečo jednoduchšie, ale tiež môžu urobiť spoločenský „prešľap“ hoci nevhodnou farbou svojho obleku. Pri podujatiach organizovaných cez deň si páni oblečú tzv. denný alebo tiež vychádzkový oblek. Dámy nosia na deň väčšinou krátke šaty alebo kostým. Krátke však neznamená mini! Večer to môžu byť buď krátke večerné, alebo dlhé večerné šaty. Recepcia si vyžaduje oblek podľa dennej doby (vychádzkový - denný alebo tmavý - večerný). Garden party je menej formálne ako recepcia, oblek treba, ale bez viazanky. Na kokteil tiež stačí svetlý denný oblek a pestrejšie šaty. A na čaj o piatej sa dá obliecť neformálne. Naopak, banket je už veľmi formálny, páni nosia smoking alebo čierny oblek, dámy krátke večerné šaty alebo kostým. Ešte formálnejšie oblečenie sa žiada na ples - pre pánov frak, smoking alebo aspoň čierny oblek, ale dámy musia mať tzv. večernú róbu (dlhé večerné šaty).
Usporiadanie spoločenských podujatí a rôznych slávností nepatrí iba k zvykom vyššej dobrej spoločnosti, ale slúži aj na vytváranie medziľudských vzťahov, ktoré sa premietajú do profesionálneho ale i osobného života. Spoločenské podujatia sú príležitosti, pri ktorých spolu s inými, prežívame nejakú významnú udalosť. Nie je dôležité iba byť pozvaný, ale aj pozývať. Tým sa jednotlivec, alebo korporácia stáva súčasťou určitej skupiny ľudského spoločenstva , ktorá podľa akéhosi nepísaného zákona pociťuje súdržnosť.

tags: #slavnostny #obed #charakteristika