Bulharská kuchyňa je známa svojou bohatosťou chutí a tradícií, ktoré odrážajú vplyvy rôznych kultúr a historických udalostí. Geografická poloha Bulharska na križovatke medzi Európou a Áziou prispela k rozmanitosti kulinárskych postupov a ingrediencií. Základom pôvodnej bulharskej kuchyne sú prírodné a čerstvé pokrmy pochádzajúce z úrodných polí, trávnatých pasienkov, záhrad a sadov. Bulharské pokrmy sú založené na vysoko kvalitnej zelenine, ktorá sa často exportuje, ako napríklad zemiaky, baklažány, cuketa, paradajky, papriky, uhorky, kapusta, mrkva, cibuľa, fazuľa a fazuľové struky. Zelenina je tak populárna, že mnoho pokrmov existuje v dvoch verziách, s mäsom a bez neho.
Bulharská kuchyňa používa veľa korenín, pričom cesnak a cibuľa patria medzi základné suroviny. Okrem nich sa často používajú mleté korenie, petržlenová vňať, tymián, rozmarín, aníz a muškátový oriešok. Pri príprave jedál sa okrem slnečnicového oleja používa aj olej z vlašských orechov, sezamový olej a pozdĺž pobrežia aj olivový olej. Mäso, zelenina a ovocie sa na stôl dostávajú v podobe marmelád, kompótov a nakladaných potravín podľa tradičných receptov. V bulharskej kuchyni sa preferuje dlhá príprava v prikrytých hlinených nádobách v rúre, ale tiež grilovanie mäsa a zeleniny.
Bulhari sú známi ako veľkí gurmáni a milovníci dobrého moku. Milujú svoju rakiju, pálenku, ktorú si často vyrábajú sami doma. Medzi najobľúbenejšie rakije patrí slivovica, rožovka, marhuľovica, ale aj rakija s anízom a muškátom. Rakije sú veľmi silné, zvyčajne obsahujú okolo 40% alkoholu, ale môžu ho obsahovať aj 60%. K čaši rakije patrí aj malý zákusok, pretože sedenie za stolom môže trvať aj hodiny. Najobľúbenejším zákuskom k rakiji sú čerstvé alebo kyslé šaláty, tradičné klobásky z hovädziny alebo bravčoviny sušené na slnku, lukanka i sudžuk, ako aj nátierky na chlieb z pečeného baklažánu (kjopolo) alebo z paradajok a pálivej papriky (ljutenica).
Nakladané uhorky: Chrumkavá tradícia
Uhorky patria medzi najobľúbenejšiu nakladanú zeleninu. Dodajú šmrnc omáčkam, chlebíčkom aj zemiakovému šalátu. Recept na uhorky sa v mnohých rodinách odovzdáva z generácie na generáciu. Chrumkavé, svieže a s vyváženou kyslosladkou chuťou - tak by mali chutiť pravé domáce nakladačky. Existuje mnoho spôsobov a variácií, ako si pripraviť chrumkavé zavárané uhorky v domácich podmienkach. Tento recept na kyslé uhorky má tradičný charakter a obsahuje len základné suroviny, ktorých výsledkom je vyvážená sladkokyslá chuť chrumkavých uhoriek s klasickou arómou kôpru.
Na zaváranie sú ideálne čerstvo odtrhnuté plody, ktoré neprešli dlhým skladovaním. Dôkladná hygiena je pri zaváraní základ. Poháre, viečka aj gumy treba pred použitím umyť a vyvariť alebo aspoň dôkladne preliať vriacou vodou. Uhorky umyte v studenej vode a nechajte ich odmočiť - zbavia sa nečistôt aj drobných chrobáčikov. Základný recept na kyslosladký nálev vyzerá jednoducho: voda, ocot, cukor a soľ. No v správnom pomere. Nálev môžete dochutiť celým čiernym korením, novým korením, bobkovým listom a horčičnými semienkami. Ak chcete, aby si uhorky po sterilizácii zachovali chrumkavosť, nie je to len o odrode, ale aj o prírodných prísadách. Skúsené gazdinky odporúčajú pridať do každého pohára kúsok chrenu, kôprovú stonku alebo list čerešne, viniča či dubu. Listy dubu a viniča obsahujú triesloviny, ktoré pomáhajú spevniť štruktúru uhoriek. Sterilizovať treba šetrne - pri teplote približne 80 až 85 °C, a to najviac 10 - 15 minút podľa veľkosti pohárov. Ak ich prevaríte príliš dlho alebo pri príliš vysokej teplote, uhorky stratíte. Nepoužívajte jódovanú soľ. Použite klasickú zaváraciu alebo morskú, inak riskujete zakalený nálev. Neprepchávajte poháre. Uhorky sa musia v náleve hýbať, inak sa nerovnomerne sterilizujú. Uhorky triedte podľa veľkosti.
Nakladaný cesnak: Zdravie a chuť
Nakladaný cesnak je neuveriteľne chutné jedlo. Jeho výhody sú vďaka antiseptickým vlastnostiam produktu a vysokému obsahu vitamínov skupín A, B, C, D, E. Vďaka prirodzenému fermentačnému procesu sa v miske zadržiava viac živín. Kyslé recepty sa veľmi ľahko pripravujú a nevyžadujú veľa prísad. Výhodou celého cesnakového kvásku je prirodzenosť produktu a jeho estetická krása.
Na prípravu sa používa čerstvá hlava cesnaku. Hlavy sa šúpu bez oddeľovania strúčikov. Hotový produkt sa zaleje studenou vodou a nechá sa namočiť 6-8 hodín. Banky sa vopred pripravia. Namočené hlavy sa pevne umiestnia do nádoby. Na prípravu soľanky sa do vody pridá soľ a ocot. Marináda sa privedie do varu. Banky sa zalejú ochladenou marinádou a prikryjú sa čistou plachtou alebo gázou. Solenie sa vyberie na chladné miesto na 10-14 dní. Pravidelne sa kontroluje a pridáva sa marináda. Hotové poháre s hlavami nakladaného cesnaku sa uzavrú plastovými viečkami. Cesnak sa vkladá do chladničky alebo suterénu na zimu.
Existujú aj recepty s prídavkom korenia, ktoré dodávajú kvasu zvláštnu vôňu. Do marinády sa okrem soli a vody pridávajú aj feferónka, sladký hrášok, bobkový list, listy ríbezle a čerešne. Cesnak by mal byť fermentovaný 3 týždne. Počas celého obdobia sa kontroluje soľanka a pridáva sa podľa potreby.
Balkánska pohostinnosť a kulinárske tradície
Variť na Balkáne znamená variť pomaly, s láskou, s trpezlivosťou. Tzv. slow food je dnes vo svete veľký trend, no v Bosne a Hercegovine a celkovo na Balkáne sa tak varí už celé stáročia. To, čo robí bosniansku kuchyňu charakteristickou je, že nepoužívajú zápražky či zásmažky. Mäsá sa varia so zeleninou, chute sa jemne prepoja a nakoľko sa varia dlhšie, netreba ich zahusťovať.
Balkánci sú veľmi zhovorčivý a pohostinný národ. Žiadne tyčinky, káva či koláč, keď príde návšteva. Ale plné stoly. Jedno staré bosnianske príslovie hovorí: „Niektorí ľudia jedia, aby mohli piť. Iní jedia, aby mohli žiť a pracovať. Bosniaci žijú a pracujú preto, aby mohli jesť a piť“. Kávu pijú všetci, silnú a niekoľko denne. Pripravuje sa turecká káva v tzv. džezve. Návštevy si uctievajú nielen kávou, ale aj rakijou (pálenka), stoly sa prehýbajú pod rôznymi údeninami, najznámejšia je obdoba našej klobásy, ale vyrobená z hovädzieho mäsa, tzv. sudžuka, ale aj údené hovädzie mäso, ďalej musí byť na stole ajvar (zmes z pečeného baklažánu, kapie, paradajok), niekoľko druhov syra, či iných mliečnych výrobkov, ďalej rôzne pity.
K hlavnému jedlu patrí neodmysliteľne polievka, ktorá býva väčšinou hustá, aby nasýtila, tzv. čorba. Buď zo zeleniny, ale i z odrezkov mäsa, z ktorého sa varí obed. Dokonca aj zo zvyškov cesta, keď sa pečie pita. V Bosne sa zužitkuje všetko.
Slovenská Štedrá Večera má už prakticky ustálené poradie a výber jedál, hoci ešte stále v niektorých regiónoch existujú isté rozdiely vo zvykoch. Večera zvyčajne začína prípitkom pre zachovanie zdravia na budúci rok. Najčastejšie sa ako aperitív podáva „tvrdý“ alkohol - vodka, borovička, domáca slivovica i koňak. Po ňom sa zvyknú zjesť tradičné oblátky s medom a niekde aj s cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie, pokoj v rodine, radosť a duševnú čistotu.
tags: #slivovicacesnakcibula #uhorky #kysle