Československá republika (ČSR) bol oficiálny názov Československa od 14. novembra 1918 do 23. novembra 1938 a opätovne od roku 1945 do 11. júla 1960. V období rokov 1940 až 1945 ho používala aj česko-slovenská exilová vláda počas druhej svetovej vojny. V historiografii je toto obdobie známe ako prvá republika.
Vznik Československa bol úzko spojený s koncom prvej svetovej vojny a rozpadom Rakúsko-Uhorska. České a slovenské snahy vymaniť sa spod vplyvu Viedne a Budapešti získali v priebehu vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku dlhoročnej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym riešením bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol prvý prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma.
Počas prvej svetovej vojny sa budovala medzinárodná podpora pre vznik spoločného štátu. V júni až septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Československú národnú radu (ČSNR), založenú vo februári 1916 v Paríži. Jej hlavnými predstaviteľmi boli Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik. Dňa 14. októbra 1918 Edvard Beneš oznámil dohodovým štátom vznik dočasnej česko-slovenskej vlády. Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o československej samostatnosti, vypracovaná Masarykom. V Prahe 28. októbra 1918 vyhlásil Národný výbor československý štát. Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, známej ako Martinská deklarácia.
Československá republika bola vnútrozemským štátom v strede Európy s rozlohou 140 484 km² a 13 613 172 obyvateľmi. Územie ČSR zahŕňalo Čechy, Moravu, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Po vyhlásení vzniku ČSR sa objavili aj problémy. Nemecká menšina, ktorá sa stala súčasťou štátu, žiadala vytvorenie Nemeckej provincie. Poliaci v Tešínsku neboli spokojní s určenými hranicami a vpadli na československé územie. V roku 1920 boli ich vojská zatlačené späť a hranice boli presne určené. Maďarská vláda, sídliaca v Budapešti, sa snažila presadiť svoje územné nároky. V marci 1919 vznikla v Maďarsku republika rád pod vedením Bélu Kuna, ktorá vtrhla na Slovensko a obsadila jeho časť, pričom vyhlásila Slovenskú republiku rád.
V čele štátu stál prezident Tomáš Garrigue Masaryk, minister zahraničia Edvard Beneš a minister vojny Milan Rastislav Štefánik. Vo vláde pôsobili aj dvaja Slováci: Štefánik a Vavro Šrobár, ktorý bol menovaný za ministra s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom v Žiline. Neskôr sa ministerstvo presťahovalo do Bratislavy.
Československá republika prijala Ústavu 29. februára 1920, ktorá vychádzala z francúzskej a americkej ústavy a definovala tri oblasti štátnej moci: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Parlament bol dvojkomorový, zložený zo Snemovne poslancov a Senátu.
Politický systém ČSR bol založený na pluralite politických strán. Medzi významné strany patrili:
- Československá sociálná demokracie - presadzovala rovnosť ľudí a odstránenie triednych rozdielov.
- Československá národní demokracie - orientovaná na české národné záujmy.
- Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) - za záujmy kresťanov a za autonómiu Slovenska.
- Slovenská národná strana - za záujmy Slovákov, programovo kolísala.
- Živnostenská strana a Lidová strana - pôsobili v Čechách.
- Karpatskonemecká strana (Karmasin) a Sudetonemecká strana (Henlein) - reprezentovali nemecké menšiny.
- Krajinská kresťanskosociálna strana a Maďarská národná strana (neskôr zjednotená na Maďarskú zjednotenú stranu).
- Sociálnodemokratická strana - presadzovala rovnosť ľudí a zlepšenie sociálnych podmienok.
- Komunistická strana Československa (KSČ) - založená v roku 1921, prevzala program sociálnych demokratov, ale presadzovala ho revolučnou cestou.
Národnostné zloženie ČSR bolo pestré: Česi (6,8 mil.), Slováci (1,9 mil.), Nemci (3,1 mil.), Maďari (745 tis.), Poliaci, Rusíni, Rusi (461 tis.) a Židia. Vláda sa zaviazala dodržiavať politické, občianske a kultúrne práva menšín, vrátane práva na spolky, vydávanie novín, politické strany a zastúpenie v parlamente. Pri cca 20% zastúpení národnostnej menšiny bolo zabezpečené právo na vzdelávanie v materinskom jazyku.
V oblasti kultúry a vzdelávania bolo zavedené 8-ročné povinné školské dochádzka (od roku 1922), výučba v materinskom jazyku. Na Slovensko prišlo okolo 100 tisíc českých učiteľov. V roku 1919 bolo obnovené Univerzita Komenského a Matica slovenská. Rozvíjalo sa výtvarné umenie (Martin Benka, Ľudovít Fulla) a film (Karol Plická - „Zem spieva“). Od augusta 1926 začalo rozhlasové vysielanie z Bratislavy.
Hospodárstvo Československa bolo silno priemyselne orientované, pričom 70% priemyslu bývalého Rakúsko-Uhorska pripadlo ČSR. Štát však zdedil aj dlhy. V medzivojnovom období sa vyskytla hospodárska kríza, ktorá viedla k nezamestnanosti a vlne vysťahovalectva.
Pavel Koutský: 95 Vznik Československa Dějiny udatného českého národa (2013)
V zahraničnej politike sa minister zahraničia Edvard Beneš snažil usporiadať vzťahy so susednými štátmi a upevniť medzinárodné postavenie ČSR. V roku 1920 bola založená Malá dohoda, ktorá mala zabezpečiť vzájomnú pomoc proti územným požiadavkám Maďarska.
Prvá Československá republika bola charakterizovaná vysokou mierou demokratizácie a progresívnymi reformami, vrátane volebného práva pre ženy a osemhodinového pracovného času. Napriek obklopeniu nedemokratickými susedmi si štát dokázal udržať svoju politickú kultúru. Vznik Československa je považovaný za kľúčový moment pre formovanie moderného slovenského národa, ktorý získal podmienky pre rozvoj svojho jazyka, vzdelanosti a kultúry.
Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov bol výsledkom geopolitických zmien v Európe po prvej svetovej vojne a nového usporiadania mapy Európy. Bol to demokratický republikánsky štát, ktorý sa prihlásil k demokratickým myšlienkam víťazných mocností. Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula obdobie druhej svetovej vojny aj obdobie socialistického Československa, až do rozdelenia na dva samostatné štáty 1. januára 1993.
tags: #sme #priloha #o #ceskoslovensku