Príprava kvalitného kvasu je základom pre výrobu výborného destilátu. Proces kvasenia, či už ide o slivky, marhule, jablká alebo iné ovocie, si vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok. Slivovica je kráľovský destilát, ale jej kvalita závisí od starostlivej prípravy kvasu.
Výber a príprava ovocia
Základom každého destilátu je príprava kvasu. Ovocný kvas je zmes vyrobená zo zrelého ovocia. Kvasením tejto zmesi, resp. cukrov nachádzajúcich sa v ovocí, vzniká alkohol. Najvhodnejšie je preto ovocie, ktoré obsahuje veľa cukru. Na výrobu kvasu teda používame len dobre vyzreté ovocie, ktoré obsahuje dostatok cukru. Pri slivkách je ideálny stav prezretosť, čiže doba, keď sa už slivky začínajú scvrkávať a opadávať zo stromov. Vtedy je v takýchto plodoch dostatok cukru, viac arómy, a menej kyselín.
Ovocie, v tomto prípade slivky, najskôr očistíme od nečistôt, lístia, stopiek a trávy. Všetky tieto nečistoty v kvase majú negatívny vplyv na výslednú chuť alkoholu. Znečistené ovocie umyjeme, ovocie bez viditeľného znečistenia neumývame, pretože na povrchu ovocia žijú kvasinky, ktoré spôsobujú potrebné kvasenie. Do kvasu nepatrí zhnité alebo plesnivé ovocie.
Pre uľahčenie kvasenia je vhodné ovocie rozdrviť. Slivky treba pred kvasením rozpučiť alebo inak narušiť ich celistvosť. Rozdrvenie sliviek vykonáme v sude. Použijeme napríklad murárske miešadlo (samozrejme využitie len na drvenie kvasu), ktorým slivky rozdrvíme na menšie časti. Profesor Ivan Hričovský tvrdí, že konzumácia sliviek má nesmierny význam pre naše zdravie. Zároveň pripomína ich nízku spotrebu na jedného človeka, ale na druhej strane dodáva, že je to okrem tých, ktoré „chlapi vypijú v slivovici“.
Ovocie zbavíme nečistôt (listy, stopky) a rozdrvíme. Odkôstkovať môžeme, aj nemusíme. Kôstky dodajú tomuto destilátu jadrovo-mandľovú chuť. Pri tomto ovocí môžete, aj nemusíte odkôstkovávať, v miernom množstve dodajú destilátu typickú jadrovo-mandľovú chuť. Kôstkové tony majú v každom druhu ovocia iný podnet. V pálenke zo žltého ovocia majú skôr rušivé tony, no v slivovici a čerešňovici sa tradičné vyžadujú. Kvas skladovaní na kôstkach podporuje tvorbu kyseliny kyanovodíkovej ale vzniká i aromaticky vyzretý komponent. Odkôstkovanie je nutné pri marhuliach a broskyniach.
Pri príprave kvasu zo zrelého ovocia sa často pýtame, kolko vody do kvasu pridať, aby zmes kvasila rovnomerne a nestratila arómu. Všeobecne platí, že ak je ovocie šťavnaté, stačí len toľko, aby sa hmota dala premiešať a bola pod hladinou - zvyšok si doplní vlastnou šťavou. Všeobecne nemá pridanie vody zmysel, zbytočne sa tým zvýši objem kvasu, ktorý je potrebné v pálenici spracovať. Aj pridanie vody má však svoj význam, a to v prípade, že spracúvame ovocie s nízkym obsahom vody a vzniknutá konzistencia kvasu je viac sypká ako tekutá, čo sa môže stať napr.
Pridávanie cukru do kvasu je najmä v našej podtatranskej oblasti takpovediac nevyhnutnosťou. Vzhľadom na podnebie a tunajšiu klímu je dobré, keď do kvasov pridáme dva až päť litrov cukru. Dôvodom môže byť nízka cukornatosť ovocia, a následne nízka výťažnosť kvasu. Ideálna cukornatosť kvasu je do 20% (môžeme odmerať cukromerom), Viacej cukru v kvase znamená, že kvasinky všetok cukor neprekvasia. Chuti výsledného produktu to však neuškodí.
Pri slivkách je ideálny stav prezretosť, čiže doba, keď sa už slivky začínajú scvrkávať a opadávať zo stromov. Zberať plody sliviek môžeme až keď budú úplné dozreté, a to vtedy, keď sa pri stopkách začnú zvračnievať. Plody odstopkujeme, zbavíme nečistôt, a mierne rozpučíme. Nie s kôstkami.
Jablká je potrebné pomlieť, prípadne vylisovať mušt a nechať vykvasiť iba mušt. Jablká zbavíme nečistôt, odstopkujeme, pomelieme na kašu. Pokiaľ ovocie nie je pomleté na kašu, kvas je hustý, a tým hrozí, že medzi kusy ovocia sa dostane vzduch a zapríčiní plesnenie. Jaderniky z hrušiek môžete aj nemusíte odstrániť. Pri ich odstránení však chuť výsledného destilátu bude chutnejšia a lahodnejšia o horkasté a drsné tony. V našej záhrade pestujeme niekoľko druhov jabloní a spracovávame ich na rôzne spôsoby. Jeden zo spôsobov na uskladnenie jabĺk je založenie kvasu, z ktorého sa neskôr vypáli domáca pálenka. Tá vydrží niekoľko rokov. Aspoň nám. Začneme zberom jabĺk. Pozbierame popadané jablká, očistíme od trávy, lístia a drobných konárov, rovnako vytriedime hnilé jablká. Keď máme jablká pozbierané, očistené a vytriedené, môžeme sa pustiť do ich spracovania. My používame na spracovanie jabĺk ručné strúhadlo, pomocou ktorého jablká nastrúhame a dáme do sudov na kvasenie. Ručné strúhadlo som si musel trochu upraviť, lebo strúhanie takého množstva jabĺk bolo fyzicky náročné. Na osku strúhacieho bubna som si privaril sekáč s koncovkou SDS, ktorý si dokážem namontovať na vŕtacie kladivo. Nastrúhané jablká uložíme do sudov a približne zistíme objem nastrúhaných jabĺk.
Hrušky zbavíme nečistôt, odstopkujeme, pomelieme na kašu. Pokiaľ ovocie nie je rozdrvené na kašu, hrozí, že medzi kusy ovocia sa dostane vzduch a zapríčiní plesnenie. Jaderniky z hrušiek môžete aj nemusíte odstrániť. Pri ich odstránení však chuť výsledného destilátu bude chutnejšia a lahodnejšia o horkasté a drsné tony.
Príprava kvasu: Toto ovocie ma pôvod z Iránu. Dula má svoju charakteristickú arómu a chuť a prenáša sa aj do destilátu. Triesloviny a pektín sú jej bohatým obsahom. Dula sa pred založením kvasu necháva 1 - 2 týždne odležať. Ovocie zbavíme nečistôt, odstopkujeme, pomelieme na kašu.
Bobuľové ovocie stojí na vrchole kvalitatívnej pyramídy špeciálnych páleniek. Príprava kvasu tohto ovocia je náročná na financie a čas. Má nízky obsah cukru a kyselín (výnimkou sú ríbezle). Bobuľové ovocie je náchylné na mikrobionálnu infekciu, problematické pri prekvášaní, preto je jeho výťažnosť nižšia. Kvasíme pri nízkych teplotách, pretože jeho aromatické látky sú citlivé na oxidáciu. Väčšinu bobuľového ovocia nemelieme (okrem šípok). Zbaviť strapín pre horkosť by sme mali hlavne ríbezle a čiernu bazu. Bobuľovému ovociu chýba vo veľkom množstve dusík, preto sa doporučuje pridávať výživa, hlavne keď kvasíme pod 20 °C. Kvas z bobuľového ovocia by mal byť okyslený na hodnotu 2,8 - 3, aby sme ho chránili pred infekciou.
Príprava kvasu: Maliny a jahody je ovocie, ktoré je rýchlo napádané plesňami, preto sa po zbere musia rýchlo spracovať na kvas. Ovocie treba očistiť od stopiek a rozdrviť na kašu, tým sa odstráni vzduch a zabráni sa napadnutiu plesniam a hnilobným baktériám.
Plody čiernych ríbezlí sú viac aromatickejšie a obsahujú viac cukru ako červené ríbezle. Preto sa viac hodia na výrobu destilátu. Ovocie odstopkujeme a rozdrvíme na kašu.
Veľmi jemný a kvalitný destilát vyrobíme práve z tohto ovocia. Čučoriedky sú ovocie, ktoré je rýchlo napádané plesňami, preto sa po zbere musia rýchlo spracovať na kvas. Ovocie očistíme od nečistôt a rozdrvíme na kašu.
Baza je veľmi aromatický plod. Toto ovocie obsahuje množstvo polyfenolov, preto je problematické na kvasenie. Kvasí sa len za prítomnosti živných solí kultúrnymi kvasinkami. Plody bazy zbavíme strapín a rozdrvíme na kašu. Na zvýšenie arómy môžeme pridať bazový kvet. Bazový kvas dosť pení, preto sa môže pridať prípravok proti penivosti. Prípravok aplikujeme na vrch kvasu a nemiešame.
Šípky majú jemnú chuť a vôňu. Zber šípok je na jeseň alebo po prvých mrazoch. Šípky pomelieme, pridáme 15 - 25 % vody.
Príprava kvasu z hrozna začína výberom zrelých a zdravých bobúľ s dostatočnou cukornatosťou - ideálne 18-20 °NM. Hrozno zbavte nečistôt, odstopkujte a jemne rozmliaždite, aby sa uvoľnila šťava. Rmut vložte do čistej kvasnej nádoby naplnenej asi na 80 %, pridajte vínne kvasinky a podľa potreby aj cukor (max. 2-3 kg na 100 l muštu).
„Terkel“ takto pomenúvali vínový kvas v minulosti. Jeho príprava spočívala v tom, že keď sa hrozno vylisovalo, sa matolíny tzv. vylisované šupky, natlačili do kvasnej nádoby, pridali doň cukor a zasypali hlinou. Po pridaní väčšieho množstva vody a jeho dokvasení sa „terkel“ pálil na destilát. „Terkel“ sa môže vyznačovať príjemnou vôňou a chuťou, hlavne z aromatických odrôd. No v súčasnosti kvas z hrozna pripravujeme inak, bez pridania cukru.
Základom pre výrobu koňakov a brandy je destilácia kvalitných vín. Kvalitné víno je základom pre výrobu koňakov a brandy. Silnejšie zasírené víno je vhodné na pár dní odvetrať, pretože čerstvý destilát bude mať veľmi sírový zápach, nepríjemnú chuť a bude nepoužiteľný. Väčšiu výťažnosť má červené víno, pretože je vyrobené zo sladšieho hrozna.
Pri destilácii je dôležitejšia kvalita, ako kvantita. Čím viac sa oddelia pribudliny od jadra tým mame väčšiu kvalitu destilátu.
Nádoby na kvasenie
Akú nádobu (bečku či sud, ako sa páči) na kvas zvoliť? Ideálne drevenú alebo plastovú nádobu na kvas, perfektne umytú, najlepšie horúcou vodou. Podľa množstva ovocia volíme objemy. Najčastejšie sa používajú 50 l nádoby alebo 120-200 l sudy.
Niekedy sa kvas pripravoval predovšetkým v drevených nádobách, najčastejšie v sudoch, ale bežne aj vo veľkých lavóroch a vo všetkom, čo bolo práve k dispozícii. Dnes sú pre prípravu kvasu najvhodnejšie plastové sudy s uzáverom, ktoré sa dobre vymývajú a s ktorými sa dobre manipuluje. Minimálny vhodný objem nádoby je 50 litrov, čím väčší sud bude, tým lepšie pre kvalitné kvasenie, na druhej strane je dobré myslieť na to, že so sudom budeme manipulovať (budeme kvas prevážať do pálenice). A je jasné, že naložiť do auta napríklad 400 litrovú nádobu s kvasom môže byť veľkým problémom. Vo väčšine prípadov sa preto používajú plastové sudy s objemom 50 - 100 litrov.
Dôležité je, aby bola nádoba pre prípravu kvasu čistá a dôkladne vymytá.
Sudy kvasom plníme do 4/5 objemu nádoby (80%), musíme myslieť na to, že kvas kvasením zväčší svoj objem a mohol by nám z nádoby vytiecť. Slivky, ktoré zbierame opadané, môžeme plniť do sudov postupne v priebehu niekoľko dní. Kvas z jabĺk vždy zakladáme naraz, nádobu nedoplňujeme.
Nádobu nenapĺňame až po okraj. Pre lepšiu manipuláciu a tiež z bezpečnostných dôvodov (na začiatku kvasenia začne kvas naberať na objeme) je vhodné ponechať nádoby plné maximálne zo 3/4.
Proces kvasenia
Kvas držte v nádobe bez prístupu vzduchu, ale s možnosťou úniku CO2, prvé dni ho jemne premiešajte a sledujte, kedy bublanie zoslabne.
Po naplnení sud zakryjeme igelitom alebo vekom, myslíme ale na to, že počas kvasenia ovocia vzniká oxid uhličitý, ktorý musí z nádoby unikať, do igelitu teda urobíme napr. klincom niekoľko dier, vekom nádobu iba zakryjeme, aby oxid mohol unikať. Najlepším riešením, nie však potrebným, je tzn. kvasná zátka, ktorá umožňuje únik plynu z kvasu pomocou hadičky napojenej do nádobky s vodou, ale bráni prístupu vzduchu do kvasu.
Po naplnení nádoby ovocím ju umiestnime na vhodné miesto. Kvas by nemal byť vystavený priamemu slnečnému žiareniu, ideálna teplota pre kvasenie je okolo 20 stupňov. Nižšie teploty kvasenie spomaľujú, vysoké teploty naopak výrazne urýchľujú, čo je tiež nežiadúce. V prípade, že teplota klesne pod 10 stupňov, prestáva kvasenie prebiehať. V takejto situácii je nevyhnutné kvas presunúť do teplejšieho priestoru, čo proces kvasenia opäť naštartuje.
Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C.
Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 12 - 16 °C.
Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 20 °C.
Kvas držte v nádobe bez prístupu vzduchu, ale s možnosťou úniku CO2, prvé dni ho jemne premiešajte a sledujte, kedy bublanie zoslabne.
Spontánne kvasenie neodporúčam. Istejšie je použiť čisté selektované kvasinky súčasne s výživou, ktorá slúži ako taký kormidelník kvasného procesu. Na slivky či jablká sú vhodné napríklad kvasinky FermiHill Spirit, na marhuľové, hruškové či broskyňové kvasy skvele poslúži FermiHill Spirit Arom. Všetky tieto prípravky samozrejme máme, stoja pár korún. Po aplikácii je nutné nádobu uzavrieť a najlepšie aj pridať kvasnú zátku.
Po niekoľko dňoch sa na kvase vytvorí tzv. koláč alebo pokrývka z ovocia, ktorá prirodzene chráni kvas pred infekciami a zabraňuje úniku alkoholu. V štandardných podmienkach prebieha kvasenie sliviek alebo jabĺk 8-12 týždňov, záleží predovšetkým teplote prostredia. Kvasenie je skončené vtedy, keď už neuniká oxid uhličitý. Po skončení kvasenia sa tiež začne prepadať koláč na povrchu kvasu. Na povrchu sa postupne objavuje tekutina, vtedy je dobré koláč z kvasu odstrániť, do pálenice ho voziť nemusíme.
Poznámka: Často sa uvádza, že počas kvasenia kvas nepremiešavame. Táto rokmi overená prax pochádza z dôb, keď kvas nebolo možné dostatočne chrániť pred vzduchom a hlavnú ochranu tak tvoril práve koláč na povrchu. V súčasnosti, keď máme uzatvárateľné sudy a kvasné zátky, môžeme kvas premiešavať a vytvoreniu koláča takto zabrániť. Premiešavaním by malo dôjsť ku lepšiemu prekvaseniu a rovnako aj ku vyššej výťažnosti alkoholu z kvasu.
Kvasenie prebieha pri teplote 18-25 °C približne 10-21 dní.
Kvas z čerešní pení, môže sa pridať odpeňovač, ale aj nemusí. Aplikujeme ho na povrch a nemiešame. Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C. Kvas z čerešní kvasí 3 - 6 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C. Kvas z marhúľ kvasí 3 - 6 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C. Kvas z broskýň kvasí 3 - 6 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C. Kvas sliviek kvasí 8 - 10 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C. Kvas hrušiek kvasí 6 - 10 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C. Kvas jabĺk kvasí 10 - 12 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 16 - 18 °C. Kvas z dule kvasí 7 - 10 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 12 - 16 °C. Kvas z malín a jahôd kvasí 5 - 7 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 12 - 16 °C. Kvas z ríbezlí kvasí 6 - 7 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 12 - 16 °C. Kvas z čučoriedok kvasí 5 - 7 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou 12 - 16 °C. Kvas z bazy kvasí 5 - 7 týždňov.
Takto pripravený kvas hermeticky uzavrieme do kvasnej nádoby, a na vrch umiestnime kvasnú zátku. Nádoby umiestníme do vzdušných miestností s teplotou16 - 20 °C. Kvas zo šípok kvasí 6 - 8 týždňov.
Kvas z jabĺk vždy zakladáme naraz, nádobu nedoplňujeme.
Keď máme kvas pripravený, utesníme ho, aby sa tam nedostal vzduch. Kvas je pripravený a už len počkať, kým sa vykvasí. My chodíme do pálenice koncom januára a kvas máme uskladnený v garáži, ktorá nie je vykurovaná.
Kedy je kvas hotový?
Kedy spoznať, že je kvas hotový a môžeme ho vypáliť? Keď je všetok cukor prekvasený na alkohol. Predkovia na to používali jednoduchú metóhu: zapálenú zápalku dali do suda s kvasom a pokiaľ nezdúchla, je prekvasené. My strážime kvas pomocou čuchu. Stále by mal mať ovocnú vôňu.
Dĺžka kvasenia samozrejme závisí od druhu ovocia.
Po vykvasení je potrebné zabrániť prístupu vzduchu do nádoby. Takto uzavretý kvas môžete skladovať vo vhodnej teplote aj niekoľko týždňov.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Ak však chcete vypálenie tohto destilátu odložiť, kvas uzavrite hermeticky a odložte do chladu až mrazu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, objednajte sa na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Keď sa kvasenie ukončí, ihneď sa objednajte na vypálenie destilátu.
Praktické rady
Pokiaľ je ovocie tvrdšia konzistencia, je dobré použiť enzým (skvelý je napr.).
Vypáliť môžete skutočne všeličo, vypiť už nie.
Pre tých, čo zaujíma výroba kvalitných ovocných destilátov, odporúčame prečítať článok ako postupovať a aké ovocie vybrať na prípravu kvalitnej hruškovice.
Pri príprave kvasu je potrebné používať vínne kvasinky a živnú soľ na dobré rozkvasenie kvasu.
Odmenou Vám bude výborná pálenka z vlastnej úrody.
A naša rada na záver: Do našej pálenice sa objednajte s dostatočným predstihom, je totižto pravdepodobné, že v čase hlavnej sezóny (tzn. na jeseň) bude pálenica na niekoľko týždňov dopredu úplne obsadená a vy tak budete musieť čakať na vypálenie kvasu až do januára.
Aby sme podporili kvasenie, tak do kvasu pridáme cukor. Na 100 litrov kvasu pridáme 1 kilogram cukru. Ten si roztopíme v prevarenej vode. Množstvo vody je 2-3 litre na 100 litrov kvasu. Po vychladnutí vylejeme cukrovú vodu do kvasu a miešadlom kvas poriadne premiešame. Ja na miešanie používam miešadlo na maltu.
Pri destilácii totiž podlieha zákonu o liehu (467/2002 Z.
Akonáhle sa vetvy ovocných stromov oblepia šťavnatými plodmi, začína dilema, ako s nimi naložiť. Pokiaľ je totiž dostatočne veľká úroda, stáva sa, že je toho na marmeládu jednoducho príliš veľa. Tu sa potom ponúka varianta vyrobiť si tradičný nápoj, v našich končinách je to najčastejšie slivovica, marhuľovica, hruškovica aj ďalšie.
Vypáliť môžete skutočne všeličo, vypiť už nie.
V našich končinách sa najviac páli z ovocia (marhúľ, sliviek či jabĺk). A keď sa aj to nejaké vínko pokazí, prichádza na rad vínovica. Tú sme však, vďaka bohu, dlho nepálili.
A tak by sme mohli pokračovať do nekonečna.
Pri pálenke je to rovnaké ako pri víne. Dobrá pálenka vznikne z vyzretého ovocia (najčastejšie sliviek, marhúľ alebo jabĺk). Ale iba zrelé ovocie nestačí. Dôležité je správne založiť kvas.
Ak sa dodrží niekoľko základných pravidiel, príprava kvasu by mala prebehnúť hladko a na konci procesu bude zdravý a voňavý polotovar, pripravený na odvoz do zdôrazňujú pestovateľské pálenice.
Destilácia totiž podlieha zákonu o liehu (467/2002 Z.
Príprava dobrého kvasu na pálenie je veľmi jednoduchá. Základom je len dozreté ovocie, bez plesní a hniloby. Takéto ovocie musí v sudoch kvasiť okolo šesť až desať týždňov pri teplote od 18 do 21 stupňov Celzia. Keď je dobré ovocie a dobre to vykvasí, zo 100 litrov kvasu sa vypáli 9 - 11 litrov destilátu, záleží od cukornatosti a kvality kvasu.
Ak však chcete vypálenie tohto destilátu odložiť, kvas uzavrite hermeticky a odložte do chladu až mrazu.
