Pestovanie špenátu v kvetináči: Kompletný sprievodca

Špenát patrí medzi tie druhy zeleniny, ktoré si môžete hravo vypestovať aj doma. Ak sa rozhodnete vypestovať vlastný špenát, nachystajte si najskôr menší kvetináč na sadeničky. Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Pestovanie špenátu v kvetináči alebo inej nádobe je ideálnym riešením. Umožní vám to pozbierať všetky lahodné listy skôr, ako si na vašej zelenine pochutí nejaký štvor- alebo viacnohý tvor. Pestovanie špenátu v kvetináči tiež eliminuje háďatká a iných škodcov, ako aj choroby prenášané pôdou. Špenát pestovaný v kvetináčoch je aj ľahko dostupný. Môžete ho pestovať na okennom parapete, priamo pred kuchynskými dverami, alebo na balkóne. Je jednoduchšie zbierať a konzumovať čerstvú zeleninu, keď je prakticky priamo pred vami.

Špenát je obľúbená listová zelenina bohatá na vitamíny a minerály, ktorá sa často pestuje pre svoje výživné listy. Je to skvelá voľba pre záhrady, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie. Špenát je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok. Obsahuje množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu.

Výber vhodného kvetináča a pôdy

Na pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Dôležité je, aby mal kvetináč v spodnej časti drenážne otvory na odvodnenie. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Špenátu sa darí v humóznych pôdach s neutrálnou, až slabo zásaditou reakciou. Skvelou voľbou je použiť záhradnícky substrát.

Výsev a klíčenie semien

Semienka zasejte približne 2 cm hlboko. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Semienka špenátu by mali byť v pôde približne 1 cm hlboko. Po prvých 5 dňoch uvidíte, že semienka začali klíčiť. Proces klíčenia môže trvať maximálne 14 dní. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Skoro na jar vysievajte každých pár týždňov, aby ste získali nepretržitú úrodu. Semená špenátu nie sú dobre skladovateľné, preto si každý rok zakúpte čerstvé.

Ideálne podmienky pre rast

Špenát preferuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla na fotosyntézu, ale nie príliš vysoké teploty. V lete je potrebné zabezpečiť pre špenát popoludňajší tieň, aby ostré slnko listy nespálili. Špenát potrebuje na svoj rast teplo, avšak nie príliš (vtedy špenát predčasne rozkvitne a zhorkne). Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky. Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Špenát je rastlina, ktorá si nevyžaduje náročné podmienky na pestovanie. Obľubuje však chladnejšie počasie. Najvhodnejší čas na výsev špenátu je jar alebo jeseň. Špenát siate Matador - je vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami. Špenát zimný - vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám. Špenát Asta - odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra. Špenát novozélandský -tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúčame ju vysievať v apríli.

Zavlažovanie a starostlivosť

Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Zalievajte ho pravidelne, ale iba priamo pôdu. V žiadnom prípade ho neprelievajte, inak sa dočkáte kvitnúcich kvetov namiesto listov. Odporúčame tiež kvetináč držať na mieste, kde sú stabilné teplotné podmienky. Rastliny polievajte tak, aby bola pôda neustále vlhká. Použite kryty riadkov, aby ste ju udržali chladnú a odstrašili škodcov. Keď sadenice vyklíčia na približne 5 cm, zrieďte ich na 7-10 cm od seba. Mladé klíčky, ktoré ste vytrhli môžete konzumovať. Okrem riedenia nie je potrebná žiadna kultivácia. Korene sú plytké a ľahko sa poškodia. Pravidelne zalievajte a mulčujte, aby ste udržali vlhkosť.

Zber a využitie

Špenát je pripravený na zber po 37 - 50 dňoch po vyklíčení, v závislosti od podmienok pestovania a od kultivaru. Baby špenát alebo mladý špenát treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Môžete si ho však pripraviť aj na teplo, no tepelnou úpravou prídete o cenné látky. Zrelý špenát sa zbiera ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek. Špenát je výborný restovaný na masle alebo oleji, ako príloha k hlavnému jedlu, do omáčky na cestoviny alebo ako náplň do slaných koláčov. Určite neodoláte špenátovým cestovinám plneným ricottou a kuracím mäsom. Zbierajte mladé krehké listy, ktoré môžete skladovať mrazením. Väčšina odrôd dozrieva za 37 až 45 dní a môže sa zbierať hneď, ako vytvorí ružicu s piatimi alebo šiestimi listami. Listy baby špenátu majú sladšiu chuť a jemnejšiu štruktúru. Listy špenátu by sa mali odstrániť skôr, ako zožltnú a do týždňa od úplného vytvorenia listov. Existuje niekoľko spôsobov, ako zberať špenát ako napríklad kompletný zber alebo nepretržitý zber. Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny.

Zdravotné benefity špenátu

Špenát je výborným zdrojom vitamínu K, vitamínu A (vo forme karotenoidov), mangánu, kyseliny listovej, horčíka, železa, medi, vitamínu B2, vitamínu B2, vitamínu B6, vitamínu E, vápnika, draslíka a vitamínu C. Je veľmi dobrý zdroj vlákniny, fosforu, vitamínu B1, zinku, bielkovín a cholínu. Okrem toho je dobrým zdrojom omega-3 mastných kyselín, niacínu, kyseliny pantoténovej a selénu. Okrem nutričného bohatstva špenátu, pokiaľ ide o konvenčné živiny, špenát poskytuje aj karotenoidy luteín, neoxantín a violaxantín; flavonoidy spinacetin, patuletin a jaceidin; a prirodzene sa vyskytujúce dusičnany. Zdravotné benefity špenátu zahŕňajú starostlivosť o pleť, zlepšenie zraku, pevnejšie kosti, silnejšie svaly, regulovaný krvný tlak, prevenciu alebo zvládanie cukrovky, dobré pre vaše srdce, protirakovinové benefity, prevenciu vekom podmienenej makulárnej degenerácie (AMD) a hemofílie. Podpora imunity - vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami. Podpora zdravia srdca - vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku. Zlepšenie trávenia - je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.

tags: #spenat #pestovanie #kvetinac