Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny. Prehľadávanie týchto údajov nám umožní lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala spotreba mäsa, aké faktory tento vývoj ovplyvňovali a aké sú súčasné trendy v tejto oblasti.
Vývoj spotreby mäsa na Slovensku
Slováci jedia čoraz viac mäsa a spotreba sa dostáva na úroveň v západných krajinách. Dôvodom je zlepšujúca sa situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si doprajú viac. Platí, že čím má rodina vyšší disponibilný príjem domácnosti, tým aj väčšia spotreba mäsa aj mäsových výrobkov. V konzumácii mäsa sa už dostávame nad priemer 27 krajín Európskej únie, pričom spotreba na hlavu je u nás asi dvakrát vyššia, než celosvetový priemer. V deväťdesiatych rokoch spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku výrazne klesla, dnes opäť stúpa.
Spotreba mäsa na Slovensku od roku 2015 rastie. V roku 2019 zaznamenaná celková spotreba 69,3 kg mäsa bola vyššia oproti roku 2018 o 5 kíl (7,8 %) a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 %. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 percentuálneho bodu (p.b.) a bravčové mäso s priemerným medziročným nárastom spotreby o 1,5 p.b. Podľa odhadov analytičky Lenky Buchlákovej, rast spotreby mäsa mierne pribrzdila pandémia koronavírusu, avšak v priemere sa budeme stále pohybovať na úrovni 70 kilogramov mäsa na obyvateľa za rok.
V jedálničku dlhodobo dominuje bravčové, nasledované hydinou. V roku 2019 zaznamenaná celková spotreba 69,3 kg mäsa na osobu bola vyššia oproti roku 2018 o 5 kilogramov, teda 7,8 percenta, a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 percent. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso.
V minulom roku podľa odhadov rast spotreby mäsa mierne pribrzdila pandémia koronavírusu.
Stále je však zhruba 12 percent slovenských domácností, ktoré nemajú na stole mäso či ryby častejšie ako dvakrát do týždňa.
Porovnanie spotreby mäsa na Slovensku s inými krajinami
Vysokú spotrebu mäsa na obyvateľa má napríklad Nemecko (88,4 kg) a Rakúsko (95,3 kg). Priemerný Čech si dopraje viac ako 82 kilogramov mäsa za rok, Poľsko 80,2 kg a Maďarsko 71,2 kg.
V konzumácii mäsa sa už dostávame nad priemer 27 krajín Európskej únie, pričom jeho spotreba je v SR asi dvakrát vyššia než celosvetový priemer.
Európska komisia poukazuje na mierne optimistický výhľad pre trhy s mäsom v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo vývoz sa odhaduje na -0,4 %, dovoz mäsa sa očakáva o 0,3 % vyšší. V prípade hovädzieho mäsa Brusel odhaduje pokles výroby a spotreby o 1,1 %. Obchod (vývoz/dovoz) s tretími krajinami sa má zmeniť len nepatrne. Spotreba na obyvateľa v EÚ sa odhaduje na 9,4 kg (2023: SR 5,8 kg).
V odvetví bravčového mäsa Komisia očakáva pokles výroby o 0,22 %. Očakáva sa, že hrubá spotreba sa zvýši minimálne o +0,1 %. Spotreba na obyvateľa sa odhaduje na 30,9 kg (2023: SR 40,6 kg). EÚ odhaduje, že produkcia hydinového mäsa je o 0,9 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Očakáva sa, že spotreba sa zvýši o +0,8 %. Spotreba na obyvateľa sa zvyšuje na 25,2 kg (2023: SR 22,2 kg).
Tento trend však nie je v celej EÚ jednotný.
Vývoj spotreby jednotlivých druhov mäsa v Európe
Bravčové mäso
Bravčové mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká. Avšak, ako ukazuje graf, tento trend nebol vždy stabilný - spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín.
Spotreba bravčového mäsa v posledných niekoľkých desaťročiach mierne vzrástla, ale produkcia v poslednej dobe poklesla.
Hovädzie mäso
Hovädzie mäso, hoci ho mnoho európskych krajín považuje za dôležitú súčasť jedálnička, prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie.
V 60. rokoch 20. storočia hovädzie mäso predstavovalo takmer 40 percent spotreby mäsa, teraz je jeho svetový podiel menší ako 20 percent.
Situácia v stavoch hovädzieho dobytka a spotrebe hovädzieho mäsa je alarmujúca. Konzumácia hovädzieho mäsa nie je u Slovákov v móde.
Hydinové mäso
Hydina, najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stala čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám.
Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 percentuálneho bodu (p.b.) a bravčové mäso s priemerným medziročným nárastom spotreby o 1,5 p.b.
Ovčie mäso
Ovčie mäso, hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie.
Ostatné mäso (ryby a morské plody)
Ryby a morské plody, ktoré sú tradičnou súčasťou stravy v prímorských oblastiach, zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa.
Dopady produkcie mäsa na životné prostredie
Treba však pripomenúť, že produkcia potravín zanecháva na planéte významnú ekostopu, najmä produkcia mäsa. To vytvára až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú a urýchľujú globálne otepľovanie a klimatickú zmenu. Ide najmä o emisie spojené s chovom dobytka a iných zvierat. Objem týchto emisií sa zvyšuje s nárastom počtu bohatších ľudí. Čím sme bohatší, tým máme väčšiu chuť konzumovať viac potravín, ako je práve mäso.
Namiesto toho, aby sme na vidieku začali využívať slnečnú energiu, ktorá je kumulovaná v zelených porastoch, aby sme ju zužitkovali v konečnom dôsledku na produkciu mäsa, na škodu chovateľov hovädzieho dobytka tak nerobíme.
Regionálne rozdiely vo výdavkoch na potraviny na Slovensku
V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 eur. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu. Najmenej dávajú za jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne. Súvisí to s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny, zároveň si mnohé potraviny (ovocie, zelenina, mäso) tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma. Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V rámci celoslovenského priemeru ide na potraviny mesačne v priemere 79 eur na osobu. Ešte v roku 2015 to bolo 67 eur na osobu mesačne.
Kým v roku 2010 sme za potraviny zaplatili mesačne približne 17 percent z celkových rodinných výdavkov, aktuálne za prvé mesiace tohto roka je to viac než 20 percent. V rámci únie domácnosti v EÚ minuli na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 percent HDP únie. To predstavuje 13 percent celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách „bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá“, ktoré tvorili 23,5 percenta výdavkov domácností. Na Slovensku vynakladáme na bývanie viac ako štvrtinu z celkových výdavkov.
| Región | Priemerná suma (eur) |
|---|---|
| Trenčiansky kraj | > 350 (pre 4-člennú rodinu) |
| Celoslovensko | 79 |
| Prešovský kraj | 262 |
Iné potraviny
Čo sa týka ostatných konzumovaných potravín na Slovensku, v roku 2019 sa oproti roku 2018 znížila hlavne spotreba masla (8,8 %), kyslomliečnych výrobkov (16,7 %) a konzumného mlieka (1,3 %), pšeničného pečiva (1,4 %) a chleba (1,3 %). Nevýrazné zmeny vo vývoji spotreby potravín zaznamenala spotreba vajec, obilnín v hodnote múky a strukovín. U týchto druhov potravín nebola zaznamenaná žiadna zmena v spotrebe, alebo neprevyšovala hodnotu 1,0 percenta.
Rok 2020 priniesol aj zvýšenú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov. Tá na Slovensku tiež dlhodobo rastie, hoci stále nedosahuje odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. „Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v hodnote mlieka bez masla bola 180,1 kg, to je o 6,5 kg vyššia (3,7 %) oproti roku 2019. Naopak, znížila sa u nás spotreba tavených syrov. Celkovú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov hodnotia aj štatistickí odborníci stále nepriaznivo.
Spotreba ovocia a ovocných výrobkov sa v porovnaní s rokom 2019 vlani zvýšila o 2,5 kilogramu na osobu a rok, teda o necelé 4 percentá. Pomalým tempom rastie na Slovensku spotreba zeleniny.
Hoci sa od začiatku pandémie neustále hovorí o náraste prípadov závislosti od alkoholu, podľa Štatistického úradu sme vlani pili menej ako predtým. Spotreba alkoholu oproti roku 2019 klesla o 6,9 percenta. Takmer tri štvrtiny vypitého alkoholu predstavovalo vlani pivo, necelých 14 percent dosiahlo hroznové víno.
„Spotreba nealkoholických nápojov na obyvateľa sa znížila o 6,2 litra (2,7 %) a predstavovala 225,5 litrov.