Mlieko a mliečne výrobky majú nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí. Prostredníctvom mlieka a vybratých mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje zdravotné problémy, napríklad so zažívaním, s metabolizmom či krvným tlakom. Mlieko a najmä jeho fermentované výrobky (rôzne fermentované probiotické nápoje, syry) sú nenahraditeľným zdrojom všetkých pre život potrebných látok a tieto treba vhodne aplikovať do pravidelného jedálneho lístka. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty najvyrovnanejšiu a najcennejšiu potravinovú komoditu. Samotná produkcia mlieka má aj širší socioekonomický prínos, a to vo využití lúk a pasienkov, v zamestnanosti ľudí na vidieku, v krajinotvorbe a tiež pri rozvoji agroturistiky.
Globálna a európska produkcia a spotreba mlieka
V roku 2017 dosiahla celosvetová produkcia mlieka 696 miliárd kg. Z geografického hľadiska bola produkcia rozdelená nasledovne: Európska únia (EÚ) produkovala 28 %, ostatná Európa 8 %, Ázia 30 %, Severná Amerika 18 %, Južná Amerika 9 %, Afrika 6 % a Oceánia 5 %. Tieto údaje poukazujú na to, že EÚ a Ázia sú dominantnými producentmi mlieka na globálnej úrovni.
Celosvetová spotreba všetkých mliečnych výrobkov pri počte 7,9 miliárd ľudí v roku 2021 po prepočte na mlieko bola hodnotená na 118,2 kg mlieka na osobu a rok. Táto spotreba pritom celoročne stúpa o 1,6 až 2,1 %. Celková spotreba mliečnych výrobkov v Európe v roku 2021 bola 283 kg na osobu, v Ázii 80,1 kg, v Severnej Amerike 264,2 kg, v Afrike 58,3 kg a v Oceánii 229,1 kg. Najvyššia spotreba mliečnych výrobkov, a to najmä syrov, bola znova v Európe. Pritom v západoeurópskych štátoch bola spotreba mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok až do 320 kg.
V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Na Slovensku je spotreba 170 kilogramov na osobu a rok. V porovnaní s priemerom EÚ, ktorý dosahuje približne 320 kilogramov, je slovenská spotreba výrazne nižšia. Aj v susednej Českej republike je spotreba vyššia, dosahuje okolo 280 kilogramov na osobu a rok.
Bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského (VÚM) v Žiline, Karol Herian, upozornil na výrazný pokles výroby a spotreby mliečnych výrobkov a syrov na Slovensku od roku 1990. V súčasnosti sa na Slovensku konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy.
Na Slovensku bola spotreba v posledných rokoch iba 187 kg na osobu za rok. Z toho spotreba ovčieho mlieka je iba 2,3 kg a kozieho mlieka iba 0,7 kg na osobu za rok (spotreba v EÚ je až do 6 kg ovčieho a kozieho mlieka na osobu za rok). Je skutočnosťou, že Slovensko od r. U nás je odporúčaná spotreba mliečnych výrobkov iba 220 kg na osobu za rok a ani túto hranicu sme nedokázali prekonať. Na Slovensku máme v rámci všetkých štátov EÚ najnižšiu produkciu mlieka v prepočte na obyvateľa a máme tiež jednu z najnižších spotrieb mlieka a mliečnych výrobkov.
V roku 2016 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.
Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka smerujú všetky svoje aktivity k tomu, aby aj Slováci dosiahli Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčanú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok.
Mliekari sa roky snažia povzbudiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. „Naše aktivity už dosahujú svoje ciele, respektíve sa k nim čiastočne približujeme. Môžeme konštatovať, že za poslednú dekádu sa nám podarilo zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku o viac než 20-percent, čo nás veľmi teší. Na jednej strane nám síce stagnuje spotreba konzumného mlieka, pretože tam sa nám spotreba nijako pozitívne nevyvíja, ale na druhej strane, čo nám jednoznačne rastie, sú kyslomliečne produkty. V rámci nich sú to najmä smotanové jogurty, ktoré sú jednoznačne u Slovákov obľúbené, pretože v nich sme za posledné desaťročie zvýšili produkciu o viac ako 15-tisíc ton.
„V súčasnosti sa stále rozširujú na internete rôzne mýty o škodlivosti konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, ale v širokej odbornej verejnosti tieto mýty nemajú opodstatnenie. Pomaly zvyšujúcej sa spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov však čoraz menej stíha vyhovovať naša produkcia. Slovensko ročne vyprodukuje asi 911 tisíc ton kravského mlieka, čo je len jedno percento celkovej produkcie Európskej únie.
„Čoraz viac sa zvyšuje záujem konzumentov o slovenské produkty, vrátane mlieka a mliečnych výrobkov. Avšak v ostatných rokoch už nie sme sebestační v ich produkcii. K zvýšeniu sebestačnosti by mohli prispieť dva faktory. Prvým je zníženie spotreby, čo je však v mliečnom sektore neželané - práve naopak, odborníci stále hovoria o potrebe jej zvyšovania. „Jednou z možností je rast úžitkovosti, kde ešte máme rezervy, takže ju vieme zvýšiť. Druhou je samozrejme rast počtu dojníc, čo je ale zatiaľ u nás akýmsi snom - my máme skutočne veľmi málo dojníc, sme na chvoste Európskej únie v prepočte dojníc na hektár pôdy, aj v prepočte dojníc na obyvateľa. Chcelo by to zvýšiť stavy dojníc, ale o zvieratá sa musí niekto starať a bohužiaľ, dnes je obrovský problém či s krmičmi, alebo dojičmi. Takisto nárast počtu dojníc súvisí s nárastom počtu fariem, avšak my Slováci síce chceme domáce mlieko, ale nechceme mať farmu vo svojom okolí, takže vyriešiť tieto problémy bude ešte veľmi ťažkou úlohou.
Na sklonku starého režimu v roku 1989 ľudia spotrebovali 253 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. Zodpovedalo to s istými odchýlkami pri niektorých výrobkoch lekármi odporúčanej ročnej spotrebe. Dnes je to výrazne menej, len 192 kilogramov. Súčasnú úroveň spotreby považujú mliekari vzhľadom na úpadok spred vyše 20 rokov za malé víťazstvo. Lenže v západoeurópskych krajinách si doprajú mliečnych výrobkov až o vyše 100 kilogramov viac.
Slováci pijú čoraz menej mlieka. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku od roku 1990 klesla z 226 kilogramov na občana na vlaňajších 158 kilogramov. "Je to dané stálou nižšou kúpnou silou obyvateľstva. Chýba nám i osveta o zdravej výžive. Napríklad Švédom trvalo zhruba päť rokov, pokiaľ zastavili klesajúci trend v spotrebe mlieka," hovorí Blcháč. Spotreba kravského mlieka na Slovensku klesla od nežnej revolúcie na dve pätiny. Ešte rapídnejší bol úbytok chovaných dojníc, ten klesol na pätinu. Len vďaka ich vyššej produktivite sa produkcia slovenského mlieka až tak výrazne nezmenila. V súčasnosti je situácia iná, sebestační sme na 76 percent. Viac ako polovica mlieka, ktoré vyprodukujeme (vyše 454-tisíc ton) ide na vývoz. Ešte v roku 2002 tvoril len necelých 11 percent spotreby, v roku 2021 to však už bolo 64 percent. Podobný je podiel slovenského mlieka v maloobchodných reťazcoch - 65 percent. Štatistiky tiež ukazujú, že prvovýrobcovia v roku 2021 predali 858-tisíc ton mlieka na konzum aj výrobu produktov, zatiaľ, čo zo zahraničia sme priviezli necelých 723-tisíc ton. Aktuálne z Česka dovážame asi polovicu importovaného mlieka, nasleduje Maďarsko, Poľsko, Nemecko a Rakúsko.
„V závislosti od cieľovej skupiny sa snažíme vyberať vhodné formy komunikácie a aktivity na šírenie posolstva dobrých benefitov mlieka. Pre deti máme v súčasnosti napríklad projekt Adoptuj kravičku, v rámci ktorého sa im snažíme hravou formou priblížiť „cestu mlieka“, teda odkiaľ mlieko pochádza, kde a ako sa spracováva a čo je potrebné urobiť ,aby sa mlieko a mliečne výrobky dostali od kravičky až na ich stôl. Pri aktivitách zameraných na mládež a na dospelých vyberáme skôr informačné a osvetové aktivity, pri ktorých sa opierame o najnovšie výsledky výskumov a štúdií odborníkov, ktoré popierajú mnohé nepravdy a mýty, ktoré medzi nimi kolujú a akosi zľudoveli,“ vysvetľuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Môžu mliečne výrobky ovplyvniť vaše hormóny? Mliečne výrobky a hormonálna nerovnováha – Dr.Berg
Význam mliečnych výrobkov pre zdravie
Mlieko materské, ako aj mlieko domácich hospodárskych zvierat patrí medzi dôležitý zdroj zdravej výživy od nepamäti. Mliekom sa nestravujú len dojčatá, ale aj dospelí ľudia. Mlieko je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí.
K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus, a tým aj zdravie, ako napr. zažívacie problémy, problémy s tlakom, dokonca vplýva na potlačenie rakoviny a pod.
Z uvedených dôvodov vplyvu mlieka na zdravie významní lekári z celého sveta a odborníci na výživu na zdôraznenie zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov už v r. 1957 na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene vyhlásili „Svetový deň mlieka“. S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka, a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva. Význam mlieka však narastal i neskôr, keď sa neustále dokazovalo a dokazuje naďalej, že mlieko a mliečne výrobky sú skutočným nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok.
Mliečne výrobky, najmä syry, sú pre mnohých Európanov dôležitým zdrojom bielkovín a vápnika. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a vývoj, najmä kostí a zubov. Napríklad, 5 dekagramov tvrdého syra obsahuje približne pätinu množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek, a približne tretinu množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.
Najnovšia štúdia kanadských vedcov priniesla zaujímavé výsledky: počas 9 rokov skúmali 136 tisíc dospelých z 21 krajín, ktorí denne konzumovali 3 plnotučné mliečne výrobky. Zistilo sa, že ľudia, ktorí konzumujú plnotučné mlieko a výrobky z neho, sú vystavení menšiemu riziku srdcovo-cievnych ochorení a cukrovky 2. typu než tí, ktorí konzumujú nízkotučné druhy mliečnych výrobkov.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu mlieka
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane:
- Ekonomická situácia: Dostupnosť a cena mliečnych výrobkov môžu ovplyvniť ich spotrebu. V krajinách s vyššou životnou úrovňou je spotreba často vyššia.
- Stravovacie návyky: Tradičné stravovacie návyky a preferencie obyvateľstva zohrávajú významnú úlohu. Niektoré kultúry majú dlhodobú tradíciu konzumácie mliečnych výrobkov, zatiaľ čo v iných sú menej populárne.
- Zdravotné povedomie: Rastúce povedomie o zdravotných výhodách a rizikách spojených s konzumáciou mliečnych výrobkov môže ovplyvniť spotrebiteľské rozhodnutia. Napríklad, intolerancia laktózy alebo alergie na mliečne bielkoviny môžu viesť k zníženej spotrebe.
- Dostupnosť alternatív: Rastúca popularita rastlinných alternatív mlieka (napr. sójové, mandľové, ovsené mlieko) vedie k diverzifikácii trhu s mliečnymi výrobkami.
- Rastúci dopyt po organických a lokálnych produktoch: Spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú mliečne výrobky z ekologického poľnohospodárstva a od lokálnych producentov.
Moderný životný štýl a zmeny v stravovacích návykoch tiež ovplyvňujú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.
Porovnanie s inými krajinami EÚ a sveta
V Európe je priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 283 kg na osobu a rok. Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Českej republike je okolo 280 kg na osobu a rok. V západoeurópskych štátoch bola spotreba mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok až do 320 kg.
Priemerná veľkosť farmy vo Švajčiarsku predstavuje 25 kráv. Švajčiarsku populáciu tvoria ľudia milujúci mlieko a ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je tam na úrovni 380 kg a sú tak na druhom mieste v medzinárodnom porovnaní hneď za Švédmi. Za Švajčiarskom sa v rebríčku spotreby umiestnili Francúzi, Holanďania a Nemci.
Írski producenti mlieka a mliečnych výrobkov si medzi európskymi konkurentmi zabezpečili v období rokov 2014 až 2017 najlepšie čisté ziskové marže z výroby mlieka. Využitie kapacity na spracovanie mlieka v Írsku predstavuje priemerne za celý rok približne 62 %, pričom v iných krajinách EÚ je to viac ako 90 %.
Slovensko patrí medzi tie krajiny, kde výkupné ceny poľnohospodárskych produktov v priemere rástli, najmä však vďaka výkupným cenám jatočného hovädzieho, ktoré potiahlo aj významné straty v sektore mlieka a bravčového mäsa. V štvrtom štvrťroku 2025 klesli priemerné výkupné ceny (Farm to Gate) poľnohospodárskych produktov v 15 krajinách EÚ. Na Slovensku sme v poslednom štvrťroku výrazne pocítili zníženie výkupných cien mlieka i jatočných ošípaných, no na európskej úrovni najviac klesala cena obilnín: medziročne o 8,9 percenta.
Komoditou s druhým najväčším poklesom výkupných cien z fariem bolo mlieko: v EÚ v priemere o 4,1 percenta. Pokles priemerných cien, ktoré farmári získali za svoje produkty, sa preto najviac prejavil v krajinách, ktoré majú silný sektor obilia a mlieka - ako je Belgicko (o 12,9 percenta v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2024), Litva (o 8,2 percenta) a Nemecko (o 6 percent).
V priemere v EÚ najviac vzrástli ceny hnojív - o 7,9 percenta, no ceny krmív a energií sa znížili (o 2,7 a 1,7 percenta). V tabuľke Eurostatu sa Slovensko nachádza na ôsmom mieste medzi krajinami, kde výkupné ceny z fariem rástli najviac: o 1,8 percenta a náklady o 1,9 percenta. Celoročný nárast výkupných cien poľnohospodárskych produktov oproti roku 2024 predstavoval podľa Štatistického úradu SR 5,2 percenta. Najviac sa zvýšili ceny v sektore hovädzieho dobytka - o 18,9 percenta, aj ceny mlieka ešte celoročne vykazujú zvýšenie cien o 5,4 percenta, vajíčok o 4,2 percent.
Trhové ceny obilia vo svete podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) začali v prvých mesiacoch roku 2026 regionálne stúpať (od januára do februára o 1,1 percenta), ale boli stále o 3,8 percenta nižšie ako predchádzajúci rok. Pokles cien mlieka sa spomalil a očakáva sa, že sa ceny oboch týchto komodít stabilizujú.
V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %.
V roku 2017 dosiahla celosvetová produkcia mlieka 696 miliárd kg. Z geografického hľadiska bola produkcia rozdelená nasledovne: EÚ: 28 % Ostatná Európa: 8 % Ázia: 30 % Severná Amerika: 18 % Južná Amerika: 9 % Afrika: 6 % Oceánia: 5 %
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe v roku 2021 bola 283 kg na osobu, v Ázii 80,1 kg, v Severnej Amerike 264,2 kg, v Afrike 58,3 kg a v Oceánii 229,1 kg. Najvyššia spotreba mliečnych výrobkov, a to najmä syrov bola znova v Európe. Pritom v západoeurópskych štátoch bola spotreba mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok až do 320 kg, pričom u našich susedov v Českej republike bola spotreba 262 kg.
V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka.
Trendy a budúcnosť spotreby mlieka
Slovenských mliekarov čakajú od apríla krušnejšie časy. Európska únia totiž ruší kvóty na produkciu mlieka, čo môže priniesť na domáci trh prebytok mlieka zo zahraničia a tlak na pokles ceny. Slovenskí farmári sa obávajú, že príde kríza podobná tej z roku 2008 až 2009. Za posledných sedem rokov na Slovensku zaniklo 150 chovov dojných kráv.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je významným ukazovateľom v stravovacích návykoch populácie a má vplyv na poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu a zdravie ľudí. Tento článok sa zameriava na analýzu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v krajinách Európskej únie (EÚ) s dôrazom na porovnanie so Slovenskom a inými regiónmi sveta.
„Obchodné reťazce sú dlhodobo najväčším zadávateľom reklamy na Slovensku, ich podiel z celkových výdavkov na reklamu dosahuje takmer 20 percent," hovorí Zuzana Nouzovská. Dodáva, že medzi reťazcami vládne silná konkurencia a práve cenou sa usilujú prilákať zákazníkov do svojich obchodov. Darí sa im to. Mliekari si všimli, že za uprednostňovaním nákupov potravín v akciách sú nízke príjmy obyvateľstva najmä v oblastiach, kde nie je dostatok pracovných príležitostí.
Mlieko patrí medzi potraviny, ktoré za posledný rok nechýbali v nákupnom košíku takmer žiadnej domácnosti. V jeho spotrebe dominujú slovenské domácnosti nad českými, no v oboch krajinách bol zaznamenaný pozitívny rast objemu. Kupujúci sa však stále viac zaujímajú o podmienky, z ktorých mlieko pochádza. Až 55 % slovenských domácností a 49 % českých domácností priznáva, že práve nehumánne podmienky chovu zvierat vstupujú do rozhodovania o tom, či si zakúpia vybraný produkt.
Na celkové výsledky spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v roku 2018 si ešte budeme musieť počkať, dá sa však predpokladať, že za Európou budeme v spotrebe naďalej zaostávať. Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a bojujú za to, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala.
Nemali by sme však podľahnúť negatívnej propagácii mliečnych výrobkov, ako napr., že mlieko zahlieňuje, že obsahuje veľa E-čok, že to je iba pre dojčatá, atď. Tieto výčitky sú väčšinou neodôvodnené. Mlieko predsa ľudstvo konzumovalo a konzumuje od nepamäti a vždy bolo veľmi výživnou a zdravou potravinou. Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment mliečnych výrobkov priemyselne i farmársky vyrobených. Je potrebné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba náhradami mlieka. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, zvlášť dobre vykysnuté a vyzreté.
Keď to robí zahraničie, určite to potrebujeme i my. Ing. Nič tak jednoznačne a spontánne nevyjadruje identitu národa, príslušnosť k územiu, ktoré obýva, ako jedlo, potraviny, nápoje. Ukrýva sa v nich po generácie budovaný vzťah ku krajine, formovanie jej rázu prostredníctvom potravinového hospodárstva, ako aj nesmierne kultúrne dedičstvo. Vývoj za posledných tri a pol desaťročia je protirečivý. Stretávajú sa v ňom dva prúdy - globalizačný a proti nemu stojaci smer usilujúci sa o uchovanie pôvodných originálnych a nezameniteľných slovenských produktov. Všímali si aj kultúru stolovania a rolu mlieka a mliečnych výrobkov v živote spoločnosti.
Svetový deň mlieka nám dáva príležitosť na riešenie problémov zvýšenia spotreby zdravých mliečnych výrobkov. Preto bude potrebné rôznymi podpornými akciami zvyšovať najmä domácu výrobu, a to hlavne spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na odporúčanú dávku aspoň na 220 až 260 kg/osobu/rok.
