Štedrý deň je posledným dňom príprav na vianočné sviatky - oslavu narodenia Ježiša Krista u kresťanov a sviatky pokoja, mieru, štedrosti v kruhu rodiny aj u nekresťanov. Slávia ich miliardy rodín po celom svete.
Vianočné omaľovánky: Kreatívna zábava pre deti
Maľovanie a vyfarbovanie je skvelý spôsob, ako si skrátiť dlhú chvíľu, najmä pre deti, ktoré netrpezlivo očakávajú Štedrý večer. Vianočné omaľovánky sú vynikajúcou aktivitou, ktorá rozvíja kreativitu, fantáziu a jemnú motoriku detí.
Na internete je k dispozícii množstvo vianočných omaľovánok na vytlačenie zdarma. Ako ozvláštniť omaľovánky? Môžete na ne nakresliť úlohy na počítanie a rozlišovanie farieb, napríklad dokresliť päť červených ozdôb a tri modré alebo jednu žltú hviezdu na špici. Okrem klasických omaľovánok môžete deťom vytlačiť aj bludisko, vyfarbovanie podľa čísel a rôzne spojovačky, z ktorých po spojení čísel, bodiek alebo písmen abecedy vznikne vianočný obrázok.
Maľovanie a vyfarbovanie je zábavnejšie, keď sa robí vo dvojici. Nemusíte nutne maľovať tiež, stačí, keď jednoducho s dieťaťom budete. Rozprávajte sa k tomu o všetkom možnom, rozprávajte sa o Vianociach, a keď bude omaľovánka hotová, nezabudnite ju dieťaťu pochváliť. Keď sa mu obzvlášť podarí, môžete ju použiť ako vianočné prianie.
Vianočné tradície na Slovensku
Slovensko je krásna krajina a v každom jej kúte sa Vianoce slávia inak. Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami. Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza.
Štedrý deň je 24. december. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci.
Vianočné sviatky ako kresťanské sviatky na počesť narodenia Krista boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu: 25. december bol totiž oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka (začínajú sa predlžovať dni a skracovať noci, končí sa temnota, vracia hojnosť). V 4. storočí tento dátum stanovila kresťanská cirkev dňom narodenia Krista.
Celé sviatočné obdobie začína adventom - radostným očakávaním príchodu Spasiteľa, duchovnej prípravy na Vianoce, zapaľovania štyroch sviečok - v štyri nedele. Predtým to bola doba prísneho pôstu so zákazom ženiť sa, zabávať a hodovať. Sláviť začíname na Štedrý deň - vigíliu či viliju (na východnom a čiastočne strednom Slovensku, inde kračun), teda v „predvečer“ sviatku 25. decembra. Nasleduje Prvý sviatok vianočný, Slávnosť narodenia Pána a 26. december, teda Druhý sviatok vianočný, Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke (oba dni sú u nás dňami pracovného pokoja a oficiálny štátny sviatok). Vianočná doba však trvá do sviatku Zjavenia Pána 6. januára.
Štedrovečerný stôl a tradičné jedlá
Podľa tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo (inde 5). Stôl bol symbol prosperity, mal obsahovať všetko, čo hospodárstvo urodilo - zvykom bolo aj nohy stola obkrútiť reťazou a uzamknúť do 27. decembra, aby hojnosť "neutiekla". Jedlám sa prisudzoval magický význam. Na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak či cibuľa. Zvykom bola aj misa ovocia - čerstvých jabĺk a hrušiek, orechov, ale aj sušeného či kandizovaného ovocia, postupne sa pridali banány, pomaranče a citrusové plody - misa symbolizovala tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nový rok prinesie blahobyt.
Jedným z mnohých zvykov bolo pod obrus dávať šupiny z kapra, mince (ešte dávnejšie za hrsť obilia, aby ho bolo viac) - alebo pod taniere, odtiaľ putovali do peňaženky. Zabezpečiť mali dostatok peňazí po celý rok. Dodnes pretrváva vo väčšine slovenských domácností.
Večeri predchádzala spoločná modlitba, inde príhovor najstaršieho člena rodiny alebo jej hlavy a prípitok s „ostrým“. Gazdiná väčšinou namočila do medu strúčik cesnaku a urobila krížik členom rodiny. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a rozdal každému členovi rodiny, ktorý tvoril jej neoddeliteľnú súčasť.
Na stole nesmeli chýbať oblátky, med a cesnak, ktoré sa jedli pred večerou, aby sa zachovalo v rodine zdravie. A jablko sa krájalo priečne na polovicu ešte z iného dôvodu: ak jadrovník ukázal hviezdu, znamenalo to šťastie a zdravie po celý rok, ak krížik, rodinu mala podľa povery „navštíviť“ choroba alebo smrť (aj hnilý či napadnutý jadrovník alebo iné anomálie jabĺčka).
Nasledovala tradičná kapustnica - ktorá obsahovala buď huby a sušené slivky, alebo aj údené mäso a klobásu. Niekde sa miesto kapustnice podávala aj šošovicová či hrachová polievka - strukoviny symbolizovali blahobyt. Teda „toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci“.
Súčasťou tradičnej večere bývali okrem kapustnice alebo polievok aj kapor alebo iná ryba, pretože vodné živočíchy (studenokrvné) boli cirkvou považované za pôstne jedlá (už od stredoveku). Ak ľudia nepatrili medzi veriacich, alebo išlo o protestantov, jedli sa rôzne druhy mäsa - no nekonzumovali sa tie, ktoré mali krídla, aby z domu neuletelo šťastie.
Ďalej nesmeli chýbať zemiakový, po novom aj majonézový šalát, opekance (natrhané pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom), pečivo a koláče z kysnutého cesta, posúchy, chleby, záviny plnené makom či tvarohom, medovníky.
Omrvinky a zvyšky zo štedrej večere sa nesmeli vyhadzovať - boli posvätné, preto sa využívali rôznymi spôsobmi: pre hospodárske zvieratá, pre duše mŕtvych, ako liečebný prostriedok. Mnohí dodržiavajú aj tradíciu počas sviatočného obdobia nezametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie, hádzať vlašské orechy do kúta, aby sa zabezpečil blahobyt, alebo nevešať bielizeň, aby sa niekto z rodiny neobesil. Všetky tieto zvyky sú naším duchovným kultúrnym dedičstvom.
Ľudové tradície a poverčivosť
S Vianocami sa spájalo a stále spája množstvo ľudových tradícií a povier. Napríklad na prestretom stole musel byť párny počet tanierov (pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť), alebo sa pridával prázdny tanier s príborom navyše pre prípadného hosťa alebo zosnulého člena rodiny, priateľa či známeho. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere vstávať, inak by dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa prestieralo tak, aby mal každý, minimálne gazdiná, prístup ku všetkému bez vstávania. Naopak, sadať si za stôl nesmeli členovia rodiny pohnevaní - museli sa pomeriť, odpustiť si.
V období Vianoc slobodné, vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička obrátila smerom ku dverám, išlo o znamenie: dievča sa do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niektoré dievčatá si vydaj „zabezpečovali“ zvykmi na Luciu - pripravili si 13 papierikov s 12 menami a jedným papierikom prázdnym a postupne ich spaľovali deň za dňom, aby na Štedrý deň večer otvorili posledný papierik a našli si tam meno ženícha.
Tradícia Štedrého dňa hovorí, že sa počas dňa pokračuje v pôste, je sa málo a výlučne bezmäsité pokrmy. Pôst trval buď do vykuknutia prvej hviezdy na oblohe, čo bol signál, že rodina môže zasadnúť k štedrovečernej hostine, v iných rodinách či kultúrach sa najskôr navštívila polnočná omša, ktorou končil pôst.
Vianočné zvyky a zaujímavosti vo svete
Vianočné dekorácie, divadelné predstavenia a hry s tematikou narodenia Krista, či stavanie Betlehema boli spopularizované Františkom z Assissi od roku 1223. O ďalšie spopularizovanie Vianoc ako rodinnú záležitosť plnú štedrosti, dobročinnosti, veľkorysosti ducha, priateľstva, lásky sa postarali mnohí autori, napríklad Charles Dickens s novelou Vianočná koleda. Hoci obdarovávanie bolo spopularizované až neskôr, prvé zmienky o darčekoch pochádzajú už zo starovekého Ríma - trvalou súčasťou Vianoc sa stali až v 19. storočí.
Populárne na Vianoce je posielanie vianočných pozdravov - voľakedy sme posielali pohľadnice. Prvá komercializovaná vianočná „karta“ bola vyprodukovaná v roku 1843 Sirom Henrym Cole-om.
Tradičnými farbami Vianoc sú zelená, ktorá symbolizuje večný život, červená ako krv Krista a zlatá ako farba jedného z darov troch mudrcov, čo okrem zlata boli aj myrha a kadidlo. Symbolizovala vznešenosť.
Dánsko: Ako dezert podávajú Dáni ryžový puding risamalamande s čerešňovou omáčkou a schovanou mandľou: kto ju nájde, dostane niečo extra, napríklad darček.
Francúzsko: Francúzom štedrá večera môže trvať aj 6 hodín - tradične sa počas nej veľa rozprávajú. Pre mnohých začína až po polnočnej omši Le Réveillon. V niektorých častiach Francúzska majú až 13 dezertov! Reprezentovať majú Ježiša a 12 apoštolov.
Španielsko: Darčeky však hlavne nosia „traja múdri muži“ 6. januára Melchior, Gaspar a Baltazar. Na oslavu ich príchodu sa jedáva vianočný koláč roscón de reyes - plnený šľahaným krémom a zdobený kandizovaným ovocím a drvenými orieškami. Vnútri bývajú schované malá figurína a bôb - kto nájde figurínu, čaká ho celý rok šťastie, kto bôb, platíte za koláč na ďalšie Vianoce.
Nemecko: Jednou z najtradičnejších vianočných jedál pochádzajúcich z Nemecka je štóla - sladký chlieb plnený kandizovaným ovocím a orieškami, koreninami a posypaný práškovým cukrom. Odtiaľto sa rozšíril do celého sveta. Hovorí sa jej Weihnachtstollen alebo Christstollen. Obľúbené pitie je Feuerzangenbowle - nápoj z vína, rumu a ovocnej šťavy. Populárne sú perníčky Lebkuchen alebo Pfefferkuchen a marcipán.
Grécko: V Grécku je zase obľúbený okrúhly sladký chlieb Christopsomo so škoricou, pomarančom a klinčekmi, ktorý nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Peniaz schovávajú aj do koláča vasilopita na 1. januára - kto ho nájde, bude mať po celý rok šťastie. V Grécku sa zachovala aj tradícia udržiavania ohňa v krbe počas 12 vianočných dní (od Vianoc do 6. januára), aby sa do domu nedostali komínom zlí škriatkovia, ktorí radi obťažujú, robia zle a jedia všetko jedlo. Darčeky nosí deťom 1. januára St. Vassillis.
Austrália: A miesto štedrej večere si mnohí robia barbecue na plážach.
Japonsko: Darčeky nosí na šťastné Vianoce, teda Meri Kurisumasu santa-san, alebo aj Hoteiosho, čo je japonský boh dobrého šťastia.
India: V Indii napríklad dekorujú akýkoľvek strom na Vianoce, aký majú k dispozícii - často sa vianočným stromčekom stane banánový či mangový strom. Mangové listy sú často obľúbenou dekoráciou domovov.
Vianočné tradície po celom svete | Vianočné zvyky po celom svete
Darujte radosť namiesto materiálych vecí
Namiesto toho, aby sme žiadali nové ponožky alebo parfumy, môžeme poprosiť svojich blízkych, aby darovali pomoc pre tých, ktorí to potrebujú. V našej spoločnosti je mnoho ľudí v núdzi, bez domova, alebo pochádzajú z prostredia, kde nemajú prostriedky na vzdelanie. Mnohí trávia Vianoce na ulici, osamotení, bez možnosti zaobstarať si základné veci a zažiť Štedrú večeru.
Vianoce by mali byť o niečom inom ako o komercii, hojnosti a výzdobe. Preto vznikajú rôzne iniciatívy a projekty, ktoré umožňujú darovať darček, ktorý pomôže niekomu v núdzi a urobí mu radosť.
Projekty a iniciatívy, ktoré pomáhajú:
- Pomôžme si online o.z.: Organizácia pripravuje tradičné štedrovečerné jedlo pre ľudí bez domova.
- Skutočné darčeky od Človeka v ohrození: Tieto darčeky pomáhajú rodinám z vylúčených komunít na Slovensku a chudobným rodinám v Ugande a Keni s deťmi so zdravotným znevýhodnením.
- Vianočný zázrak: Projekt sa zameriava na seniorov v domovoch dôchodcov a spája vianočné priania týchto ľudí s tými, ktorí im ich chcú splniť.
- Krabičky plné lásky: Iniciatíva vyzýva ľudí, aby naplnili krabicu od topánok maličkosťami, ktoré potešia seniora v domove dôchodcov.
- OZ Vagus: Organizácia má aktívne programy na pomoc ľuďom bez domova.
- Zbierky hračiek: Deti majú najväčšiu radosť z hračiek. Môžete priniesť zabalené darčeky na zberné miesta po celom Slovensku alebo ich zdarma poslať.
- OZ Zdieľaj: Organizácia zbiera v Bratislave trvanlivé potraviny, sladkosti, drogériu, kozmetiku, hračky, knihy pre deti, doplnky do domácnosti a veci pre bábätká pre rodiny a mamy samoživiteľky.
- Združenie exallievov a priateľov don Bosca na Slovensku: Ponúka možnosť zapojiť sa do sociálneho projektu Darujme úsmev, ktorý pomáha núdznym skutkom lásky, štedrosťou a dobročinnosťou.
tags: #stedra #vecera #omalovanky