Ľudové zvyky v Zuberci úzko súviseli s prácou pastierov a roľníkov v priebehu roka. Mnohé z týchto zvykov sa zachovali dodnes, prenášané z generácie na generáciu. Neoddeliteľnou súčasťou zvykov a obyčajov boli ľudové piesne.
Zvyky počas roka
Jar
Na jar sa vyháňal dobytok a ovce na pašu. Bol to obrad spojený s kropením svätenou vodou a často aj čarovaním.
Obrad vynášania Moreny zanikol ešte pred prvou svetovou vojnou. V Zuberci bol veľmi živý a plnil funkciu lámania moci zimy a vítania jari. Morenu niesla chasa mladých ľudí cez celú dedinu. Ak spadol z nej nejaký zdrap pred niektorým domom, bola to predzvesť nešťastia, alebo živelnej pohromy.
Bohatým obdobím ľudových zvykov bola Veľká noc. Na Veľkonočný pondelok chodili mládenci po oblievaní. Oblievalo sa vedrami, hrncami i drevenými putňami. Poobede chodili mládenci s muzikou do domov, kde mali dievky, aby ich povykrúcali. Za odmenu dostali slaninu, ktorú obyčajne vymenili za pálenku.
Leto
Charakter ľudových zvykov cez leto určovali poľnohospodárske práce. Najspoločenskejšou robotou bolo kosenie a sušenie sena. Pri práci sa spievali piesne o horách a o sene.
Jedným z najkrajších letných zvykov je pálenie Jánskych ohňov. Táto obyčaj pretrváva doteraz. V predvečer svätého Jána sa dievky mali vybrať na Bielu skalu po zázračnú bylinku ľubovník. Mládenci na svätého Jána pripravili na okolitých vŕškoch obrovské vatry z raždia a haluziny. Pri ohni žartovali, spievali a preskakovali vatru.
Jeseň
V jeseni, po skončení poľných prác mnohí ľudia odchádzali za obživou do šíreho sveta. Ich smutný odchod bol doprevádzaný piesňami.
Zima
V zime mali ľudia najviac času pestovať zvyky a oživovať tradície. Dievky i vydaté ženy sa schádzali na priadky, páračky a tkanie kobercov. Pri práci sa družne zhovárali, často i ohovárali neprítomné, rozprávali o strašidlách a spievali. Za dievkami obyčajne prišli aj mládenci s harmonikou a po práci sa rozprúdila izbová zábava.
Na Ondreja chodili dievčatá z priadok kradnúť triesky do dvorov na ženbu súcich mládencov. Ukradli vždy nepárny počet triesok a varili pri nich halušky. V každej haluške bol papierik s napísaným menom jedného mládenca. Keď halušky vyšli na povrch, dievčatá ich vylovili, rozbalili a prečítali meno svojho mládenca. On im bol prisúdený za muža.
Od Lucie do Vilie (Vigília - Štedrý deň) si starí ľudia odkladali každý deň po jednom kúsku dreva. Na Viliu, tesne pred polnocou, vložili všetky triesky do pece a v ich plameni sa snažili vidieť všetky bosorky, ktoré odoberajú kravám mlieko a robia rôzne iné porobeniny.
V čase od Lucie do Vilie si zasa niektorí ľudia robili stolček. Každý deň prikladali po jednom kúsku, aby bol do Vianoc hotový. Zo stolčeka vraj možno zazrieť na polnočnej omši bosorky a bosorákov.
Štedrý večer sa začínal obchôdzkou pastierov kráv a husí, zvonára a nočného vartáša. Pastieri roznášali po domoch polazníky. Boli to prúty, do ktorých bol vpletený kúsok jedliny a zbožia. Najprv vyšibali nimi všetkých domácich, aby boli čerství a zdraví. Potom zavinšovali šťastlivé sviatky a bohatú úrodu v budúcom roku.
Na Štedrý deň sa všetci členovia rodiny dôkladne poumývali, obliekli si čistú bielizeň a šaty a sadli si k štedrovečernému stolu. Pod stolom bolo položené rôzne poľnohospodárske náradie. Od štedrej večere nesmel nikto odísť, lebo by bol do roka umrel. Pri večeri sa z každého jedla po kúsku zobralo a zanieslo do maštale dobytku.
Na Nový rok deti chodievali „po ľadkoch“. Ľadky boli sviatočné jačmenné kabáčiky. Za odmenu dostali drobné peniaze, alebo ľadky.
Fašiangy
Fašiangy boli obdobím svadieb a zábav. Ľudia v Zuberci sa veľmi radi zabávali a tancovali. Tancovalo sa v krčme. Svadby slávili veselo a s muzikou.
V minulosti sa často stávalo, že mladí ľudia sa brali na prianie rodičov kvôli majetku, alebo susedským vzťahom. Úvodným ceremoniálom svadby boli vohľady, ktorých sa zúčastnili okrem budúcich manželov aj rodičia z obidvoch strán.
Samotná svadba sa začala vyvádzaním nevesty z domu a obradom odprosovania rodičov. Po prekáračkách súvisiacich s vyvádzaním nevesty, svadobný sprievod sa odobral do kostola. Po cirkevných obradoch v kostole svadobníci išli na svadobnú hostinu.
Svadobná hostina bola veľmi dlhá a v celom jej priebehu bola zábava spojená s tancom. Po polnoci sa mladucha čepčila. Svadobníci ju posadili na stoličku v strede miestnosti a vytvorili okolo nej kruh. Potom vošiel do kruhu aj prvý družba s miskou so šabľou a vyriekol osudné slová: „Alebo vienok sňať, alebo hlavu sťať“. Povedal to tri razy. Po uzhodnutí, že vienok sňať, odišla mladucha do vedľajšej miestnosti na začepčenie.
Na druhý deň ráno išli svadobníci do ženíchovho domu. Priviezli neveste periny a ostatnú výbavu.
Tance v Zuberci
V Zuberci sa tancovali tieto tance:
- Polka: hojdavý párový tanec.
- Prostá: sedliacky párový tanec na spôsob čardáša.
- Hajduky: mužský tanec, podobný odzemku, s rôznymi obmenami.
- Zajačí: tanec s dupkaním.
- Žabäcí alebo medvedí: mužský tanec.
- Koleso: dievčenský tanec bez sprievodu muziky.
Lúčnica - KARIČKA
Výrobky z Zuberca
Zuberec je známy aj svojimi tradičnými pokrmami, ktoré odrážajú bohatstvo lokálnych surovín a kulinárskych tradícií.
Vanilkovo-piškótové cesto s čokoládovými kúskami, miešané s kakaovým cestom je jedným z obľúbených základov pre sladké pochúťky. Používa sa prémiové kakao vysokej kvality, čo dodáva výrobkom charakteristickú vôňu.
Jemné, vláčne zemiakové cesto, často pripravené z čerstvých varených zemiakov, tvorí základ pre mnohé slané aj sladké jedlá. V kombinácii s bryndzou z agrofarmy vzniká lahodná chuťová symfónia.
Medzi ďalšie charakteristické produkty patria:
- Autentická chuť jabĺk a ostatných surovín.
- Sladšia a jemná chuť s vôňou vanilky.
- Stredne jemná tvarohová plnka.
- Autentická chuť prírodných surovín.
Suroviny použité pri výrobe sú prevažne slovenského pôvodu, čo zaručuje ich čerstvosť a kvalitu.
