Milujete zemiakovú polievku, zemiakovú kašu alebo zemiakové placky? A už ste niekedy ochutnali surové zemiaky? Niekto ich miluje od malička, inému vôbec nechutia. Surové zemiaky sú však zdravšie ako varené, obsahujú totiž oveľa viac cenných látok.
V Európe sa zemiaky objavili až v 18. storočí, rýchlo si, ale získali obľubu a do dnes sú súčasťou väčšiny európskych kuchýň. Nie sú totiž náročné na pestovanie, ale majú vysokú výživovú hodnotu. Zo zdravotného hľadiska sú hodnotné, pretože obsahujú draslík, horčík, vápnik, zinok, fosfor, železo a ďalšie. Minerály a vitamíny sú dôležité pre fungovanie celého nášho tela.
Proces varenia však veľkú časť dôležitých látok ničí, z vitamínu C napríklad v uvarených zemiakoch nezostane nič. To ale neznamená, že by ste na varené zemiaky mali zabudnúť, stále obsahujú veľa zdravých sacharidov.
Nutričné zloženie a zdravotné benefity
Zemiaky v sebe majú skoro 80% vody. Okrem toho sú bohaté na výživné škroby. Obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a až 66% ODD vitamínu K. Sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú kremík, železo, mangán, draslík, meď, horčík, jód, zinok a ďalšie.
Zemiaky majú celý rad zdravotných výhod, medzi ktoré patrí ich schopnosť zlepšiť trávenie, znížiť hladinu cholesterolu, posilniť zdravie srdca, chrániť pred polypmi a zvládnuť cukrovku. Vzhľadom k tomu, že zemiaky obsahujú prevažne uhľohydráty, sú ľahko stráviteľné a tiež uľahčujú trávenie. Táto vlastnosť z nich robí dobrú stravu pre deti alebo pre tých, ktorí nedokážu stráviť ťažké jedlo.
Zemiaky sú veľmi účinné pri znižovaní zápalu, vnútorného aj vonkajšieho. Keďže sú mäkké, ľahko stráviteľné a majú veľa vitamínu C (veľmi dobrý antioxidant, ktorý opravuje opotrebovanie tkaniva), draslík a vitamín B6, môžu zmierniť akýkoľvek zápal v črevách a tráviacom systéme. Sú veľmi dobrým diétnym prvkom pre tých, ktorí majú aj vredy v ústach.
Zemiaky obsahujú celý komplex kvalitných sacharidov, ktoré prechádzajú v črevách dlhým procesom štiepenia a odtiaľ sa dostávajú do krvi. Vláknina, ktorá sa v zemiakoch nachádza, je užitočná pri znižovaní hladiny cholesterolu a zlepšovaní funkcie inzulínu v tele, čo pomáha pri znižovaní krvného tlaku. Je to preto, že existuje priamy vzťah medzi krvným tlakom a hladinou glukózy v krvi; inzulín pomáha regulovať hladinu glukózy.
Okrem vitamínov, minerálov a iných zložiek obsahujú zemiaky určité látky nazývané karotenoidy (luteín a zeaxantín). Karotenoidy sú prospešné pre zdravie srdca a funkciu iných vnútorných orgánov. Draslík má odvodňujúce účinky, vyplavuje z organizmu škodliviny a zabezpečuje výživu buniek inými živinami.
Vitamín C a B-komplex, rovnako ako minerály ako draslík, horčík, fosfor a zinok, sú dobré pre pokožku. Okrem toho, buničina získaná z rozdrvených surových zemiakov, zmiešaná s medom, môže dobre fungovať na koži a tvári. To dokonca pomáha vyliečiť pupienky a škvrny na koži. Opäť táto buničina, ak sa aplikuje zvonka na popáleniny, poskytuje rýchlu úľavu a rýchlejšie hojenie.
Niektoré druhy zemiakov, najmä červené a červenohnedé, obsahujú vysokú úroveň flavonoidných antioxidantov a vitamínu A, ako je zeaxantín a karotény, a môžu vás ochrániť pred mnohými typmi rakoviny. Štúdia na poľnohospodárskom výskume tiež ukázala, že zemiaky obsahujú zlúčeninu nazývanú kvercetín, o ktorej sa preukázalo, že má protirakovinové a protinádorové vlastnosti.
Tryptofán, ktorý sa prirodzene nachádza v zemiakoch, je prírodné sedatívum, ktoré zaisťuje dobrý spánok.
Surové potraviny sú väčšinou bohatšie na niektoré živiny, než ich varené, pečené či grilované náprotivky. Okrem vitamínu C sú na tepelnú úpravu citlivé aj vitamíny radu B. Varom sa zničí až polovica všetkého „céčka“ a „béčka“ prítomného v zelenine. O niečo menej sa ničí vitamín A, ďalšie v tuku rozpustné vitamíny (D, E, K) s teplom nemajú žiaden problém. Tvrdí sa, že varenie vo vode spôsobuje najväčšiu stratu živín potraviny.
Varením zemiakov sa z nich stráca hodnotný vitamín C, ktorého majú dvakrát viac ako tie pečené. Vitamín C tiež známy ako kyselina askorbová je vo vode rozpustný vitamín, ktorý patrí medzi silné antioxidanty a je dôležitý pre udržanie správneho imunitného systému a podporu tvorby kolagénu dôležitého pre správne fungovanie šliach, svalov a kĺbov.
Surové zemiaky môžu byť prospešné pre rozvoj črevnej mikroflóry. Vedecké výskumy tiež poukazujú na fakt, že táto tepelne neupravovaná potravina dokáže znížiť hladinu cukru v krvi, zlepšuje citlivosť na inzulín a udržiava dlhší pocit zasýtenia. Škrob obsiahnutý v surových zemiakoch sa v tele mení na látku zvanú butyrát, teda mastnú kyselinu, ktorá pomáha zlepšiť trávenie. Štúdie tiež poukazujú na účinnosť tejto látky na potláčanie zápalu v hrubom čreve a blokovaní rastu buniek rakoviny hrubého čreva.
Vďaka svojim účinkom napomáhajú zemiaky najmä pri zvýšenej kyslosti žalúdka, gastritíde, žalúdočných vredoch, žalúdočnej ptóze („spadnutom žalúdku“), žalúdočnej neuróze (podráždení žalúdka) a pri všetkých tráviacich problémoch alebo žalúdočných ťažkostiach všeobecne. Mnohí lekári odporúčajú ako liek surovú zemiakovú šťavu. Je totiž bohatá na zásadité látky a ako taká neutralizuje žalúdočnú kyselinu. Na pomoc prekyslenému žalúdku stačí niekoľko polievkových lyžíc pred jedlom.
Zemiaky obsahujú malé množstvo rôznych benzodiazepínov, sedatívnych zložiek, ktoré sa bežne pridávajú do liekov. Jednou z látok, ktoré sa v zemiakoch nachádzajú, je diazepam, účinná látka aj v dobre známom preparáte Valium. Tieto prírodné sedatíva pôsobia aj v žalúdku, ktorý dokážu upokojiť.
Zemiaky sú kompletnou potravinou, ktorá poskytuje kvalitné uhľohydráty a bielkoviny. Škrob zo zemiakov je ľahko stráviteľný a nespôsobuje plynatosť. Zemiaky sú dobrým zdrojom vitamínu C.
Zemiaky v minulosti ľudia využívali aj ako liek. Proti horúčke sa nastrúhali a priložili na chodidlá, kde sa zmes zabalila. Zo surových zemiakov si môžeme pripraviť aj vitamínovú bombu pre ženskú pleť. Zemiak dokáže stiahnuť rôzne zápaly a je vhodný najmä pre problematickú pleť.
Niekedy stačí na boľavé miesto iba priložiť plátok zemiaku. Pomocou plátkov zemiaku dokážeme odohnať aj čierne kruhy pod očami a uvarené zemiaky pomáhajú pri bolestiach hrdla.
Riziká a varovania
Pozor na zelené zemiaky! Nikdy nejedzte zemiaky, ktoré sú hoci z malej časti zelené. Stačí jeden zemiak týždenne!
Zemiaky by mali byť pevné, nepoškodené, bez modrín a odrenín. Pozor si treba dávať na nezrelé zemiaky, respektíve zelené časti zemiakov, pretože obsahujú rastlinný jed solanín, ktorý vyvoláva bolesti hlavy, hrdla, brucha, hnačky, ba aj vážne ochorenia. Vždy jeme iba zrelé hľuzy alebo zelené miesta s dostatočnou rezervou vykrojíme.
Najväčšia koncentrácia solanínu je pod šupkou, a zvyšuje sa po vystavení svetlu. Najviac solanínu je v okolí púčikov (očiek) - tie treba určite vyrezať do väčšej hĺbky, a tiež v okolí poranení samotnej hľuzy. Na druhej strane, koncentráciu solanínu vieme znížiť pri teplotách od 170 °C a tiež použitím vhodných korenín pri vare, ako je napríklad kmín.
Naklíčene zemiaky sa vraj konzumovať nemajú. Zo štúdií vyplýva, že množstvá glykoalkaloidov v zemiakoch určených na konzumáciu sú vo všeobecnosti nízke a odstránenie spomínaných častí pred varením je postačujúce z hľadiska bezpečnosti. Obsah alkaloidov sa sleduje počas šľachtenia odrôd. Šľachtitelia nesmú prekročiť dávku 0,2 mg/g zemiakov. Po osvetlení uskladnených zemiakov táto hodnota môže narásť na 1 mg solanínu na gram. Nebezpečná dávka je 200 mg, čo znamená, že dospelý človek by musel zjesť 1 väčší zelený zemiak (surový).
Surové zemiaky obsahujú množstvo surového škrobu, ktoré naše žalúdky zle trávia. Surové zemiaky prechádzajú žalúdkom a vrchnými črevami väčšinou neporušené, do tela teda nedostávate žiadnu výživu. Keď surové zemiaky dosiahnu nižšiu úroveň čreva, tráviace baktérie spôsobujú ich kvasenie. Takéto kvasenie môže spôsobiť plynatosť, nadúvanie a nepríjemné zažívacie ťažkosti. Tieto príznaky nie sú nebezpečné, ale nie sú ideálne bezprostredne po tréningu. Okrem toho, nedostatok živín získaných zo surového zemiaku vaše svaly nezotaví.
Surové zemiaky môžu vyvolať kožné vyrážky kvôli obsiahnutým baktériám, ktoré sa varením zabíjajú.
Hoci lekári odporúčajú konzumáciu hlavne surovej zeleniny než tepelne upravenej, v niektorých prípadoch by mohol ísť o krok vedľa. Ani nie tak pre jej chuť, ale preto, že môže byť v surovom stave pre nás nebezpečná!
Konzumácia surových zemiakov môže spôsobiť nadúvanie a nežiaduce gastrointestinálne problémy, pretože zemiaky obsahujú škroby, ktoré sú odolné voči tráveniu. Zemiaky predstavujú nebezpečenstvo aj vtedy, ak strávia dlhú dobu na teplom alebo vlhkom mieste. Môže za to látka solanín, čo je toxický glykoalkaloid.
Väčšie množstvo obsahujú zelené a nazelenalé zemiaky a tiež tie, ktoré už naklíčili. Zemiakom, na ktorom sa objavia zelené škvrny, by ste sa mali vyhnúť.
Varovanie: Nikdy nejedzte surovú zeleninu alebo ovocie bez toho, aby ste ho dôkladne umyli. Zelené a klíčiace zemiaky obsahujú toxické zlúčeniny. Varenie ich nedokáže neutralizovať, vyhnite sa im teda úplne.
Zemiaky môžu byť rizikové aj z hľadiska ich konzumácie v kombinácii s liekmi na zrážanlivosť krvi. Pre vyšší obsah škrobu a vyšší glykemický index pri istých úpravách (zemiaková kaša) môžu byť nevhodné aj u ľudí s nadváhou a obezitou.
Čo by sa ešte nemalo jesť surové?
- Maniok: Listy a korene surovej yukky obsahujú cyanogénne glykozidy - chemikálie, ktoré pri jedení uvoľňujú kyanid.
- Červená fazuľa: Nevarené fazule obsahujú toxín phytohemaglutinín, ktorý môže spôsobiť nepríjemné gastrointestinálne ťažkosti a symptómy podobné otravám potravou.
- Párky: Aj keď sú predvarené, nemali by sa konzumovať priamo z balíčka bez ďalšej úpravy.
- Surové mlieko: Môže obsahovať baktérie ako E. coli a salmonelu.
- Klíčky alfalfy a reďkovky: Môžu obsahovať škodlivé baktérie ako E. coli, salmonelu a listériu.
- Horké mandle: Obsahujú kyselinu kyanovodíkovú.
- Surové vajcia a cesto: Surová múka môže byť potenciálnym nebezpečenstvom pre zdravie kvôli možnej kontaminácii patogénmi.
- Baklažán: Surový baklažán obsahuje solanín, ktorý môže spôsobiť nepríjemné gastrointestinálne účinky.
Surové zemiaky po cvičení
Pár kúskov chutného a zdravého jedla po náročnom tréningu je bežná metóda, ako zásobiť vaše telo živinami a energiou. Zemiaky sú škrobová zelenina, ktorá poskytuje dostatok sacharidov pre vaše svaly ako palivo. Avšak, ak vás baví jesť surové zemiaky po cvičení, nemusí to byť pre telo užitočné.
Surové zemiaky obsahujú množstvo surového škrobu, ktoré naše žalúdky zle trávia. Surové zemiaky prechádzajú žalúdkom a vrchnými črevami väčšinou neporušené, do tela teda nedostávate žiadnu výživu. Keď surové zemiaky dosiahnu nižšiu úroveň čreva, tráviace baktérie spôsobujú ich kvasenie. Takéto kvasenie môže spôsobiť plynatosť, nadúvanie a nepríjemné zažívacie ťažkosti.
Varenie zemiakov štiepi škrob, takže telo ich môže stráviť a celkovo využiť.
Ihneď po tréningu, vaše svaly túžia po dvoch veciach: bielkovinách a sacharidoch. Cvičenie vytvára malé trhliny vo svalových vláknach, ktoré pomáha proteín liečiť tým, že im poskytuje potrebné aminokyseliny. Sacharidy pomáhajú zvýšiť telu glykogén, svalom dodávajú energiu a udržia ich aj naďalej v pohybe. Varené zemiaky sú vynikajúcim zdrojom sacharidov, ale najlepšie aj tak telo hneď po tréningu využije bielkoviny, ktoré by ste mu mali dodať do 30 minút po športovom výkone.
Ak by ste chceli jesť zemiaky po tréningu, dajte si ich skôr pečené alebo zemiakovú kašu. Aj čerstvé ovocie ako sú marhule, banány, hrozno, jablká a hrozienka sú chutným zdrojom sacharidov, ktoré nevyžadujú varenie. Ostatná zelenina, ktorá obsahuje vhodné sacharidy je mrkva a reďkovky. Dostatok bielkovín dodajú orechy, vajcia, chudé mäso, ryby, strukoviny, mliečne a sójové výrobky. Skúste skombinovať bielkoviny a sacharidy a rovnako potréningové jedlo ako proteínový prášok.
Chrumkavé pečené zemiaky 🥔 | Beautifood | Kuchyňa Lidla
Skladovanie a príprava
Skladovaním zemiakov strácajú na hmotnosti (voda sa vyparuje a zemiaky dýchajú). Tiež sa znižuje ich kvalita, menia farbu, klíčia, znižuje sa hmotnosť, úbytok vitamínu C, vráskavejú. Pred skladovaním musia byť suché. Skladujú sa v pivniciach a hrobliach, sú to tmavé vzdušné priestory dobre vetrateľné, vzduch ma byť vlhký a chladný. Teplota + 4 a +8 °C.
Pre deti je vhodné zemiaky ošúpať a povariť alebo dusiť nad parou, aby sa nestratil väčší obsah živín. Dôležité však je, aby sme zemiaky pre deti pripravovali čerstvé a aby ich jedli ešte teplé. Škrob z čerstvo uvarených zemiakov je dobre stráviteľný. Po ochladení sa však menia fyzikálne vlastnosti škrobu. Pri ochladzovaní a opakovanom ohreve narastie množstvo nestráviteľného (rezistentného RS3 škrobu) až na 12%. Bez ohľadu na odrodu, varené zemiaky majú menej rezistentného škrobu v porovnaní so zemiakmi pečenými, najviac je však práve v ohrievaných zemiakoch. Pre deti je vhodné aj zmiešať zemiakové pyré s iným druhom koreňovej zeleniny.
Čisté šupky zo zemiakov získané napríklad odlúpnutím po ich naparení majú výbornú nutričnú hodnotu. Sú zdrojom dobre stráviteľného škrobu, bielkovín (aj aminokyselín lyzínu či metionínu), vlákniny a množstva minerálov. Nepoznám veľa možností na gastronomickú úpravu, ale dajú sa napríklad upiecť v rúre spolu napríklad s lístkami kučeravého kelu, na chutné večerné čipsy :-).
Slovenské domácnosti najmä cez sviatočné dni zvyknú pripravovať zemiakový šalát. Ak by si chcel niekto pripraviť zdravšiu verziu po prečítaní tohoto článku, čo by si mu odporučila? Máš obľúbenú náhradu za zemiaky v slávnostnom šaláte k šunke a rezňu? :-) V tomto prípade zemiaky nie sú v šaláte tou najhoršou zložkou - ide skôr o prítomnosť sladkej smotany či majonézy a podobných dochucovadiel. Keďže ja osobne takýto šalát nejem, pochutnám si napríklad na náhrade zemiakov zelerom, batátom, či tekvicou.
Zemiaky ako liek
Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu.
Domovinou zemiakov sú náhorné plošiny Ánd v Južnej Amerike, kde starým Inkom slúžili ako základná zložka stravy. Naši predkovia ešte 100 rokov po objavení Ameriky o existencii zemiakov ani netušili. Zemiaky sa najskôr doviezli do Španielska, oveľa neskôr sa rozšírili aj do ostatných častí Európy, sprvu sa však objavovali ako veľká vzácnosť iba na kráľovských a šľachtických hostinách.
V Európe sú najväčšími pestovateľmi Rusko, Poľsko a Nemecko.
Obecne v súčasnosti ich spotreba skôr klesá - z historického hľadiska začali byť preferované skôr v súvislosti s väčším výpadkom obilovín.
Zemiaky môžu ovplyvniť hladiny cukru v krvi, preto pri cukrovke je vhodné množstvo prijatých zemiakov sledovať.
Striedma konzumácia zemiakov je súčasťou zdravej výživy, avšak ich hodnotu netreba preceňovať. Zemiaky sú určite zdrojom hodnotných živín, avšak do veľkej miery to závisí aj od spôsobu ich kuchynskej prípravy či vhodnej kombinácie s inými potravinami. Napríklad, samotné zemiaky môžu pôsobiť benefične pri hypertenzii (vysokom krvnom tlaku), ak ich však hojne posolíme, výhoda vyššieho obsahu draslíka v zemiakoch sa vynuluje.
Zemiaky by nemali tvoriť hlavnú časť ich stravy.
Surové zemiaky nie je potrebné konzumovať príliš často. Ak už predsa, tak len vo forme šťavy, ktorá sa môže kombinovať s mrkvovou alebo jablkovou šťavou. Zemiaková šťava pomáha znižovať krvný tlak, potláča nechutenstvo a odbúrava únavu.
Zemiaková šťava je výborným prípravkom na zníženie krvného tlaku, je to hlavne vďaka obsahu draslíka.
Čerstvá zemiaková šťava je vhodným prírodným prostriedkom pri zápale žalúdka a peptickom vrede.
Zemiaky sa najskôr doviezli do Španielska, oveľa neskôr sa rozšírili aj do ostatných častí Európy, sprvu sa však objavovali ako veľká vzácnosť iba na kráľovských a šľachtických hostinách.
Na Slovensko sa zemiaky pravdepodobne dostali až okolo roku 1654 (takže je celkom možné, že ich ochutnal aj Juraj Jánošík). Prvýkrát o nich písal mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši (1768). Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na sever Slovenska priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby (jeden z týchto študentov/ od neho pochádza aj názov „švábka“) nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. V polovici 18. stor. sa “švábka” začala pokusne pestovať na Liptove.
Zemiaky sú na Slovensku obľúbenou potravinou a vieme ich pripraviť na stovky spôsobov. Počas sviatkov sa zvyčajne spotreba zemiakov zvýši. No v častej konzumácii a hlavne v príprave zemiakov môže na nás číhať nebezpečenstvo.
Čo by sa ešte nemalo jesť surové?
Maniok: Listy a korene surovej yukky obsahujú cyanogénne glykozidy - chemikálie, ktoré pri jedení uvoľňujú kyanid.
Červená fazuľa: Nevarené fazule obsahujú toxín phytohemaglutinín, ktorý môže spôsobiť nepríjemné gastrointestinálne ťažkosti a symptómy podobné otravám potravou.
Párky: Aj keď sú predvarené, nemali by sa konzumovať priamo z balíčka bez ďalšej úpravy.
Surové mlieko: Môže obsahovať baktérie ako E. coli a salmonelu.
Klíčky alfalfy a reďkovky: Môžu obsahovať škodlivé baktérie ako E. coli, salmonelu a listériu.
Horké mandle: Obsahujú kyselinu kyanovodíkovú.
Surové vajcia a cesto: Surová múka môže byť potenciálnym nebezpečenstvom pre zdravie kvôli možnej kontaminácii patogénmi.
Baklažán: Surový baklažán obsahuje solanín, ktorý môže spôsobiť nepríjemné gastrointestinálne účinky.
Kedy môžu byť zemiaky pre sliepky bezpečné? Zemiaky môžu byť pre sliepky bezpečné, ak sú správne pripravené a podané. Aby ste predišli otrave solanínom, ktorý je pre sliepky toxický, dodržujte tieto zásady: Odstráňte zelené časti: zelené časti zemiakov, klíčky a poškodené miesta obsahujú najväčšie množstvo solanínu. Pred podávaním ich dôkladne odstráňte. Varite zemiaky: varením sa väčšina solanínu zneškodní. Surové zemiaky by sa sliepkam nikdy nemalo podávať. Obmedzené množstvo: aj varené zemiaky by mali byť podávané len ako súčasť vyváženej stravy a v obmedzenom množstve.
Kŕmenie sliepok surovými zemiakmi môže byť lákavé ako jednoduchá alternatíva, avšak pre ich zdravie môže byť potenciálne nebezpečné. Zemiaky obsahujú solanín, toxickú látku, ktorá sa pri tepelnom spracovaní neutralizuje, ale v surovom stave môže spôsobiť zdravotné problémy.
Sliepky by nemali jesť surové zemiaky ani ich klíčky a zelené časti. Zemiaky patria do rodiny rastlín Solanaceae, ktoré obsahujú látku nazývanú solanín. Solanín sa nachádza v zelených častiach zemiakov, teda najmä v klíčkoch, stonkách a nezrelých (zelených) zemiakoch. Táto látka je toxická a môže byť škodlivá pre sliepky, ak ju prijmú vo väčšom množstve.
Solanin pôsobí ako inhibítor určitých enzýmov, vrátane cholinesterázy, čo môže narušiť nervový systém tým, že ovplyvňuje prenos nervových impulzov. Tento mechanizmus môže spôsobovať neurologické príznaky, ako sú bolesti hlavy, závraty a zmätenosť.
Solanin má schopnosť narušiť štruktúru bunkových membrán, čo vedie k zvýšenej priepustnosti buniek. Toto môže mať za následok poškodenie buniek, najmä v zažívacom trakte, čo spôsobuje príznaky ako nevoľnosť, vracanie a hnačky.
Solanin môže narúšať funkciu mitochondrií v bunkách, čo ovplyvňuje produkciu energie v bunkách. Zníženie produkcie ATP (adenozíntrifosfátu) vedie k oslabeniu bunkovej funkcie a môže prispieť k celkovej slabosti a únave.
Zažívacie problémy: solanín môže spôsobiť sliepkam zažívacie ťažkosti, ako je zvracanie, hnačka a bolesti brucha. Neurologické problémy: vo väčších množstvách môže solanín ovplyvniť nervový systém sliepky a spôsobiť poruchy koordinácie, svalové kŕče a dokonca aj paralýzu.
Medzi najčastejšie príznaky patria: Zažívacie problémy: Hnačka, Zvracanie (ak je to možné u vtákov), Strata chuti do jedla, Nadúvanie. Neurologické problémy: Ospalosť alebo letargia, Slabosť, Poruchy koordinácie, Kŕče, Paralýza. Ďalšie príznaky: Zvýšená srdcová frekvencia, Dýchavičnosť, Zväčšené zrenice.
Ak máte podozrenie, že vaše sliepky zjedli jedovaté časti zemiakov alebo iných rastlín obsahujúcich solanín, je nevyhnutné okamžite kontaktovať veterinára.
