Bernská misa: Objavte tajomstvá švajčiarskej gastronómie plnej tradícií a nezabudnuteľných chutí!

Švajčiarsko, malá krajina v srdci Európy, je synonymom pre krásu, čistotu a dokonalosť. S fascinujúcou prírodou, bohatou históriou a preslávenými tradíciami si získava srdcia miliónov turistov z celého sveta. Ak ste fanúšikom majestátnych Álp, krištáľovo čistých jazier, chutnej čokolády a presných hodiniek, Švajčiarsko je ideálnou destináciou pre vás.

Švajčiarsko je známe svojou rozmanitosťou, a to nielen prírodnou, ale aj kultúrnou. Táto krajina má 26 kantónov, z ktorých každý má svoju jedinečnú atmosféru, tradície a charakter. Úradné jazyky vo Švajčiarsku zahŕňajú nemčinu, francúzštinu, taliančinu a rétorománčinu, čo robí z tejto malej krajiny fascinujúci kultúrny mix. Čo však turistov láka najviac, sú Švajčiarske Alpy, ktoré ponúkajú úžasné možnosti na turistiku, lyžovanie a zimné športy. Krajina ponúka aj unikátne zážitky ako jazdu vlakom Glacier Express, ktorá vás prevedie malebnými scenériami Álp. Pre milovníkov prírody je tu množstvo jazier, lesov a údolia, ktoré vám vyrazia dych.

Švajčiarsko si samozrejme nevieme predstaviť ani bez tradičného švajčiarskeho nožíka a hodiniek. No o čom inom by sme mali na našej stránke hovoriť, ak nie o gastronómii. Aj keď táto krajina nie je od nás príliš ďaleko, napriek tomu je jej kuchyňa u nás menej známa, ako napríklad kuchyňa thajská. Keď sa povie Švajčiarsko, väčšinou si predstavíme presné švajčiarske hodinky, nádhernú alpskú prírodu, neuveriteľné 4 oficiálne jazyky, výbornú čokoládu, syry a zvlášť fondue. Pokiaľ by sme si mali predstaviť typické národné jedlo, mnohí z nás zaváhajú.

I tunajšiu kuchyňu poznamenal historický vývoj štátu. Pôvodné tri kantóny Uri, Schwyz a Unterwald si do spoločného štátu priniesli svoje špeciality. Dnes je Švajčiarsko rozdelené do 23 hlavných kantónov, z ktorých si každý uchováva svoje špecifiká. Švajčiari sú hrdí na svoju hornatú krajinu, oplývajúcu pastvinami. Ich vrodená uvážlivosť, pracovitosť a šetrnosť je jeden z dôvodov, prečo vo Švajčiarsku dávajú prednosť miestnej kuchyni pred medzinárodnou. Sú vďační za dary ponúkané prírodou, získané niekedy za tvrdých podmienok. Švajčiarska kuchyňa je jednoduchá, výživná, chutná a nám veľmi blízka. Hlavnou zásadou tejto kuchyne je spracovávať hlavne tie suroviny, ktoré zem ponúka. Teda podľa zásady "var z toho, čo máš". Preto tu dominujú syry a mliečne výrobky. Ďalšou neodmysliteľnou surovinou švajčiarskej kuchyne sú zemiaky. Bývajú pripravené na veľa spôsobov, často opekané, rösti a doplnené syrom. Jednotlivé kantóny sú hrdé na svoje miestne špeciality. Obľúbené sú napríklad chlebové kocky so syrom.

Klasické švajčiarske jedlá

Prvé, čo človeku napadne v spojení so Švajčiarskom, sú zrejme čokoláda a syry. Hovorí sa, že nikto nezje toľko čokolády ako Švajčiar. Údajne je to na jednu osobu až 12 kíl čokolády za jeden rok. Asi najznámejšími výrobcami švajčiarskej čokolády sú Lindt, Frey, Cailler a samozrejme nezameniteľná čokoláda Toblerone.

Käsefondue

Käsefondue je typický švajčiarsky pokrm obľúbený hlavne v zimnom období. Pokrm pripravený z roztopeného syra. Presný pôvod nie je úplne známy. Hovorí sa, že tento pokrm vznikol v horách, kde boli ľudia v zime kvôli obrovskému množstvu snehu odrezaní od sveta. Syr si vyrábali svojpomocne, taktiež chlieb, čo sú dve základné suroviny pre Käsefondue. Táto syrová pochúťka vznikla v 50-tych rokoch, ale dodnes nie je známe, kde presne. Pôvodne bolo Käsefondue len vo vojenských kuchárskych knihách, odkiaľ sa rozšírilo do rodín.

K tejto špecialite patrí aj špeciálna kuchynská výbava, ktorá sa skladá zo špeciálnej misy a špeciálnej vidličky. Túto sadu si ľudia mohli kedysi prenajať v syrárni za určitý poplatok, dnes je však výbavou každej domácnosti. V každom kantóne je príprava Käsefondue trošku iná a líši sa hlavne použitým syrom, keďže každý kantón vyrába svoj vlastný syr. Väčšinou sa jedná o kombináciu z 2 - 3 druhov syra. Najznámejší je hádam Vacherin (rôzne doby zretia) v kantóne Fribourg. V Ženeve sa miešajú 2 diely Greyerzer a syr Raclette.

Suroviny na základný recept: syr, biele víno, čerešňovica, maizena, čierne korenie, muškátový orech, cesnak a sóda bikarbóna. Okrem chleba sa táto špecialita podáva aj so zemiakmi, kde sa zemiaky na tanieri polejú syrom. Klasicky sa chlieb máča do syra.

Raclette

Ďalším tradičným švajčiarskym pokrmom zo syra je Raclette. Pôvod má v kantóne Wallis a prvé písomné zmienky pochádzajú z 19. storočia. Avšak medzi širokú verejnosť sa dostal až začiatkom 20. storočia, keď okolo roku 1909 vznikol tento pokrm pod dnes známym menom Raclette. Syr sa zohrieva pod špeciálnym strojom tak dlho, pokiaľ sa vrchná časť nerozpustí. Takýto zmäknutý syr sa nožom zoškriabe na tanier, pridajú sa varené zemiaky, uhorky, nakladané cibuľky a Raclette sa môže podávať. Raclette večera trvá trošku dlhšie, keďže sa zakaždým podáva len jedna porcia.

Rösti

K švajčiarskym tradičným pokrmom - tento krát zo zemiakov - patria Rösti. Pripravujú sa buď zo surových alebo už uvarených zemiakov. Tie sa nastrúhajú a vypražia buď na masle alebo na oleji. Aj pri tomto pokrme existujú rôzne obmeny. Klasické Rösti sa podávajú s kúskami slaniny.

Älplermakkaronen

A je tu ešte jedna známa špecialita a to Älplermakkaronen - pokrm veľmi obľúbený a pripravený zo zemiakov, makarónov (cestovín penne), syra, smotany a cibule. Podáva sa s nám známou jablkovou výživou. Samotný názov prezrádza, že pokrm pochádza z hôr Álp, pričom Älpler sú ľudia, ktorí žijú v horách. Pôvod sa spája s výstavbou tunela Gotthard (so svojimi 57 kilometrami je to najdlhší tunel na svete a rieši severno-južné železničné prepojenie Švajčiarskych Álp) v rokoch 1870 - 1880, kde talianska hostiteľka nosila pracovníkom makaróny. V tomto období boli tieto cestoviny drahé a neboli dostupné každému. Preto sa táto špecialita rozšírila až neskôr, keď sa cestoviny vyrábali aj vo Švajčiarsku. V niektorých kantónoch sa podávajú s kockami slaniny alebo s nakrájanou šunkou.

Regionálne špeciality

Jednotlivé kantóny sú hrdé na svoje miestne špeciality. Kantón Aargau je známy svojimi špeciálnymi guľatými koláčmi Wähen pripravovanými na sladko alebo na slano so špenátom a zemiakmi, mrkvovou tortou, alebo špecialitou zvanou Schnitz und drunder, čo je úprava zemiakov so slaninou. V Bazilejsku si zakladajú na jemne ochutenej saláme, podobnej našej šunkovej, zvanej Cervelants. Zo sladkostí nesmieme vynechať špeciálnu čerešňovú tortu a bazilejské medové perníčky vylepšené mandľami, orechmi, pomarančovou a citrónovou kôrou.

Bernská misa

Špecialitou bernského kantónu je bernská misa. Vznik tohto pokrmu sa traduje dňom 5. marca 1798. To zvíťazili bernskí vojaci nad Francúzmi. Ich ženy im usporiadali slávnostnú hostinu zo všetkého čo doma našli - hovädzie mäso, slaninu, rebierka, jazyk, klobásy, bravčové nožičky, kapusta, fazuľa, a to všetko zmiešali, jemne nakrájali a navŕšili na zemiaky so zeleninou.

Asi najznámejší pokrm syrové fondue pochádza z oblasti, kde sa vyrába syr Greyerzer, teda z Fribourgska. Tento syr tvorí spolu s ementálom hlavnú súčasť fondue.

V okolí Ženevského jazera sú hlavnou súčasťou jedálnička ryby na rôzne spôsoby. Táto kuchyňa má k medzinárodnej najbližšie. Na štátny sviatok kantónu 11. 12. sa pečie hruškový koláč. Hustá polievka so syrovými haluškami, alebo tvarohovými rezancami je hlavnou súčasťou jedálnička kantónu Glarus. Sušené hovädzie mäso Bündner Fleisch nájdete v kantóne Graubünden. V oblasti Schaffhausenu vám v tunajšej kuchyni ponúknu paštéty, klobásy, cibuľové koláče a rýnskeho pstruha. Jedlé gaštany sú obľúbenou súčasťou pokrmov v kantóne Schwyz. Nechýbajú tu ani zemiakové halušky so syrom Sbrinz. V okolí St. Gallenu sa pripravujú teľacie klobásky zapečené do bielej veky. V kantóne Ticino je poznať vplyv susedného Talianska. Pripravuje sa tu napríklad polievka minestrone s cestovinami. Pri Bodamskom jazere sa nachádza veľa ovocných sadov, a preto niet divu, že jablčný mušt, či hrušky sa pridávajú takmer do všetkého. Známe raclette pochádzajú z kantónu Valais. V kantóne Zug sa vyrába výborná čerešňovica, miestnou špecialitou je, ako inak, čerešňová torta.

Nápoje

Švajčiarsko má slušnú plejádu zaujímavých nápojov, ktoré tu môžete ochutnať. Švajčiari možno nie sú známi ako tí, ktorí by pili veľa alkoholu, ale veľa ho vyrábajú a patrí k európskej špičke. Obľúbeným alkoholickým nápojom je Zuger Kirsch, teda čerešňová pálenka, ktorá sa nielen pije ako digestívum, ale používa sa aj do obľúbenej čerešňovej torty, ktorá patrí k najlepším sladkostiam v krajine. Hneď po čerešňovici sa na rad dostáva Poire Williams, ktorá sa vyrába z kvalitných hrušiek a je obľúbeným drinkom po večeri na party. Mnohí však považujú za národný nápoj Alpenbitter, ktorý je tmavý, horký, bylinný likér z množstva byliniek nachádzajúcich sa na alpských lúkach. Často tu nájdete aj obľúbený Absint. Švajčiari vyrábajú aj víno a ak radi ochutnávate, určite sa nechajte nahovoriť na Pinot Noir alebo vynikajúcu odrodu Chasselas. Spomedzi nealko nápojov určite ochutnajte Pepita s typickým papagájom v logu.

Bernský salašnícky pes a jeho výživa

Bernský salašnícky pes je impozantné plemeno s atraktívnym vzhľadom, ľahko rozpoznateľný vďaka jeho trojfarebnosti - čierna základná farba, hnedočervené pálenie a biele znaky. Podľa klasifikácie FCI patrí plemeno medzi švajčiarske salašnícke psy. Štandard hovorí o kohútikovej výške u psa 64 -70 cm, ideálna veľkosť: 66 - 68 cm a u suky 58 - 66 cm, ideálna veľkosť: 60 - 63 cm. Žiadúce je aby bol tento pomerne veľký pes istý, pozorný, ostražitý a nebojácny v každodenných situáciách, priateľský voči cudzím ľuďom, stredne temperamentný a dobre ovládateľný.

Svoje pôvodné meno „Dürrbächler“ získal podľa pohostinstva Dürrbach pri Riggisbergu v kantone Bern, kde sa tento dlhosrstý, trojfarebný sedliacky pes obzvlášť často vyskytoval. V dnešnej dobe nachádza bernský salašnícky pes uplatnenie hlavne ako rodinný pes, pričom nadšencov pre toto plemeno pribúda.

Aj keď je to pes rodinne založený a milujúci rodinu, ležanie na gauči, či na malom dvore ho určite neuspokojí. Je vhodné psa primäť k aktivitám, ktoré sú mu prirodzené a vhodné, či už sú to prechádzky po lúkach a lesoch sprevádzajúc svojho milovaného pána, alebo je to pasenie oviec či ťahanie vozíka pre radosť psa i majiteľa. Rozhodne nie je určený pre ľudí, ktorí majú nedostatok času. Berňák potrebuje spoločnosť svojho majiteľa, životne dôležitý je pre neho spoločne strávený čas a stráda, keď je doma dlhodobo sám. Deti milujú bernských salašníckych psov a opačne, uvedomme si však, že je to pes silný a veľký, ktorý potrebuje vedenie dospelého človeka.

Bernský salašnícky pes je pomerne dobre ovládateľný, rýchlo sa učí a pre svojho pána urobí všetko. Avšak vzhľadom na jeho veľkosť a temperament je potrebné, aby majiteľ nič nezanedbal a výchove psa už v rannom veku venoval náležitú pozornosť.

Berňák je pes veľký a aj náklady na výživu a zdravotnú starostlivosť sú primerane vyššie. Či už sa rozhodnete kŕmiť granulovou stravou alebo teraz tak moderným surovým kŕmením BARF, uvedomte si, že to nebude miska ako pre čivavu, ale miska pre veľkého psa. Ako som už písala, pôvodne tieto zvieratá slúžili ako ťažné psy na ťahanie vozíkov do syrární. Z toho vyplýva, že jeho prirodzenou vlastnosťou bude sila a pohyblivosť, na čo netreba pri výbere plemena zabúdať.

Problémy s kŕmením granúl u psov

Majitelia psov sa často stretávajú s problémami pri kŕmení svojich miláčikov granulami. Jeden z problémov je častá a objemná stolica. Granule niekedy psovi nesedia, čo sa prejavuje hnačkami, zvracaním a jedením trávy.

Skúsenosti majiteľov: Niektorí majitelia uvádzajú, že ich psy majú po granulách častú stolicu, bez ohľadu na značku. Iní zistili, že po prechode na surové mäso sa problémy so stolicou vyriešili. Ďalší majitelia mali negatívne skúsenosti s konkrétnymi značkami granúl, ako napríklad Timberwolf alebo First Mate.
Možné riešenia: Zmena značky granúl: Ak pes zle reaguje na určité granule, skúste zmeniť značku. Kŕmenie surovým mäsom: Surové mäso je pre psov prirodzenejšie a môže vyriešiť problémy so stolicou. K mäsu je možné pridať varenú ryžu, ovsené vločky, zeleninu, kyslé mlieko alebo jablko. Kŕmenie v pravidelných intervaloch: Ponúknite psovi krmivo 2-3 krát denne v presných časoch. Ak pes nežerie, misku vezmite preč. Konzultácia s veterinárom: Ak problémy pretrvávajú, poraďte sa s veterinárom.

Problémy s análnymi vačkami

Upchávanie análnych vačkov je ďalší bežný problém u psov.

Skúsenosti majiteľov: Jeden z majiteľov uviedol, že po dlhom vymieňaní granúl, varenej stravy a konzerv sa psovi často upchávali análne vačky. Veterinár odporučil kŕmenie iba granulami.
Možné riešenia: Kvalitné granule: Vyberte kvalitné granule s vysokým obsahom vlákniny. Doplnky stravy: Pridajte do stravy vlákninu, napríklad psyllium. Pravidelné vyprázdňovanie vačkov: Ak sa vačky upchávajú často, veterinár ich môže pravidelne vyprázdňovať.

Tvrdohlavosť šteniat a tréning

Niektorí majitelia sa stretávajú s problémami pri tréningu šteniat, ktoré sú tvrdohlavé a nechcú jesť naraz.

Skúsenosti majiteľov: Jeden z majiteľov uviedol, že ich jazvečík je tvrdohlavý a nechce jesť naraz. Ak pes nežerie, začne zvracať žlč od hladu.
Možné riešenia: Trpezlivosť a konzistencia: Tréning vyžaduje čas a trpezlivosť. Buďte konzistentní a používajte pozitívnu motiváciu. Kŕmenie v pravidelných intervaloch: Ponúknite psovi krmivo 2-3 krát denne v presných časoch. Ak pes nežerie, misku vezmite preč. Konzultácia s trénerom: Ak máte problémy s tréningom, poraďte sa s profesionálnym trénerom psov.