Pracovná etiketa nie je len súbor pravidiel, ale takzvané umenie taktu, ktoré dokáže výrazne ovplyvniť prvý dojem, pracovné vzťahy či celkovú atmosféru na pracovisku.
Odborník na spoločenskú etiketu a protokol Tomáš Leveš, ktorý je právnikom a zároveň sa už 10 rokov venuje spoločenskej etikete a protokolu, nám poskytol cenné rady, ako zvládnuť všetky pracovné situácie s gráciou a sebaistotou.
Tykanie a vykanie na pracovisku
Kto by mal navrhnúť tykanie - je to vec hierarchie, veku alebo situácie? Tykanie navrhuje vždy spoločensky významnejšia osoba. Spoločensky významnejšou osobou je žena, starší a nadriadený. Žena je na piedestále spoločenskej významnosti a spravidla vždy spoločensky najvýznamnejšia.
Aby mohla byť žena podriadená voči napr. staršiemu mužovi, vyžaduje sa, aby rozdiel veku bol viac ako jednu generáciu, teda viac ako cca 25 rokov. Napríklad 20-ročná žena je oprávnená navrhnúť tykanie 35-ročnému mužovi, ale 20-ročná žena už nie je oprávnená navrhnúť tykanie 50-ročnému mužovi, pretože sa aplikuje kategória starší.
Tykanie na pracovisku navrhuje vždy nadriadený bez ohľadu na vek. On totiž určuje, v akých vzťahoch bude so svojimi podriadenými. Zamestnanec si nikdy nemôže dovoliť navrhnúť tykanie nadriadenému, aj keď by išlo o 20-ročného CEO a 50-ročnú zamestnankyňu. Pri navrhovaní týkania kolegom zase platí pravidlo, že medzi rovnakým pohlavím navrhuje tykanie staršia osoba mladšej, medzi kolegom a kolegyňou žena, v oboch prípadoch však nemôže ísť o vzťah nadriadenosti a podriadenosti.
Aké sú najčastejšie chyby pri prechode z vykania na tykanie v pracovnom prostredí? Na prednáškach sa ma často pýtajú, čo robiť, ak mi napr. prednosta, vážený profesor, navrhne tykanie a ja mám k nemu takú veľkú úctu, že neviem začať tykať. Správny postup je návrh prijať, vyjadriť, že si ho vážime a taktne priznať, že z našej strany nám to môže chvíľu trvať, ale mali by sme postupne prejsť k tykaniu. Opačný prípad je, ak nám tykanie navrhne niekto, kto na to nie je oprávnený, napríklad podriadený nadriadenému. Správny postup je naďalej vykať. Priemerne inteligentný človek pochopí, že nám to nie je príjemné a vráti sa späť k vykaniu.
Dress code na pracovisku
Kam sa rifle vôbec nehodia a kde sú akceptovateľné? Je napríklad akceptovateľné chodiť do práce v teniskách a v teplákoch, ak firma nemá jasný stanovený dress code? Veľmi dôležité je rešpektovať firemnú kultúru. Ak ide napr. o start-upovú IT firmu, ktorej etický kódex a pracovný poriadok povoľuje tepláky a tenisky, pretože zamestnanci neprichádzajú do kontaktu s klientmi, tak v tom prípade je to akceptovateľné. Veľmi dôležité je ale diferencovať medzi dress code, high business style určený pre top management, business style pre stredný manažment, business casual pre bežný pracovný deň alebo casual, kedy si môžeme dať aj rifle. Business protokol tepláky úplne vylučuje, čiže pokiaľ firma ich nosenie výslovne nemá upravené ako dovolené, sú neprípustné.
A to isté platí pri teniskách? Alebo tenisky si môžeme dovoliť do práce? Etiketa sa vyvíja, odráža trendy, aktuálnu dobu, v ktorej žijeme. V súčasnosti už napríklad aj niektoré banky povoľujú jednofarebné tenisky bez zobrazenia značky, hoci niekedy sme si to nevedeli ani len predstaviť. Banky tak chcú zamestnancom dopriať pocit uvoľnenia a menej formálneho prostredia. Ja osobne však nosenie tenisiek v biznis prostredí neodporúčam.
Akých prehreškov sa ľudia dopúšťajú v súvislosti s oblečením v pracovnom prostredí? Krátka sukňa i tá mini je neprípustná. Správna dĺžka sukne, resp. šiat v biznis prostredí je maximálne na šírku dlane nad kolená. Žena by mala mať vždy pančuchy, aj keď je 35 stupňov Celzia. Muž by zase nemal vyjsť na ulicu len v košeli, pretože tú spoločenská etiketa nepovažuje za vrchný odev, a preto by mal mať aj v horúčavách sako, samozrejme priedušnej látky, napríklad ľan. V biznis prostredí nie sú dovolené odhalené ramená; šaty na ramienka patria na večerné spoločenské príležitosti, nie do zamestnania.
Pravidlá správania pri pracovnom obede
Pracovný obed trvá maximálne dve hodiny. Hostiteľ, čiže ten, ktorý na pracovný obed pozýva, prichádza s desaťminútovým predstihom a nakoniec aj platí účet. Zmyslom pracovného obeda nie je baviť sa len o pracovných otázkach, to sme mohli ostať v kancelárii. Najmä v čase, keď už nám je servírované jedlo, je vylúčené, aby sme sa rozprávali o pracovnej téme.
Čo sa týka najčastejších prehreškov, je dôležité správne držať príbor, ale i to, že z pečiva neodhryzujeme, to si odlamujeme a tak si ho vkladáme do úst. Ďalšie pravidlo - 95 percent reštaurácií na Slovensku nepozná alebo nedodržiava, a to, že špáradlo je umiestnené len a len na toalete. Nie je prípustné, aby sme si vybrali kus stejku zo zuba pri stole, a to ani ak by sme zakryli ústa rukou.
Príprava a Výber Miesta: Miesto na pracovný obed vyberá hostiteľ, pričom je nutné vybrať reštauráciu, kde bude možné viesť pokojný pracovný rozhovor. (Tichá a diskrétna atmosféra) Pred samotným pozvaním je vhodné zistiť si preferencie klienta, aby sme ho výberom miesta neurazili. Oslovte správnym spôsobom. Dohodnite sa na termíne a okamžite navrhnite miesto. Nečakajte, že s návrhom príde druhá strana. Ponúknite tri rôzne reštaurácie v mieste, ktoré bude vyhovovať obom. Ak hosť uprednostňuje pivo pred vínom, vyberieme dobrú pivársku reštauráciu. Naopak ak má rád víno, zvolíme napríklad taliansku reštauráciu.
Hostiteľ a Jeho Povinnosti: Kedysi nepripadalo do úvahy, aby žena pozývala muža do reštaurácie. Dnes je to úplne bežná vec. Jej hostiteľské povinnosti sú potom samozrejme rovnaké, aké má hostiteľ - muž. Hostiteľ pozýva, vyberá reštauráciu, príde asi o pätnásť minút skôr na stretnutie a čaká hosťa, jedná s obsluhou a zaplatí účet. Hostiteľ by mal vybrať vhodnú reštauráciu, podľa vkusu hosťa.
Zasadací Poriadok: Zasadací poriadok na pracovných obedoch či večerách sa podriaďuje biznis etikete. V tomto prípade platí, že nie najstaršia dáma, ale vo firemnej hierarchii najvyššie postavená osoba má najvýznamnejšie postavenie. Najlepšie miesto pri stole, čiže to, z ktorého je najlepší výhľad a na ktorom vás nerušia napríklad čašníci alebo iní hostia, keď prechádzajú okolo, patrí najväčšiemu šéfovi alebo najväčšej šéfke. Ostatní sa usádzajú po stranách podľa významnosti pozície v organizácii.
Príchod a Usadenie sa: K stolu by ste sa mali usadiť všetci spoločne. V reštaurácii je to dáma, na pracovnej porade šéf alebo šéfka. Žena je podľa pravidiel spoločenskej významnosti dôležitejšou osobou ako muž, a preto jej v páre patrí čestnejšie miesto - po mužovej pravej strane. Takto spolu vstupujú do miestnosti či prichádzajú k stolu alebo vítať hostí. Pri spoločnej večeri v reštaurácii by dáma mala sedieť s výhľadom do miestnosti, najlepšie chrbtom k stene alebo chrbtom k vešiakom či ku kuchyni. V reštaurácii by mal muž žene prisunúť stoličku, až potom si sadne on. V lepších reštauráciách sa tejto úlohy chopí čašník, vtedy kráčajú ku stolu v poradí čašník - žena - muž. Jedlo si objednáva ako prvá významnejšia osoba, teda v páre žena, až po nej muž.
Konverzácia a správanie pri stole
Na začiatok sú vhodné ľahšie spoločenské témy. Jednoznačne sa vyhýbajte okruhom ako je politika, náboženstvo, posudzovanie a hodnotenie ľudí. Pracovné témy sa na takomto obede rozoberajú pred jedlom a po ňom, nie počas konzumácie. Počas samotných chodov by ste mali zmeniť tému z obchodnej na voľnočasovú, snažiť sa napríklad prejaviť záujem o klienta, jeho život a spôsob, akým ho trávi.
Na stôl, za ktorým sa je, nepatrí nič, čo s jedlom nesúvisí. Pracovný obed je predovšetkým obed. O pracovných veciach by sa teda nemalo diskutovať počas konzumácie, ale iba v prestávkach medzi jednotlivými chodmi a napokon až po hlavnom chode. Aj obchodní partneri sú predsa lepšie naladení až po jedle. Ako vravel Oscar Wilde: Po dobrej večeri odpustím každému. Dokonca aj svojej rodine. Podobne ako lakte, ani výdobytky modernej technológie nemajú na stole čo robiť. Ak si na stôl vyložíte telefón, podvedome to naznačí, že vaša pozornosť smeruje inam a pôsobí to nevhodne na všetkých prísediacich.
Na úvod si prebehnime v rýchlosti všeobecné zásady, ktoré tvoria základný bontón stolovania: K stolu sa usádzame podľa možnosti všetci naraz. Aj pri sedení dodržujeme pózu. Čo s rukami pri stole? Ak ich momentálne nepoužívate na jedenie či gestikulovanie, spočívajú opreté na stole. Avšak pozor, na stôl patria len dlane a zápästia. Na stôl patrí len to, čo budete potrebovať na stolovanie. Čiže žiadne mobily, kľúče od auta ani slnečné okuliare. Všetko si odložte do tašky alebo kabelky a tú si uložte na stoličku za seba, na zem vedľa nôh alebo použite sponu s držiakom na zavesenie na stôl. Stolovať začíname až keď sú všetci hostia prítomní a usadení. V tomto momente sa môžeme začať dotýkať sa prestretého stola, napríklad naliať si vodu. Počas stolovania sa zapájame do príjemnej konverzácie. Je našou úlohou debatovať s ostatnými hosťami a prispievať k tomu, aby tok reči plynul. Do úst si vkladáme len malé sústa a žujeme so zatvorenými ústami. Rozprávame až vtedy, keď sme všetko prehltli. Ak aj niekoho v reštaurácii spoznáte, budete mať dosť času vymeniť si s nimi pár viet, keď obe spoločnosti dojedia.
Konzumácia jedla a nápojov
Jesť začínate príborom, ktorý je najďalej od taniera, dezertný príbor príde na rad ako posledný. Príbory by ste mali vy odnášať po každom chode. Vidličku by ste mali držať v ľavej ruke, hroty smerujú vždy dole. Podľa správnosti by ste z pečiva pri stole nemali odhrýzať, no ani krájať ho, ako by mnohí z vás určite hádali. Správny spôsob jedenia pečiva je ten, že si z neho budete odlamovať malé kúsky, natierať si ich maslom / nátierkou a následne vkladať do úst.
Jedlo príborom nebagrujeme ani nelopatujeme. Príbor sa uchopuje zvrchu s vystretými ukazovákmi. Jedlo sa napichuje na vidličku otočenú hrotmi smerom k tanieru alebo nahŕňa na vypuklú stranu vidličky - teda nie do priehlbinky. Do úst sa vkladá len drobný kúsok napichnutý alebo položený na špičke vidličky, nie vidlička celá. Vďaka tomu si do úst vložíte len menej jedla, a práve vďaka tomu budete pri konzumácii pôsobiť uhladene. Keď si chcete dať v jedení prestávku, príbor položíme špicmi nahor na tanier tak, aby vidlička bola vľavo, nôž vpravo a ich vrchy sa v strede taniera dotýkali. Ak chceme vyslať signál, že sme s jedlom hotoví, vidličku a nôž spojíme a uložíme ich paralelne smerujúc úchopmi na pravú stranu taniera. Pri bufetovom stole sa netlačíme ani nepredbiehame, postupne prechádzame popri ňom a jedlo si nakladáme servírovacím príborom na svoj tanier.
V prípade, že sa počas jedla servíruje aj alkohol, je potrebné rozlišovať, kedy príde jeho čas. Majte na pamäti, že by ste nikoho pri stole nemali nútiť k pitiu alkoholických nápojov. Sú to hrubé spôsoby, ktoré môžu byť veľmi nepríjemné. Rovnako by ste nemali dolievať alkohol do pohára, ktorý nie je dopitý. Hosť tým môže naznačovať, že má dosť a ďalší alkohol už nechce. Ak si šéf ale alkohol počas schôdzky objedná, môžete si aj vy bez výčitiek dopriať tiež jeden pohár. Vysoké poháre chytáme výlučne za stopku v jej spodnej časti. Predtým, ako sa napijeme, si však jemne otrieme pery do obrúska. Prehltneme všetko, čo sme mali v ústach a decentne si odpijeme. Ak vám k jedlu naservírovali aj kvalitné víno, očakáva sa od vás, že pred prvým hltom víno najprv v pohári mierne zakrúžite, oceníte jeho farbu a privoniate si, až potom ho degustujete.
Nezabúdame na obrúsok, ktorý máme na kolenách a predtým, ako vstaneme, ho musíme položiť na stôl.
Vzhľad, správanie a profesionálny imidž
V tomto bode azda nemusíme zdôrazňovať, že spôsob, akým pri stole sedíte, hovorí o vašej kultivovanosti veľa. Mali by ste byť vystretí, nenakláňať sa, no zároveň nesedieť príliš ležérne a opierať sa o celú plochu operadla. Etiketa stolovania upravuje aj spôsob, akým sedia dámy - mali by sedieť len na polovici stoličky, zatiaľ čo páni môžu smelo využiť celú plochu. Nezabudnite: Lakte na stôl v slušnej spoločnosti nepatria. Ruky nemajte pod stolom, oprite si ich oň približne v oblasti zápästí.
Aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa ľudia dopúšťajú pri prvom kontakte s novým kolegom? Najčastejším prehreškom vo vzťahu k novému kolegovi je nepredstavenie nového zamestnanca ostatným kolegom zo strany vedúceho zamestnanca. Nadriadený daného úseku by mal správne predstaviť nového zamestnanca ostatným, a zároveň novému zamestnancovi predstaviť kolegov, s ktorými bude pracovať. Dobré úvodné začlenenie do kolektívu podporuje kvalitné pracovné vzťahy, ktoré vedú k lepším pracovným výkonom.
Ako správne reagovať, ak omylom niekoho prerušíme alebo mu skočíme do reči na stretnutí? Alebo ako sa ohradiť, ak sa to stane nám, že niekto nás preruší? Ak niekomu omylom skočíme do reči, veľmi taktne a pokorne sa ospravedlníme. Ak to niekto urobí nám a nie je to zásadného charakteru, nereagujeme na to, pretože spoločenská etiketa má jedno všeobecné čarovné pravidlo. Nedovoľuje napomínať iných za chyby spôsobené v spoločenskom správaní. Napríklad ak niekto olíže lyžičku od kávy, nemôžeme mu povedať: „Čo si si to dovolil, že je to v rozpore so spoločenskou etiketou“. Dostali by sme ho do nepríjemnej, konsternujúcej situácie, a to etiketa nepredpokladá.
Kedy je vhodné používať v práci humor a kedy už nie? Odpoveď na túto otázku nám našepká slovo takt. Takt nám vždy napovie hranicu, za ktorú už nemôžeme zájsť, aby sme nezašli priďaleko.
Aké detaily správania si ľudia často nevšímajú, ale môžu pokaziť ich profesionálny imidž? Naše správanie je naším vysvedčením. To, ako komunikujeme, ako sa navonok prezentujeme a prejavujeme k iným, či aké hodnoty uznávame, rozhoduje o tom, ako nás ľudia vnímajú. Naša znalosť spoločenského stolovania iným dokáže prezradiť, či etiketu ovládame alebo nie. Napríklad, pohár na víno nikdy nedržíme za telo pohára, aby sme nezanechali odtlačky prstov - to patrí kriminalistike, nie etikete. Pohár na víno držíme vždy za stopku: pri červenom víne čo najvyššie k telu pohára, pri bielom uprostred a pri sekte čo najnižšie kvôli presne stanovenej teplote. Sú to detaily, ktoré si možno nevšímame, ale iní áno.
Vizitkové Pravidlá: Výmena vizitiek je úzko spojená s predstavovaním sa. Hosť ponúka vizitku ako prvý, hostiteľ ako druhý. Vždy sa však vymieňajú recipročne. V USA aj inde v Európe sa vizitky vymieňajú na konci rozhovoru, aby osoby zistili, či sa im vôbec kontakt oplatí zachovať. Výhodnejším postupom je opačný spôsob. Od začiatku budete vedieť, s kým máte tú česť, aké sú tituly či funkcia osoby, takže vám to uľahčí aj jej oslovenie.
Čo s Telefónom? Mobilom na stole totiž druhej strane dávame najavo, že sme myšlienkami stále inde a stretnutie pre nás nie je vôbec dôležité, skôr naopak.
Ako dodržiavať správnu etiketu pracovného obeda
Platenie Účtu a Záver: Zvyčajným kameňom úrazu býva platenie za účet v reštaurácii. Vzájomnému predbiehaniu sa pri platení (alebo, naopak, okúňaniu sa s platením) možno predísť, keď sa vopred dohodneme, kto účet zaplatí. Ak nie sme dohodnutí, účet platí hostiteľ, teda ten, kto druhého do reštaurácie pozval, prípade ten, kto je služobne starší (a má lepší plat). V časoch emancipácie nezáleží na tom, či účet platí žena, alebo muž. Účet, samozrejme, platí ten, kto pozýval. Ak nie je jasné, kto nikoho pozval, platíme my klientovi, aj za seba. Ďalšou otázkou je výška prepitného. Odborník na etiketu Anton Bódis radí na prepitnom nešetriť, ak sme s obsluhou spokojní. Ak však spokojní nie sme, nie je žiadnou hanbou prepitné nedať vôbec alebo ho výrazne znížiť.
